Ako zvládnuť kritiku

Známy francúzsky filozof a spisovateľ Paul Sartre povedal: „Kritika môže byť nepohodlná, ale nikto nehovorí, že človek je tu preto, aby žil v pohodlí.“ Kritika je bežnou súčasťou ľudského života. Človek sa s ňou stretáva od najútlejšieho detstva, neskôr v školských laviciach i počas dospievania. Postupne sa na ňu naučí určitým spôsobom reagovať. Väčšina z nás vníma kritiku negatívne ako niečo, čo nám dáva jasne najavo osobné zlyhanie, vlastný omyl, chybu. Často ju sprevádza hnev, pocity krivdy i vnútornej frustrácie. Snažíme sa na ňu čím skôr zabudnúť, pretože má trpkú príchuť.

Kritika v práci

S kritikou sa často stretávame i v zamestnaní. Je jedným z dôležitých nástrojov manažérov, ktorí ju využívajú na to, aby zlepšili pracovné výsledky svojich podriadených. Treba s ňou však zaobchádzať s rozumom, pretože

Slovo odborníka

K téme sa vyjadruje koučka Anita Fondrková

kritika má veľkú moc. Zatiaľ čo tá konštruktívna je pre zamestnanca prínosom, pomáha mu ľahšie a rýchlejšie odstrániť chyby a zlepšiť celkový pracovný výkon, deštruktívna kritika znižuje jeho sebaúctu, čím sa stáva menej efektívnym pracovníkom. „Veľa šéfov stále nemá zvládnuté základné pravidlá pri sprostredkúvaní kritiky, preto sa pri rozhovore s takýmto nadriadeným treba naladiť do silno pragmatického módu a nenechať sa zviesť svojimi emóciami. Počúvajme a riešme len obsah rozhovoru, neriešme okolnosti ani spôsob, akým bola kritika podaná,“radí koučka Anita Fondrková.

Urobte z negatívneho pozitívne

Známa autorka motivačnej literatúry Barbara De Angelis v jednej zo svojich kníh hovorí, že svet je vlastne sám osebe neutrálny a závisí iba od vnútornej interpretácie človeka, či konkrétnu situáciu vyhodnotí ako prijateľnú, alebo neprijateľnú. Platí to aj pre kritiku. Každý z nás sa môže rozhodnúť, či bude považovať kritiku za pozitívnu, alebo naopak, negatívnu záležitosť. Môžeme sa nechať strhnúť nepríjemnými emóciami, vnímať ju ako osobný útok, utápať sa v sebaľútosti či hodiť vinu na niekoho iného, aby sme sa zbavili nepríjemných pocitov. Je tu však aj druhá možnosť. Naučiť sa pozerať na kritiku bez ohľadu na to, akým spôsobom je podávaná, ako na nástroj, ktorý nám pomôže osobnostne rásť.

Útok či obrana?

Negatívne reakcie na kritiku sú rôzne. Niekto reaguje impulzívne a pociťuje obrovský hnev, ďalší len prekvapene pozerá a nevie, čo povedať. Ani jeden z týchto postojov nie je správny. Najdôležitejšie je v rámci možností zostať pokojný (ak treba, vyjsť z miestnosti a zhlboka dýchať) a sústrediť sa na to, či má kritik dostatok presných a objektívnych informácií. Ak to tak nie je, máte pravo žiadať vysvetlenie a spoznať aj zdroj, odkiaľ dané informácie pochádzajú.

V prípade, že je kritika naozaj oprávnená, priznajte to a snažte sa s nadriadeným dohodnúť, ako a dokedy nedostatky odstránite. Dajte šéfovi jasne najavo, že si chybu uvedomujete a že urobíte všetko preto, aby ste ju napravili a v budúcnosti sa neopakovala.

Sebakritika škodí

V mnohých prípadoch vychádza neschopnosť zvládať kritiku nielen z toho, že je všeobecne považovaná za negatívnu, ale aj z prílišnej sebakritiky. Primeraná sebakritika je namieste. Ak sa však človek neustále obviňuje, ba dokonca podceňuje až zosmiešňuje, o to ťažšie sa vyrovná s kritikou z vonkajšieho prostredia. Čo s tým urobiť?

• Prílišná sebakritika pravdepodobne súvisí s nedostatkom sebavedomia. V prvom rade si priznajte a prijmite skutočnosť, že máte problém s vnímaním seba samého a snažte sa to riešiť prostredníctvom kouča, špeciálneho kurzu alebo kníh určených pre rozvoj osobnosti.

• Uvedomte si, že ste len človek. Máte právo robiť chyby a omyly, pretože aj vďaka nim sa môžete stať lepším. Jednoducho, mýliť sa je ľudské.

• Neberte všetko príliš vážne. Ak sa dokážete zasmiať sám na sebe, ste na dobrej ceste.

• Vždy si môžete vybrať! Zostanete pokojný a z danej situácie sa poučíte? Alebo vás kritika položí na lopatky a podlomí vašu sebaúctu ešte viac?

Tipy na zvládnutie kritiky od Anity Fondrkovej

Ako zvládnuť najväčší hnev

Je dobré vedieť, že negatívna emócia nás naštartuje viac ako pozitívna. Prílev takejto energie je možný hneď, ako si uvedomíme, že kritiku možno využiť aj na užitočne. Nemusíme nič rozbíjať, na nikoho kričať, stačí sa ísť poprechádzať na vzduchu alebo aspoň po firemnej chodbe. Ak vám je do plaču, ospravedlňte sa a odíďte z kancelárie. Urobte si čas na upokojenie. Následne si stanovte plán najbližších krokov, ktoré chcete urobiť a hneď sa do nich pustite. Môžu to byť pokojne aj záležitosti, ktoré boli predmetom kritiky.

Ako zvládať komunikáciu s tým, kto nás kritizuje

• Počúvajte. Málokto vie naozaj počúvať, zvyčajne hovoríme alebo premýšľame, čo povieme. Naozaj počúvajte! Sledujte slová, intonáciu, reč tela toho, kto vás kritizuje.

• Píšte si body, fakty. Písanie vám pomôže ostať pokojným. Nadriadení majú radi, keď ich slová nepadajú do prázdna a vy sa budete môcť neskôr vrátiť k bodom, ktoré ste si zapísali. Pomôže vám to odosobniť sa napríklad pri kritike, ktorá zasahuje do súkromnej sféry.

• Pýtajte sa. Na konkrétne veci, na fakty. Takto sa dá eliminovať aj neoprávnená kritika. Ak som niečo urobil nesprávne, čo konkrétne to bolo? Ako inak som to mal v danej chvíli urobiť? Aká je predstava nadriadeného, ako presne by to malo vyzerať nabudúce? Čo ešte môžem zlepšiť? Dokedy konkrétne je potrebné odstrániť nedostatky? Je to všetko?

• Poďakujte sa. S úsmevom, bez zbytočných rečí. Nie je nič lepšie, ak vám šéf preukáže službu, venuje svoj čas a upozorní na vaše nedostatky. Už zajtra môžete byť lepší a dokonalejší. I skúsenejší.

Autor: Miroslava Miková