Barbora bola osemnásťročná študentka, výborne sa učila, mala priateľa, cez leto si našla brigádu a tešila sa na posledný maturitný ročník. Jej život bol bezstarostný až do dňa, ktorý rozbehol kolotoč sedení u lekárov. „Prišlo to v autobuse cestou do školy. Bol to neopísateľný pocit. Nemohla som dýchať, mala som kŕče v rukách a tŕplo mi brucho. Sestra ma musela doslova vytiahnuť z von autobusu,“ opisuje svoj prvý tetanický záchvat študentka.
Barbora absolvovala vyšetrenia u mnohých špecialistov a všetky dopadli dobre. Napriek tomu mala záchvaty, pri ktorých cítila tlak na hrudi.
Slovo odborníka
K téme sa vyjadruje Iveta Nikolová z neurologickej ambulancie Medissimo, medissimo.sk
Podľa špecialistky na liečbu ochorení centrálneho a periférneho nervového systému Ivety Nikolovej sa tetánia vyskytuje hlavne medzi 20. a 30. rokom života a postihuje približne desať percent populácie. Vo svojej ambulancii sa s touto diagnózou stretáva často, jej pacienti sú prevažne v produktívnom veku.
„Často sú veľmi úspešní a pracovne vyťažení. Prehliadnu prvé varovné príznaky a dostávajú sa ku mne s objemnejšou zdravotnou dokumentáciou po návšteve kardiologickej, gastroenterologickej, endokrinologickej či pneumologickej ambulancie, lebo príznaky sú v úvode veľmi variabilné,“ vysvetľuje. S tetániou sa potýkala aj 26-ročná mamička troch detí Veronika.
Jej prvý záchvat sa objavil pred rokom, keď robila s dcérkou úlohy. Záchranka k nim v istom období chodievala aj dvakrát do týždňa. Po nesprávnej diagnóze panickej poruchy, neskôr depresie a liečbe u psychiatra sa Veronika rozhodla zmeniť lekára. Ten jej potvrdil neurogénnu tetániu.
„Beriem antidepresíva a keď som ich pred dvoma mesiacmi vysadila, všetky príznaky sa mi vrátili. Človek sa cíti ako bez energie, mrzuto, je to naozaj pliaga,“ hovorí Veronika. Na sociálnej sieti dokonca založila skupinu pre pacientov s tetániou, v ktorej si môžu navzájom radiť a podporovať sa.
Príznaky tetánie:
- zvýšené svalové napätie, najmä v oblasti tvárového a šijového svalstva
- svalové kŕče v rukách i nohách
- mimovoľné šklbanie v oblasti tváre, trupu či končatín
- tŕpnutie a brnenie končatín
- pocit nevoľnosti
- celková slabosť, únava
- bolesti hlavy a chrbtice
- hyperventilácia – úsilné, nadmerné, hlboké a rýchle dýchanie
- psychiatrické príznaky: nespavosť, podráždenosť, pocit vnútorného chvenia, nesústredenosť, nepokoj, úzkosť, bezdôvodný strach
- gastroenterologické príznaky: pocit zovretia v hrdle a cudzieho predmetu v krku, kŕče v bruchu, hnačky, pocity na vracanie, sťažené trávenie
- kardiologické príznaky: tlak za hrudnou kosťou, pocit nepravidelnosti srdcového rytmu vnímaný ako búšenie srdca
Keď chýba vápnik a magnézium
Takzvaná hyperventilačná tetánia vzniká v dôsledku zrýchleného a hlbokého dýchania, čím vyvolá rad zložitých biochemických dejov. Dochádza k zníženiu koncentrácie oxidu uhličitého v krvi, v dôsledku čoho vzniká nerovnováha pH, v mozgu príde k zúženiu ciev a k zníženiu okysličenia mozgového tkaniva. Zároveň klesá hladina vápnika alebo horčíka.
Táto choroba však nemusí súvisieť iba s psychikou pacienta. „Hypervenilačná tetánia môže byť aj príznakom iných ochorení. Okrem detailného biochemického rozboru sa pri diagnostikovaní tetánie robia aj interné, endokrinologické a ďalšie vyšetrenia, aby sa vylúčili organické ochorenia, vrátane vážnych stavov, ako sú onkologické nálezy, epilepsia, migréna a mnohé iné.
Častou príčinou tetánie je aj nízka hladina vápnika v tele, čiže hypokalcémia. Existuje množstvo príčin jej vzniku, medzi najzávažnejšie patria ťažké hnačky a ochorenia obličiek. Problémy so štítnou žľazou alebo pankreasom, podvýživa, nedostatok vitamínu D, tehotenstvo, dojčenie, ale aj niektoré lieky sú ďalšími príčinami hypokalcémie, ktorá vedie k tetánii.
Spôsobiť ju však môže aj hypomagneziémia, ktorá sa často vyskytuje u alkoholikov. Nedostatočná absorpcia magnézia do organizmu sa vyskytuje u pacientov s migrénami, ochoreniami obličiek a čriev.
Tetánia je liečiteľné ochorenie, a keď pacient dodržiava pokyny lekárov, vedie normálny život. Liečbu treba nastaviť individuálne. Jej súčasťou je okrem podávania niektorej formy vápnika, magnézia alebo upokojujúcich liekov aj úprava životosprávy. Keď pacienti pochopia, čím otvorili „Pandorinu skrinku“ a zmenia životný štýl, tetániu môžu mať plne pod kontrolou,“ doplnila neurologička.
Tri otázky pre odborníka
Odpovedá psychológ František Skokan z ambulancie klinickej psychológie Fesko.
Prečo je pri tetánii dôležitá spolupráca s psychológom alebo psychiatrom?
Keďže príčiny tetánie sú psychického rázu a pacient svojím správaním a prežívaním ovplyvňuje hladinu vápnika a horčíka v tele, treba, aby sa do procesu liečenia zapojil aj psychológ , respektíve psychiater. Prejavy ochorenia môžu mať dramatický priebeh, a tak vyvolávajú u pacientov strach z toho, že je ohrozená ich existencia.
Tetánia vraj nemá ďaleko od hystérie a paniky. Je to tak?
Pri všetkých týchto troch diagnózach sa stretávame s podobnými symptómami, preto to niekedy vyzerá, že tetánia nemá ďaleko od hystérie alebo od paniky. Dobrý diagnostik však vie tieto symptómy rozpoznať a nezameniť ich. Bola by veľká chyba, keby sme zamenili hysterický prejav s panikou, pretože hlavne pri panike nabieha výrazný pocit ohrozenia a straty kontroly nad svojím správaním.
Existuje univerzálna rada, ktorá by tetanikom pomohla prekonať záchvatové stavy?
Prejavy tetánie vieme ovplyvniť tým, že zmeníme svoje správanie, prežívanie, postoje alebo hodnoty. Mali by sme začať tým, že ideme do sebapoznania a uvedomíme si, prečo a ako sa staviame k jednotlivým životným situáciám. Pri prejavoch tetánie je dobré stabilizovať sa zmenou dýchania, navodiť si takzvané bránicové dýchanie. Tým, ktorí sa hanbia alebo boja ísť k psychológovi, by som odporučil, aby v sebe túto bariéru prekonali. Hlavne preto, že hanba aj strach z niečoho pramenia.
Autor: Sláva Štefancová