Veľkonočné zvyky a tradície: Biela sobota

Biela sobota

Deň pred kvetnou nedeľou je venovaný prípravám jedál, určených na posvätenie. Na východnom Slovensku sa pečie špeciálny kysnutý koláč, pascha. Na Orave a v Liptove sa nazýva baba, na Ponitrí osúch, v Novohrade mrváň, v Tekove calta. V Honte piekli mrváne, makovníky a orechovníky.

Gazdinky aj dnes vyžívajú sobotu na posledné upratovanie, nákupy, pečenie a výzdobu domácností kraslicami a kvetmi. Rodiny sa premiestňujú za príbuznými v iných častiach krajiny.

Ani v tento deň sa nevykonávajú sväté omše. Veriaci sa modlia pri symbolickom hrobe v kostoloch a chrámy ostávajú otvorené celú noc do dôležitého ranného obradu.

Veľký piatok

Ježiš Kristus bol na Veľký piatok ukrižovaný. V tento deň sa na území Slovenska nevykonávajú omše. Sú nahradené inými obradmi. Bolestivé Ježišovo utrpenie si pripomínajú veriaci na celom svete. Známe sú rituály bičovania a ukrižovania žien a mužov na Filipínach alebo v Indii. U protinožcov, v Austrálii v tento deň organizujú krížovú cestu, pri ktorej herci stvárňujúc Ježiša Krista nesú naprieč Sydney obrovský kríž. Na Pyrenejskom polostrove sa už tradične konajú procesie, ktorých sa zúčastňujú tisíce veriacich. Symbolizujú ľudské pokánie.

Vo svete zvykov a tradícií prevládala predstava, že sa v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok stretávali strigy, spoločne tancovali po dedine a kúpali sa v potoku. Skoro ráno čarovali, brali kravám mlieko a mútili z neho maslo či lámali konáre ovocných stromov.

V minulosti aj dnes sa ženy, muži a všetci tí, ktorým to zdravie dovolí v tento deň postia. Kto celodenný pôst nevydrží, tomu sa odporúčajú jedlá zo strukovín alebo zelenina.

Zelený štvrtok

Kresťanský svet si v tento deň pripomína poslednú večeru Ježiša a jeho apoštolov. Od tohto dňa sa až do veľkonočnej nedele odmlčia zvony kostolov a cirkví a na omše ľudí zvoláva rapkáč.

V minulosti v tento deň gazdovia a gazdiné v okolí Nitry štrngajúc zväzkom kľúčov obišli dvor, aby zahnali hlodavce. V okolí Bratislavy hospodári obchádzali pole a škodcov odháňali búchaním cepmi o zem. Na Kysuciach triasli ľudia počas zvonenia zvonov stromami, aby narástlo veľa ovocia.

Zvykom bolo umývať sa v studenej vode, aby sa človek zbavil pieh alebo vyrážok. Rozšírené boli obyčaje spojené s magickou ochranou proti zlým silám a chorobám.

Gazdovia pustili dobytok prvý raz v roku na pašu. Koňom sa uväzovali do hrivy a kravám na rohy červené stužky proti urieknutiu.

Pôst sa blížil k vyvrcholeniu a počas zeleného štvrtka sa pripravovali len zeleninové jedlá, na južnom Slovensku napríklad cestoviny.

Zdroj – Centrum pre ľudový tradičnú kultúru