Zdravie, partner, rodina, finančné ťažkosti, vzťahy na pracovisku – to všetko v nás spúšťa kolotoč emócií, vzbudzuje obavy a vyvoláva napätie. Zdôveriť sa blízkemu človeku je jednou z prvých možností, ako zmobilizovať sily a začať bojovať. Plusy sú jasné. Takáto malá terapia prináša istotu, že nás ľudia chápu a majú radi. Vzťah s blízkym človekom upevňujeme preukázaním dôvery, zasväcujeme ho do svojich intímnych pocitov. Ale čo ak sa zrazu dostaneme do opačnej pozície? Ak nás začnú tí druhí zahlcovať svojimi nespracovanými problémami?
Po mne potopa
Ľudia málokedy venujú pozornosť človeku, ktorý ich vie vypočuť, a neuvedomujú si, že všetky odovzdané informácie na ňom zanechávajú stopy.
Slovo odborníka
K téme sa vyjadruje psychologička Lucia Čierňavová,
„Môžu byť pozitívne v prípade, ak dôverná osoba počúvať chce, je v dobrej mentálnej a fyzickej kondícii a dokáže veci zo seba striasť. Vtedy dochádza k prehĺbeniu vzájomného vzťahu medzi blízkymi ľuďmi,“ tvrdí psychologička Lucia Čierňavová.
Dôverník zároveň nadobúda pocit významnosti. Je dôležitý, lebo ho zasväcujeme do našich vnútorných pocitov. Ukazujeme, kde sme zraniteľní, pomenúvame veci, ktoré nás zožierajú. Mnoho tým riskujeme, ale zároveň čerpáme energiu z empatie.
„Horšia situácia nastáva, ak je počúvajúci zavalený negatívnymi emóciami proti svojej vôli alebo je oslabený vlastnými starosťami. Vtedy zverovanie sa s problémami predstavuje záťaž,“ vysvetľuje psychologička.
O situáciách, ktoré nás trápia, väčšinou hovoríme s blízkymi ľuďmi. Alebo navštívime profesionálneho dôverníka. Tým je psychoterapeut a zároveň človek ako každý z nás. Žije svoj život s bežnými radosťami a starosťami.
Dokáže sa pri počúvaní našich problémov odosobniť? Zdá sa, že určite lepšie než naši blízki priatelia alebo príbuzní. „Profesionál funguje preventívne, čiže nepracuje viac, než je jeho momentálna kapacita. Predchádza tak vyhoreniu. Zároveň vie, ktoré činnosti naňho pôsobia pozitívne, aby popri práci mohol žiť plnohodnotný osobný život,“ vysvetľuje odborníčka.
Nikomu to nepovedz!
Lea ustavične naráža na rovnaký problém. Ľudia sa pri nej radi vykecávajú. „Čo už, asi vyžarujem nejakú zvláštnu auru. A to nemám žiadny záujem vedieť veci, ktoré by si mohli radšej nechať pre seba alebo ich rozoberať s niekým, koho poznajú bližšie,“ uvažuje s nadhľadom.
Časom si zostavila rebríček najneobľúbenejších tém. „Neverila by si, do akých podrobností ľudia dokážu opisovať zdravotný stav svojho príbuzného. A tie tehotenstvá a pôrody, to už je fakt sila!“ prevracia oči a vzápätí dodáva, že ďalšou najčastejšie rozoberanou záležitosťou sú rozvody. „Nepríjemné je, ak poznáš obidvoch a napáchané krivdy každý hodnotí zo svojho pohľadu. Vtedy cítim, že veľa negatívnych emócií prechádza aj na mňa.“
Poslednou kvapkou v pohári bolo, keď sa jej uplakaná kamarátka zdôverila, že podvádza svojho partnera. „Neriešila som to, ale po čase som sa dozvedela, že ma zneužíva na ‚ospravedlnenky‘ pred manželom. Chodili sme spolu nakupovať, inokedy ma viezla do nemocnice, každú chvíľu som sa potrebovala vyrevať z rozchodu a nakoniec som zostala labilná po smrti babičky. Takto ma vykresľovala len preto, aby získala priestor na tajné stretnutia s milencom. Jej nič netušiaci manžel mi jedného dňa odporučil zájsť k psychiatrovi a neotravovať.“
Kto je bútľavá vŕba?
