„Jedz mrkvu, budeš mať zdravé oči,“ prízvukovali nám v detstve babičky, mamy aj učiteľky. A neboli úplne vedľa.
Hoci zdravému zraku najviac prospieva tmavozelená zelenina, ryby a morské plody, ani vplyv mrkvy nie je zanedbateľný.
Obsahuje totiž betakarotén, ktorý sa v tele premieňa na vitamín A. Spolu s vitamínmi B a C v kombinácii so zinkom pomáhajú spomaliť proces degenerácie makuly, ktorá prichádza s vekom a môže sa končiť úplnou slepotou.
Potrava pre oči
Makula, inak nazývaná aj žltá škvrna, je miestom najostrejšieho videnia na sietnici.
Na ploche s priemerom asi päť milimetrov je sústredených najviac zmyslových buniek sietnice - čapíkov, ktorým vďačíme za vnímanie farieb a ostré videnie. Vekom podmienená degenerácia makuly sa prejavuje rozostrením videnia, blednutím farieb, zakrivením obrazu, prípadne až miznutím obrazu v niektorých miestach.
Zaujímavé je, že tejto chorobe sa dá predchádzať správnou stravou s dostatočným prísunom luteínu a zeaxantínu.
Tieto antioxidanty sa koncentrujú v sietnici, kde podporujú tvorbu pigmentu a chránia bunky pred škodlivými látkami. Preventívne pôsobia aj proti vzniku sivého zákalu.
Telo ich dokáže získať zo zeleniny tmavozelenej a žltej farby ako špenát, kel, brokolica, hrášok, kukurica, oranžové tekvice, mrkva, ale napríklad aj z vaječného žĺtka.
Vo vyššom veku, keď je riziko ochorenia vyššie, sa odporúča dopĺňať tieto látky už aj výživovými doplnkami.
Lepšia varená ako surová
Ale vráťme sa k mrkve. Táto koreňová zelenina príbuzná napríklad s petržlenom, sa na rozdiel od väčšiny druhov zeleniny a ovocia odporúča konzumovať skôr tepelne upravená ako surová. Dôvodom je práve betakarotén, v tele sa premieňa na vitamín A, ktorý sa rozpúšťa v tukoch.
Podľa štúdie, ktorá skúmala, ako sa karotenoidy vstrebávajú v tele, sa pri trávení surovej mrkvy uvoľnia len tri percentá betakaroténu.
Varením mrkvy s pridaním tuku sa dá z mrkvy vyťažiť takmer 40 percent obsahu betakaroténu. Mrkva by sa však nemala variť príliš dlho, ideálny spôsob je napríklad aj príprava v pare.
Ochrana pleti
Okrem zraku pôsobí mrkva priaznivo aj na kožu, vlasy či nechty. Chráni ich pred škodlivým UV žiarením a predchádza predčasnému starnutiu a vysušovaniu.
Karotenoidy navyše dodávajú pleti pekné sfarbenie a svieži zlatistý nádych. Mrkvou sa však neprejedajte, pretože betakarotén, ktorý telo nespracuje, ukladá a príznakom môže byť žltnutie dlaní. Oranžový koreň je dobrý aj na srdce a cievy a určité pozitívne výsledky priniesli aj štúdie rakoviny konečníka.
V kuchyni má mrkva široké uplatnenie, či už surová, alebo varená. Používa sa do šalátov, nátierok, nemôže chýbať vo vývaroch, pridáva sa k paradajkám na dosladenie a je výborná aj na pečenie. Podľa nášho receptu si z mrkvy pripravíte výbornú a netradičnú prílohu k mäsu.
Mrkva s javorovým sirupom
- 0,5 kg mladej mrkvy s vňaťou
- 20 g masla
- 2 lyžice javorového sirupu
- 1 lyžička francúzskej hrubozrnnej horčice
1. Mladú mrkvu jemne oškrabte (nemusíte z nej dávať dolu kožu), odrežte vňať tak, aby na mrkve zostalo zhruba päť centimetrov zelenej časti. Mrkvu dajte do hlbšej panvice a zalejte vodou, aby ju tesne pokryla. Zakryte pokrievkou a povarte, kým nie je mrkva takmer úplne mäkká. Vyberajte menšie mrkvy, ktoré sa uvaria rýchlejšie, alebo väčšie kusy môžete prepoliť.
2. V druhej panvici si rozpustite maslo, pridajte javorový sirup, a keď sa spoja, primiešajte horčicu.
3. Uvarenú mrkvu sceďte, preložte do nahriatej servírovacej misky a prelejte roztopeným maslom s javorovým sirupom. Podľa chuti osoľte a okoreňte. Podávajte ako prílohu k mäsu alebo do zeleninového kuskusu.
4. Mrkvu si takýmto spôsobom môžete pripraviť aj s inými ingredienciami. Nahraďte napríklad javorový sirup medom a namiesto horčice pridajte nasekaný čerstvý tymian. Ďalšou variáciou môže byť pomarančová šťava s petržlenovou vňaťou.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
