Láska k sebe

Ako vzniká sebaláska

O tom, do akej miery má človek rád sám seba, rozhodujú často chvíle v ranom detstve. „Ak máme šťastie na dobrých nesebeckých rodičov, ktorí nám dokážu dať bezpodmienečnú lásku a zároveň nám vo vhodnom čase umožniť, aby sme začali objavovať svet, nemáme dôvod pochybovať o svojej hodnote a tento dobrý pocit v nás ostáva po celý život,“ vysvetľuje koučka Dana Haščáková.

Slovo odborníka

K téme sa vyjadruje koučka Dana Haščáková, terramedica.sk

Naopak, keď sa odmalička nikto o nás príliš nezaujímal, lebo otec s matkou boli zamestnaní sami sebou, alebo ak na nás niekto z našich blízkych kládol privysoké nároky a opätovne vyjadroval nespokojnosť s tým, čo robíme, akí sme alebo ako vyzeráme, je veľmi pravdepodobné, že sa v nás zakorenili pochybnosti o sebe. V takom prípade nám neostáva nič iné, len začať vedome pracovať na svojej sebaláske a hľadať hodnotu toho, kým vo svojom vnútri sme.

Narcizmus je choroba

Zdravá sebaláska nemá nič spoločné s prípadmi, keď sú ľudia chorobne zaujatí len sami sebou a nedokážu dávať druhým energiu. Takzvaný narcizmus je psychická porucha, ktorá vzniká, keď človek nemá dosť sebaúcty a potrebuje, aby mu ju dávali najavo druhí.

„Títo ľudia sa zvyknú napríklad chorobne upnúť na svoj vzhľad, vyžadujú od okolia prejavy obdivu, stále čerpajú energiu od druhých bez toho, aby ju vracali,“ tvrdí Dana Haščáková.

Za prejavmi sebectva sa skrýva obava, že by človek nemusel byť pre druhých dosť zaujímavý, atraktívny, hodný úcty a obdivu.

Na rozdiel od človeka so zdravou sebaláskou, ktorý čerpá pocit vlastnej hodnoty zvnútra, narcista ho potrebuje čerpať zvonka. Preto investuje viac energie do pestovania imidžu než do rozvíjania vzťahov. Ak má niekomu poskytnúť pocit bezpečia a spoľahlivosti, väčšinou zlyháva. Často presadzuje vlastné záujmy na úrok iných bez toho, aby to bolo v rozpore s jeho svedomím.

Treba si však uvedomiť, že nejde o poruchu charakteru, ale o diagnózu, ktorá si vyžaduje odbornú liečbu.

Znaky zdravej sebalásky

• Človek nepochybuje o vlastnej hodnote, ani keď sa mu práve nedarí.

• K okoliu sa neprejavuje sebecky ani chorobne obetavo. Vie, že jeho hodnota je rovnaká ako hodnota iných ľudí.

• Dokáže tolerovať svoje slabé stránky, vedome pracuje na ich posilnení.

• Lásku, ktorú si nosí v sebe, vyžaruje naokolo, bez akejkoľvek vypočítavosti, len tak pre radosť.

• Jeho nálada sa dramaticky nemení podľa toho, či mu okolie vyjadruje súhlas, alebo nesúhlas.

• Dokáže ľahko odpúšťať a tolerovať chyby iných.

• Nepestuje si v sebe pocity viny ani ich nevyvoláva u druhých.

Zdravé hranice

Najpravdivejším zrkadlom našej sebalásky sú vzťahy s inými ľuďmi. Lebo, aj keď to znie možno čudne, tak ako vnímame seba, vnímame aj ostatných. Ak od vás všetci utekajú, lebo sa správate sebecky a nedokážete prejavovať druhým záujem, niečo s vašou sebaláskou nebude v poriadku. To platí aj v prípade, ak sa rozdávate do roztrhania, ostatní vám však nevracajú rovnakou mierou to, čo do nich vkladáte. V našej spoločnosti sa to stáva najmä ženám.

„Takéto obetavé typy si nedokážu určovať vo vzťahoch zdravé hranice,“ upozorňuje Dana Haščáková.

