Keď ste v roku 2009 odchádzali zo Slovenska, hovorili ste po slovensky veľmi dobre. Trénovali ste teraz, keď sa máte o pár dní pracovne vrátiť naspäť? Opakovali ste si slovíčka, gramatiku?
Nie (smiech). Priznám sa. Ale veľmi mi pomohlo, že som veľa telefonovala s priateľmi.
Vaše meno je veľmi známe. Napriek tomu o vás vieme relatívne málo. „Ovesny Straka“ však znie veľmi „československy“. Máte české či slovenské korene?
Moja stará mama bola z Olomouca a mama môjho manžela zase z Brna. Spolu hovorili po česky. Moja mama sa ešte za slobodna volala Drábek, čo je slovenské meno, a narodila sa v hraničnej obci Hohenau.
Vaša kariéra bola dosť priamočiara. Keď ste skončili ekonomickú vysokú školu, hneď ste zamierili do banky. O čom ste však snívali ako malé dievčatko? Nechcela byť Regina Straka pôvodne baletkou alebo maliarkou?
Keď som mala dvanásť alebo trinásť rokov chcela som byť učiteľkou. Ale keď som maturovala, nevedela som presne, čo budem robiť. Ekonomiku som si vybrala, lebo ju študoval aj môj otec a určite ma ovplyvnil. Keď som už začala študovať, chcela som ten odbor aj dokončiť. V takýchto záležitostiach som dosť tvrdohlavá.
Bavilo vás to?
Nie vždy. Na začiatku vôbec, ale potom som si povedala, že keď už som začala, musím to zvládnuť. Potom som si hľadala prácu a je dosť možné, že v banke som skončila celkom náhodou. Dnes, však musím povedať - chvalabohu.
Ste úspešná žena. Na Slovensku ste žili štrnásť rokov a nielen že ste sa dostali na čelo Slovenskej sporiteľne, ale aj bankovej asociácie. Potom ste na päť rokov zmizli do Salzburgu. Vracia sa na Slovensko iná Regina Ovesny Straka?
Myslím si, že áno. V Salzburgu som videla, ako žijú ľudia mimo hlavného mesta. Ľudia v Salzburgu sú iní. Keď žijete vo Viedni, nepochopíte to. Napríklad sa hovorí, že ak chce byť niekto pravým Salzburčanom, musia tam žiť tri generácie jeho rodiny. Viedeň je iná, kozmopolitná. Tradície a prístup, aké majú Salzburčania, sa odrážajú aj v ekonomike – v cestovnom ruchu mesta, a to je neuveriteľne dobre. Ľudia tam žijú viac pri zemi a mne to veľmi veľa dalo.
Zmenilo sa za ten čas v niečom podľa vás aj Slovensko?
To ešte celkom neviem. Budem to vedieť asi tak po mesiaci. Ale čo som videla v Bratislave, je úžasné. Napríklad všetky tie stavby, ktoré sa podarilo vybudovať na nábreží Dunaja.
Zvažovali ste návrat dlho?
Slovensko pre mňa vždy bolo mojou druhou vlasťou, lebo po toľkých rokoch, čo som tu pôsobila, som sa tu cítila ako doma. Mám tu veľa priateľov a to bol určite jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodla vrátiť. Ale ten najdôležitejší bol, že ponuka od Vienna Insurance Group je pre mňa veľkou výzvou.
V čom? Veď „riaditeľovali“ ste aj doteraz, aj keď inde...
To je pravda, ale v poisťovníctve, do ktorého vstupujem, nie som tak doma ako v bankovníctve, kde pracujem už takmer tridsať rokov. Je to trošku iný biznis a musím sa veľa učiť. A to ma baví.
Pamätám si, že keď ste v roku 2009 od nás odchádzali, ako jeden z dôvodov ste uviedli, že chcete byť viac s manželom, ktorý žil v Rakúsku. Ako prijal vaše rozhodnutie teraz?
Hovorili sme o tom spolu, lebo mi záležalo na jeho súhlase. A on povedal áno.
Sťahuje sa teda s vami?
Áno, nebrzdil ma. Za posledných päť rokov sme si zvykli na to, že sme viac spolu. Viete, keď žijete také „víkendové manželstvo“, ako sme dlho žili my, má to svoje výhody aj nevýhody. Postupne si musíte zvyknúť na veľa vecí.
Keď ste opäť začali spolu žiť takpovediac na dennej báze, neliezli ste si na nervy?
Na začiatku áno.
Ako dlho ste teraz spolu s manželom?
Dvadsaťpäť rokov.
To je dosť dlho. Štvrťstoročie. Odporúčate teda „víkendové manželstvo“?
Je možné, že nám to niekedy aj pomohlo, lebo sme si viac vedeli vychutnať chvíle strávené spolu. A potom sa ani nehádate pre hlúposti.
Pôsobíte v sektore, ktorý zažil v posledných rokoch veľké turbulencie. Ste optimistka?
Keď v roku 2008 vypukla kríza, bol to pre nás všetkých veľký šok. A potom v roku 2009 nikto nevedel posúdiť, ako sa to všetko skončí, lebo sa začala úplne nová etapa. Ja som však stále viac optimistka než pesimistka. Aj keď teraz je bankovníctvo v ťažkej fáze, čaká nás totiž veľa regulácií z Európskej únie. Náš biznis to veľmi ovplyvní, lebo regulácie mnohým klientom sťažia podmienky, čím nebudú nadšení. Je to pochopiteľné, lebo doteraz to bol veľmi liberálny sektor, ale čakajú ho zmeny. Klientom budeme musieť veľa vecí vysvetľovať, čo je niekedy dosť namáhavé.
