Poznáte situáciu, keď sa vám chce zívať len preto, že niekto vo vašej blízkosti zívol tiež? Nebráňte sa tomu. Do krvi a pľúc sa vďaka nemu dostávajú väčšie dávky kyslíka, čo je dobré pre mozog aj srdce.
Na zívanie niekoho iného reagujeme menej často so stúpajúcim vekom. Tvrdia to americkí vedci. Do výskumu zapojili 328 účastníkov, ktorým prehrali trojminútové video zívajúcich ľudí. Úlohou každého z nich bolo stlačiť tlačidlo zakaždým, keď zívli. Výsledky ukázali, že na video zareagovalo 68 percent z nich.
Z nich vo veku do 25 rokov zívalo 82 percent, vo veku 25 - 49 rokov reagovalo 60 percent a nad 50 rokov 41 percent. "Je to prvá štúdia, pri ktorej berieme do úvahy celý rad faktorov. Ide o najrozsiahlejšiu štúdiu v zmysle počtu účastníkov," vyjadrila sa vedúca výskumu Elizabeth Cirulli z Duke University v Durhame. Prezradila tiež, že zatiaľ nepozná dôvod, pre ktorý reakcia na zívanie iných s pribúdajúcim vekom klesá. Vek bol podľa jej slov jedným z kľúčových faktorov, ktoré sledovali, no objasnil iba osem percent reakcií. Ostatné príčiny, pre ktoré ľudia nezareagovali sa zatiaľ nepodarilo odhaliť. Podľa pokusu je vek dokonca silnejším faktorom ako únava či schopnosť empatie.
Vedci sa teraz pokúšajú zistiť, či je schopnosť "nakaziť sa zívaním" dedičná. Už dávnejšie tvrdia, že ľudia, ktorí trpia schizofréniou alebo autizmom, toto správanie opakujú menej často. Objavením génov, ktoré by potvrdili, že sa toto správanie dedí z generácie na generáciu, by chceli pomôcť v liečbe psychických porúch.
Fázy zívania
1. Veľký prívod vzduchu vďaka hlbokému nádychu.
2. Vrchol nadýchnutia sa.
3. Rýchly výdych, ktorý môže, ale nemusí byť sprevádzaný preťahovaním tela.
Zdroje: SITA, Brainfacts.org