Riešením je dať druhým najavo odkiaľ-pokiaľ môžu rátať s vašou podporou a kedy si už budú musieť pomôcť sami. Ak máte dostatočne rada samu seba, nemali by ste mať s vyjadrením takýchto požiadaviek problém.

Viete, že nemôžete ísť za hranicu svojich síl, ak chcete, aby vám ostalo dosť energie na seba. Vážite si svoj čas a dokážete si z neho vyhradiť pre seba toľko, koľko potrebujete nielen na prácu, ale aj na relax. Lebo len tak môže byť vo vašom živote zachovaná rovnováha medzi príjmom a výdajom energie, nevyhnutná pre vaše fyzické a duševné zdravie.

Čo dokáže kritika

„To, či človek má, alebo nemá dostatočne rád sám seba, sa prejavuje aj v jeho reakciách na kritiku,“ tvrdí Dana Haščáková. Ten, kto si je vedomý vlastnej hodnoty, ju nebude spochybňovať len preto, že niekto druhý má iný názor. Kritiku prijme s väčšou ľahkosťou ako človek s podlomeným sebavedomím, ktorý je bytostne závislý od prejavov uznania zvonka. Preto ak vás najbližšie niekto hlboko zasiahne kritickou poznámkou, treba si položiť otázku, prečo to tak bolestivo prežívate.

Čo je skutočnou príčinou vášho vnútorného zranenia? To, že niekto druhý vyjadril nesúhlas s vami alebo to, že priveľmi lipnete na tom, čo k vám prichádza zvonka? Dotkol sa ten, čo vás kritizoval, nejakej starej rany, ktorú si v sebe nosíte?

Malý test sebalásky

Skúste si pravdivo a úprimne odpovedať na nasledujúce otázky:

1. Ste spokojná so svojím telom, s tým ako vyzeráte?

2. Máte pocit, že má váš život vyšší zmysel?

3. Máte prevažne harmonické vzťahy s ľuďmi z blízkeho okolia?

4. Viete si počas dňa vyhradiť toľko času pre seba koľko potrebujete?

5. Dokážete oceniť to, čo ste doteraz dosiahli?

6. Uvedomujete si, akú máte hodnotu pre vašich blízkych?

7. Keď sa pozriete do zrkadla máte chuť usmiať sa na seba?

Ak ste na niektorú z týchto otázok odpovedali záporne, máte určité rezervy v pestovaní zdravej sebalásky. To však nie je žiadna tragédia. Stačí sa len zamyslieť, prečo nedokážete nejakú časť seba bezvýhradne prijať a byť na seba aspoň trochu lepší.

Užitočné tipy pre väčší súlad so sebou

Ak v sebe nosíte nejaké pocity viny, je dôležité odpustiť sebe samému. Nech už to bolo čokoľvek, čo poškodilo vašu sebaúctu, vo chvíli, keď ste to urobili, ste na to mali nejaký dôvod. Možno ste konali pod tlakom alebo z nevedomosti, to však nie je dôležité. Podstatné je uvedomiť si, že človek sa vyvíja a ak ste si z danej situácie vzali ponaučenie, splnila svoj pozitívny účel.

Máte stále pocit, že by ste mali schudnúť, spevnieť, opeknieť? Trápi vás nespokojnosť s vaším vzhľadom? Pokúste sa oceniť jedinečnosť vášho tela, stavajte na svojich fyzických prednostiach a vyzdvihnite to, čo je na vás pekné.

Keď máte nejaké zlozvyky alebo charakterové vlastnosti, ktoré vám doslova prekážajú, môžete popracovať na ich odstránení, to by však nemalo nijako znižovať vašu sebahodnotu. Nikto z nás nie je dokonalý, všetci máme dobré aj zlé vlastnosti, inak by sme neboli ľuďmi.

Rozprávajte sa sami so sebou s láskou a úctou. Zaslúžite si to.

Každý večer vedome oceňte všetko, čo sa vám za uplynulý deň podarilo. Pochváľte sa za každý progres, ktorý ste urobili.