V šumivých vínach nie sme svetoví

V 17. storočí žil v Hautvillers opát Dom Pérignon, ktorý podľa legendy úplnou náhodou „vynašiel“ Champagne. Keď to prvýkrát ochutnal, vraj vyslovil vetu: „Pil som hviezdy!“

Hoci táto legenda pravdepodobne nie je pravdivá, netreba uprieť opátovi jeho nesporné zásluhy vrátane technologických inovácií. Až do 19. storočia sa Champagne vyrábal v pomerne malých množstvách. Paralelne s priemyselnou revolúciou sa však odohrala aj lokálna technologická revolúcia, ktorá umožnila výrobu týchto vín v priemyselných množstvách.

Sekt Pálffy extra suché

Víno Nitra, Slovensko

• Hodnotenie: 2,5 *** (z maximálnych 5)

• Potenciál: otvoriť teraz

• Cenová kategória: 8 eur

Vdova po monsieurovi Clicquotovi objavila metódu ako odstrániť z vína „sediment“ bez toho, aby sa stratili „bublinky“. Začali používať slávnu paletu (po francúzsky pupitres) s dierami. Do nich sa hlavou dolu vsunú fľaše, ktoré následne treba v pravidelných intervaloch pretriasať. Sediment sa týmto spôsobom postupne skoncentruje pri korku. Tým sa odstráni a víno sa „očistí“. Víno sa doplní a fľaša sa opäť uzavrie.

V súčasnosti sa tento proces – dégorgement/degoržovanie – dopĺňa tým, že sa tá časť fľaše zmrazí, čo umožní odstraňovanie sedimentu efektívnejšie. Dégorgement je však len jedným krokom v rámci celého komplikovaného postupu výroby.

Poďme teda krok za krokom, ako vzniká Champagne a vína vyrábané podobnou technológiou. Na samom začiatku máme klasické suché tiché víno s výraznou aciditou. Kľúčovou fázou je tzv. sekundárne kvasenie vína – základ „méthode champenoise“.

Počas tejto fázy totiž vzniká šumivé víno. Pridáva sa liquer de tirage (tirážny likér), čo je v podstate zmes tichého vína, cukru a vínnych kvasiniek, kvasinkovej výživy a číriaceho činidla. Víno sa ešte definitívne neuzavrie – v tejto fáze sa používa dočasný uzáver.

Keď sa táto fáza skončí, premiestnia sa fľaše do už vyššie spomenutých paliet – pupitres. Začína sa proces striasania (remuage), počas ktorého sa skoncentruje sediment pri korku v hrdle.

Pred „remuage“ sa nachádza kľúčové obdobie: zrenie – minimálne 15 mesiacov, v prípade prestížnych značiek a najvyššej kvality aj viac. Vďaka dlhému pôsobeniu sedimentu sa vytvárajú jedinečné a rozmanité arómy.

Podstatnou črtou zrenia je dostatočný kontakt vína s kvasinkami, ktoré asi po ôsmich až desiatich mesiacoch odumreté podstupujú tzv. fázu autolýzy, t. j. ich rozkladu, čím vínu odovzdávajú počas zrenia viaceré špecifické arómy a chute. Potom nasleduje odstránenie sedimentu, degoržovanie. Pridáva sa ešte tzv. expedičný likér (liqueur d´expédition), aby sa dosiahlo pôvodné množstvo vína vo fľaši, čiže aby sa doplnilo množstvo stratené v rámci degoržovania. S liqueur d´expédition sa môže nastaviť aj miera sladkosti. Posledná fáza je finálne korkovanie – zrodil sa Champagne!

Popri Champagne sa však šumivé víno vyrába takmer v každej vinárskej krajine. Vďaka zákonnej ochrane na úrovni Európskej únie žiadne iné víno nemôže niesť názov Champagne. Dokonca sa francúzskym výrobcom podarilo dosiahnuť, že iné šumivé vína nemôžu na etikete označiť ani spôsob výroby, čiže „méthode champenoise“ – šumivé vína pochádzajúce z iných regiónov, hoci vyrobené tou istou metódou ako pravé Champagne, preto väčšinou nesú názov „méthode traditionelle“. Platí to, samozrejme, nielen pre nefrancúzske regióny, ale aj pre samotné Francúzsko. Z tohto dôvodu sú takto označené napríklad alsaské alebo burgundské šumivé vína ako „Crémant“, ale napríklad aj naše dnešné slovenské šumivé víno – sekt Pálffy od Víno Nitra.

Farba vína svetložltá, vôňa viac ovocná ako kvietková. Charakter vína určuje kombinácia ovocí, osviežujúcej acidity a kvasiniek. Chute nie sú príliš intenzívne, pôsobia skôr fádne.

V dochuti cítiť bylinky, najmä bobkový list. Ovocia nie sú také intenzívne ako napríklad v prípade Prosecca, hĺbka a komplexnosť nedosahujú úroveň Champagne. Privítal by som intenzívnejšie arómy, osviežujúcejší charakter. So Champagne by nebolo spravodlivé porovnanie, už ani pre cenu nie, ale za 9 eur nájdeme napríklad perfektné Prosecco. V šumivých vínach Slovensko nie je svetové.

Autor: Robert Ondrejcsák