Čo z nás robí dôveryhodného poslucháča
• Umenie počúvať. Primerané slovné reakcie povzbudzujú k úprimnosti.
• Emocionálna inteligencia. Patrí k nej schopnosť hodnotiť a kontrolovať nielen vlastné emócie, ale tiež emócie iných.
• Vyšší stupeň empatie. Znamená to, že človek sa dokáže úplne odosobniť od vlastných pocitov a precítiť emócie iného.
• Schopnosť zachovať tajomstvo. Vždy sa cení, hoci žiadna záruka nejestvuje.
Stop! Ďalej nie!
Po tejto skúsenosti si Lea svedomito stráži vlastné teritórium. Uvedomila si, že o niektorých veciach je lepšie nevedieť. Cudzie tajomstvá predsa nemusia byť pre človeka vždy únosné. O miere, do akej sme ochotní počúvať, rozhodujeme sami a obrniť sa pred negatívnymi pocitmi je rovnako dôležité ako môcť sa niekomu vyrozprávať. „Ak to presahuje hranice znesiteľnosti, treba jemne, ale dôrazne povedať, že toto počúvať nevládzem a nebudem,“ odporúča odborníčka. Dôverné vzťahy podliehajú istým pravidlám. Nie každý chce o svojich problémoch hovoriť. Môže to byť príznak silnej osobnosti, na druhej strane veľa závisí od konkrétnej situácie. Významnú rolu tiež zohrávajú povahové črty. „V mnohých prípadoch ide o príliš ohľaduplných ľudí, ktorí nechcú zaťažovať blízkych. Iní sa v sebe neorientujú dostatočne, ďalší neradi prijímajú pomoc od druhých a radšej si poradia sami. Netreba zabúdať na ľudí, ktorí majú narušenú dôveru, a preto si problémy radšej nechávajú pre seba,“ opisuje Lucia Čierňavová.
Ústa na kľúčik!
Dôverný vzťah sa zakladá na spoločných tajomstvách. Pri zverovaní sa s problémami počítame s tým, že blízky človek ich neprezradí. Tým naňho kladieme vysoké nároky. Či ich dokáže splniť, závisí predovšetkým od jeho schopností. Americkí vedci pred časom zistili zaujímavú skutočnosť. Ženy vyklebetia dôvernú informáciu už po pol hodine aj za cenu, že ich to neskôr bude mrzieť. Sklon spôsobiť malú senzáciu vypustením pikošky je skrátka priveľkým pokušením. Nechtiac teda musíme počítať s predstavou, že osoba, ktorej dôverujeme, neodolá. Silvia sa dobrovoľne priznáva, že si nedokáže nič nechať pre seba. Dokonca ani záležitosti týkajúce sa jej vlastného súkromia. Kamarátky od nej bočia, s partnerom sa preto ustavične háda. Ten rozoberanie intímností s cudzími ľuďmi vníma ako podraz. „V každom vzťahu sú záležitosti, ktoré by naši partneri neradi riešili s ďalšími ľuďmi. Jestvujú však problémy ako agresivita či alkoholizmus. Vtedy zohráva kľúčovú rolu práve podpora okolia, lebo pomáha vyjsť zo začarovaného kruhu,“ tvrdí psychologička. Sme vôbec uspôsobení na zachovanie tajomstiev alebo si túto vlastnosť krvopotne pestujeme? „Samozrejme, že si vieme nechať veci pre seba,“ myslí si odborníčka a s úsmevom dodáva, „ak naozaj chceme.“
Sedem pravidiel šikovnej dôverníčky
• Vypočuť, ale nezasahovať. Prehnaná aktivita sa môže vypomstiť.
• Počúvať neznamená nechať sa zaťažovať.
• Poradiť neznamená pomôcť.
• Odporučiť pomoc odborníka je namieste, ak si to situácia vyžaduje.
• Obrniť sa pred nátlakom, nenechať sa vydierať.
• Dať najavo, že ani vy nežijete bezstarostný život.
• Neporovnávať a nestotožňovať cudzie problémy so svojimi.
Autor: Dana Miháliková
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
