Zašprintujte si

Kedysi využívali naši pravekí predkovia šprint, aby si ulovili večeru. V novodobej histórii sa stal modernou atletickou disciplínou.

Výhody šprintu

Šprint pomáha udržať štíhlu postavu a znížiť telesnú hmotnosť, spaľovať kalórie, zlepšiť pohyblivosť tela a rozprúdiť metabolizmus. Nezanedbateľným plusom tohto športu je aj jeho časová nenáročnosť.

Ak vaša vôľa nie je vždy pevná ako skala a necháte sa zlákať lenivosťou na sladké ničnerobenie s argumentom, že „nestíhate“ a behanie či pobyt v posilňovni vám zaberajú príliš veľa času, šprint je ideálnym riešením. Najmä, ak je vaším cieľom schudnúť.

Slovo odborníka

K téme sa vyjadruje Ivan Gabovič, kondičný tréner a bežec

Pomalé a stabilné behanie v trvaní 45 minút až jednej hodiny je, samozrejme, tiež prospešné. Vyjdete si na vzduch, rozhýbete končatiny, rozprúdite krv a pritom šetríte kĺby viac ako pri šprinte. Behom na krátke trate, no s vyššou intenzitou však spaľujete oveľa väčšie množstvo kalórií ako pri dlhom pomalšom behu či inom type cardio cvičenia. Už po krátkom čase spozorujete výrazný úbytok hmotnosti a formovanie kriviek celého tela.

Výskumy milujú šprintovanie

Vedci z University of Western Ontario testovali skupinu mužov a žien v strednom veku. Túto skupinu rozdelili na dve časti podrobili šiestim týždňom aeróbneho tréningu s cieľom zlepšiť ich aeróbnu výkonnosť. Polovica športovcov cvičila kontinuálne aeróbne cviky v trvaní 30 – 60 minút trikrát týždenne.

Druhá skupina sa venovala trikrát týždenne krátkym 30-sekundovým šprintom, ktoré striedala s dvoj- až trojminútovými pauzami. Dokopy to predstavovalo tri minúty v jednom tréningu.

Za týždeň tak absolvovala deväť minút tréningu. Výsledky ukázali, že druhá „šprintérska“ skupina dokázala spáliť dvakrát viac telesného tuku ako skupina, ktorá za týždeň strávila cvičením 30-krát viac času.

Ako na to

Dôležité je zahriatie a poriadny strečing na úvod. Predídete tak možným zraneniam. Venujte mu minimálne dve minúty.
Aby ste telo pripravili na radikálny športový výkon, neunáhlite sa a najprv si zabehnite 800 metrov pomalým tempom. Postupne zrýchlite a päť minút bežte pre vás príjemnou rýchlosťou, no nie príliš pomaly.
Nasleduje šprintérska časť. S vypätím všetkých síl bežte 30 sekúnd najrýchlejšie, ako dokážete.
Po šprinte nezastavujte úplne, bežte v pohodlnom tempe štyri a pol minúty. Prestriedajte šprint a pomalý beh ešte trikrát.
Na konci tejto výdatnej a užitočnej tortúry bežte miernym tempom alebo len kráčajte, aby vám telo rýchlo nevychladlo. Od tohto tréningu môžete očakávať podstatné zníženie telesného tuku a zároveň tvrdý spánok.

Užitočné rady zo šprintérskej praxe

Lenka Kršáková radí, ako šprintovať

Mladá slovenská atlétka, šprintérka na vzdialenosti sto a dvesto metrov je momentálne jednou z najlepších vo svojej disciplíne. Má 22 rokov, študuje na vysokej škole a popritom zbiera športové ocenenia. Ponúkla nám niekoľko užitočných rád zo svojej šprintérskej praxe.

Aké fyzické a psychické predpoklady musíme mať, ak chceme začať šprintovať?

Šprintérky majú viac svalovej hmoty ako bežci na dlhé trate, no výška nerozhoduje. Šprintovanie zlepšuje koncentráciu, za krátky čas sa musíte preladiť na rôzne rýchlosti a intenzitu behu. Ako šprintér profesionál musíte byť sebavedomý a mať v sebe zdravú agresivitu.

reklama

Môžeme začať so šprintom z jedného dňa na druhý, aj keď nemáme žiadne skúsenosti?

Začať s voľným behom je možné zo dňa na deň. Ak sa však niekto chce venovať šprintovaniu, treba mať pripravený pohybový aparát a dobrú kondíciu, aby ste sa nezranili skôr, ako začne so samotným tréningom.

Je šprintovanie lepšie na kondíciu ako beh na dlhšie trate?

Každý beh má svoje výhody. Dlhý beh vplýva skôr na kardiovaskulárny systém, šprintérsky kladie vysoké nároky na svalový aparát. Najlepšie výsledky môže priniesť ich kombinácia, nielen čo sa týka kondície, ale aj postavy.

Ako sa pripravujete na svoje športové výkony vy? Ako vyzerá váš tréning?

Trénujem šesť dní v týždni, tréning trvá dve hodiny, niekedy menej. Okrem bežeckého tréningu máme silový tréning v posilňovni, tiež venujeme veľkú pozornosť strečingovým a kompenzačným cvičeniam.

reklama

Podlieha vašej športovej aktivite aj spôsob stravovania?

Strava je neoddeliteľnou súčasťou tréningu. Snažím sa prijímať viac bielkovín ako bežci na dlhé trate, ktorých strava je bohatá na sacharidy.

Čo považujete za svoj najväčší úspech?

Určite 9. miesto na 100 m na majstrovstvách Európy do 23 rokov z minulého roka v Tampere.

Ako sa po športovej stránke začal pre vás tento rok?

Bola som zatiaľ len na dvoch súťažiach - na medzinárodnom Elan meetingu a majstrovstvách Bratislavy. Pripravujem sa tiež na halové Majstrovstvá Slovenska, a tým sa pre mňa halová sezóna končí. Mojím hlavným cieľom je však splniť limit na majstrovstvá Európy v Zürichu.

4 otázky pre odborníka

Odpovedá Ivan Gabovič, kondičný tréner a bežec

1. Na čo by mala žena myslieť, ak chce začať s behom?

reklama

Keď začína s behaním, získava nové skúsenosti so svojím zdravotným a kondičným stavom, ale aj so psychikou. Zároveň získava čas na seba. Musí začať o sebe premýšľať v určitých súvislostiach, naučiť sa načúvať svojmu telu a správne vyhodnocovať svoje trénovanie.
2. Je pri behu dôležitý povrch, po ktorom bežíme alebo môžeme behať kdekoľvek?

Behať možno takmer kdekoľvek, no ak mám byť konkrétny, začiatočníkom odporúčam spevnený povrch s rovným podkladom.
3. Aký druh behu je najvhodnejší pri snahe o zníženie hmotnosti?

Tu treba zohľadniť viacero faktorov v určitých súvislostiach a dlhodobo vytvoriť špeciálny tréningový program. Závisí od konkrétneho jedinca, ako program bude vyzerať.
4. Aká časť dňa je najvhodnejšia na beh?

To je takmer úplne jedno, kedy si počas dňa ideme zabehať. Záleží na tom, čo komu vyhovuje. Neexistujú špeciálne striktné obmedzenia.

reklama