Keď vám dochádzajú sily po namáhavých dňoch v práci, kde alebo u koho čerpáte silu?
U svojich priateľov. Mnohí z nich nie sú z bankového sektora, a tak sa rozprávame o iných veciach ako o práci. Ale mojou najväčšou oporou je môj manžel.
Kde ste sa zoznámili?
V banke.
Ale nebol to váš klient...?
Nie, nie, boli sme kolegovia.
Takže aj preto má pre vás toľké pochopenie?
Určite. Môžem s ním hovoriť o všetkom. Je to úžasný človek.
Aj vás niekedy poučuje alebo vám radí?
Áno, niekedy veľa diskutujeme, lebo mi niečo vysvetľuje a ja mu oponujem a snažím sa mu vysvetliť, že už je dosť dlho v dôchodku a dnes už veci fungujú inak. Ale je to veľmi dobre, lebo mi ponúka iný pohľad na veci.
V banke ste robili na rôznych pozíciách, v centrále aj v pobočkách. Nechceli ste niekedy odísť do inej brandže?
Samozrejme. Občas som si myslela, že by bolo lepšie robiť niečo iné. Napríklad si otvoriť reštauráciu.
A kde sa vidíte o päť rokov, keď sa vám skončí kontrakt na Slovensku?
Dúfam, že mi Kooperativa ešte predĺži zmluvu, takže dokopy by som ešte mohla desať rokov pracovať.
Máte nejakú víziu, čo by ste chceli robiť potom?
Keď pôjdem do dôchodku, chcela by som robiť niečo dobročinné. Darovaním peňazí sa dá pomôcť, ale darovať čas je tiež dôležité. To som chcela vždy robiť.
Neťahá vás to napríklad do politiky či do diplomacie?
Do politiky nie. Na to som veľmi priama. Všetko vždy poviem na rovinu, čo sa v politike nedá. A keď sa teraz pozriem aj na to, ako to funguje na politickej scéne v Rakúsku, tak to ma nebaví. Nie som trpezlivá a neviem diskutovať, naozaj nie. A diplomacia, ani tá mi nesedí. Mám rada slušnosť a rešpekt, ale niekedy treba problémy riešiť na rovinu. Čistý stôl vždy ponúka šancu začať odznova.
Dosiahli ste veľmi veľa. Vyzerá to, akoby ste mali recept na úspech. Čo by ste poradili ženám, ktoré sa chcú presadiť?
Vždy treba dobre zvažovať všetky alternatívy. A položiť si otázku: kde chcem byť o tri roky? Samozrejme, treba aj tvrdo pracovať.
Ak vám ostáva nejaký voľný čas, ako a s kým ho najradšej trávite?
Rada čítam, lyžujem, chodím do fitka, veľmi rada varím pre hostí.
Priznám sa, že ľahšie ako gazdinú v zástere si vás viem predstaviť pilotovať lietadlo.
Ó... z toho by som mala strach.
Viete uvariť nejaké slovenské jedlo?
Viem uvariť bryndzové halušky, samozrejme. A v Salzburgu som každý rok chystala na Silvestra kapustnicu. Moja bývalá sekretárka bola taká láskavá, že mi klobásu do nej zháňala na Slovensku.
S bryndzovými haluškami má veľa cudzincov problém pre špecifickú chuť bryndze.
Ja ich mám rada... ale je s nimi veľa práce.
Okrem slovenskej kuchyne, obľúbili ste si aj naše tradície? Napríklad veľkonočné? Veľká noc je tu čochvíľa, dostali ste niekedy korbáčom?
Áno. Od kolegu. Prišiel do práce v kroji a s korbáčom som dostala, vodu, chvalabohu, nie.
Zachoval sa ako džentlmen. Máte rada aj iné kultúry?
S manželom radi chodíme do Ázie, najmä do Indie, to je taká farebná, úžasná krajina. Život tam je veľmi zaujímavý, najmä ak pochopíte spôsob fungovania kást a tamojšie náboženstvá.
Je bezpečnejšie, ak človek v týchto končinách neprovokuje zovňajškom. Tu ste vždy elegantná dáma a tam?
Dám si rifle, tričko a hotovo.
Vizitka
Regina Ovesny Straka (54)
Pochádza z Viedne. Študentské roky prežila práve tam a vo Viedni v roku 1982 ukončila aj štúdium na Ekonomickej univerzite. Popri škole pracovala, no do bankového sektora vkročila až po promócii. Kariéru odštartovala v Creditanstalt Bankverein Vienna na oddelení PR. Postupne prešla viacerými pozíciami, v roku 1994 sa stala členkou predstavenstva Creditanstalt, a. s., Bratislava. Od roku 2001 stála na čele Slovenskej sporiteľne a bola zároveň prezidentkou Slovenskej bankovej asociácie. V roku 2009 sa stala generálnou riaditeľkou Salzburger Sparkasse Bank. Od apríla tohto roka bude členkou predstavenstva poisťovne Kooperativa. Získala viacero prestížnych ocenení, napríklad je manažérkou roka 2007.
Autor: Silvia Krpelanová
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
