SME
Nedeľa, 26. september, 2021 | Meniny má EditaKrížovkyKrížovky

Máte prekyslený organizmus? Päť odpovedí súčasnej vedy

Začalo sa rozprávať o akomsi prekyslení organizmu. Pozreli sme sa na odborné články a tu sú odpovede na päť základných otázok.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - SITA/AP)

Autorka je lekárka, pracuje v klinickom výskume. Text je prevzatý z jej blogu.

1.Čo je vlastne to prekyslenie?

Už samotná definícia prekyslenia organizmu je ošemetná. Rôzne webové fóra a články, ktorých odbornosť nie je zaručená, definíciu obyčajne neponúkajú. Hovoria len o znížení pH „v organizme“.

Samotné pH je definované ako „záporný dekadický logaritmus aktivity oxónových katiónov“, zjednodušenie je to koncentrácia iónov vodíka (H+) v roztoku, pričom čím vyššia koncentrácia iónov vodíka, tým nižšie pH. Základná otázka teda znie, akého roztoku sa týka to nízke pH pri prekyslení organizmu?

Voda tvorí asi 53 percent hmotnosti tela dospelého človeka a dve tretiny z nej sú vo vnútri buniek. Bunky sú však obalené membránou, ktorá aktívne pustí dnu len to, čo sa bunke hodí (až na pár výnimiek, taký alkohol sa do buniek dostáva bez pozvánky). Regulácia pH v bunke je taká perfektná, až niektorí vedci predpokladajú, že prípadné menšie zmeny robí bunka schválne a využíva ich na signalizáciu.

Bunka bez schopnosti udržovať svoje vnútorné prostredie zomiera, takže neželané prekyslenie vnútra buniek by sme neprežili. Prekyslenie je teda zjavne záležitosťou mimobunkovej tekutiny, teda krvi, tráviacich štiav, tekutiny v tkanivách, moču a podobne.

2.Ovplyvňuje strava pH krvi?

Tekutina v tkanivách odráža zloženie krvi a tá má pH medzi 7,35 – 7,45 (obyčajne okolo 7,4). Krv má zároveň excelentné kompenzačné mechanizmy, aby toto pH udržala. Tie sú zjednodušene založené na vzťahu:

H+ + HCO3- ↔ H2CO3 ↔H2O + CO2

Telo vie z kyslých H+ iónov spraviť vodu a oxid uhličitý. Vodu vymočíme, oxid uhličitý vydýchame a máme vybavené. Tento systém je samozrejme komplikovanejší, keďže sa doň významne zapájajú mnohé iné ióny (sodík, vápnik, draslík, fosfáty, bielkoviny...) a tiež enzýmy.

Regulácia pH krvi je evolúciou vyšperkovaná do takej dokonalosti, že strava nemá šancu ju významne ovplyvniť, čo preukázali vo viacerých pokusoch.

Výrazná zmena pH krvi nie je žiadna „sranda“, ale príznak vážnej choroby ako napríklad zlyhania obličiek alebo neliečenej cukrovky a pri zmene pH krvi približne o 0,3 si môžu patológovia začať brúsiť nože.

3.Úloha tráviacich štiav?

V žalúdku je pH 1,35 – 3,5, no to je neutralizované šťavami z podžalúdkovej žľazy s pH 8,8. A tu sa natíska logická otázka – ak nemá podžalúdková žľaza problém s pH 1,35 žalúdočnej kyseliny, prečo by mala mať problém s jablkom s pH 3,6?

Samozrejme, že nemá.

Pri hypotéze o prekyslení organizmu nejde o pH potraviny samotnej, ale o pH, ktoré vyvolá v organizme. Takže napríklad taký čerstvý pomarančový džús patrí medzi „zásadité“ potraviny, hoci je v skutočnosti kyslý (budem používať úvodzovky, aby som to odlíšila).

Akú reakciu vyvolá nejaká potravina v organizme, sa dá vraj odhadnúť buď pomocou takzvaného. „acid ash“ (kyslý popol), alebo výpočtom.

Pri prvom spôsobe sa potravina údajne spáli, čím sa má simulovať metabolizmus, a potom sa určí pH popola. Pri druhom spôsobe sa analyzujú jednotlivé molekuly a ióny v potravine a následne sa pomocou Remerovej rovnice určí „kyslosť“.

Ani jedna z týchto metód neznie veľmi exaktne. Potraviny nie sú robené podľa šablóny v syntetizátore, a tak každé jablko môže mať iné zloženie minerálov podľa pôdy, v ktorej rástla jabloň (dôležité pre Remerovu rovnicu). A tiež metabolizmus každého človeka je nielen individuálny, ale aj komplikovanejší než obyčajný oheň alebo zjednodušené matematické kalkulácie.

„Zásaditá“ diéta sa preto zjavne ťažko definuje a dopomáha tak zmätku v celej hypotéze. Výsledkom sú rôzne tabuľky so zoznamami „kyslých“ či „zásaditých“ potravín, ktoré si mnohokrát odporujú.

Napríklad taký biely cukor zaraďujú raz na jednu a potom na druhú stranu, tak si vyberte.

4.Ktoré pH to teda tie „kyslé“ potraviny ovplyvňujú?

Krv, bunková tekutina či tráviace šťavy to nie sú, to už sme si ujasnili. Pohľad do tabuliek ukáže, že jedinou tekutinou, ktorá má veľký rozsah normálneho pH je moč (4,6 – 8). Žeby šlo teda iba o pH moču?

Z historického hľadiska sa v súvislosti s prekyslením organizmu často skloňuje meno Claude Bernard (1813-1878), ktorý opísal pokus, keď králiky nakŕmil hovädzím mäsom a zistil, že majú kyslý moč, zatiaľ čo králiky na bylinách mali moč zásaditý.

Takže strava vie dokázateľne výrazne ovplyvniť pH moču. Máme relevantný dôkaz o vplyvu stravy na nejakú tekutinu v organizme, prekyslenie funguje, lenže...

... lenže úloha obličiek v udržovaní pH je práve vylučovanie nadbytočných kyselín močom.

Je teda samotné pH moču dôležité?

Nie. Teda jedine, žeby malo mať vplyv na glazúru záchoda. Samotné pH moču iba odzrkadľuje zapojenie kompenzačných mechanizmov do praxe.

Z vedeckého hľadiska je tak dôležitá iná otázka:

5.Netrpí organizmus, ak musí niečo kompenzovať?

Odpoveďou na túto otázku je veľa rôznych výskumov, ale vyzerá to tak, že k jednoznačnej odpovedi sa vedci neprepracovali – tak to vo vede chodí. Tým je odlišná od pseudovedy, ktorá sa tvári, že má odpovede na všetko.

V odborných kruhoch sa asi najviac diskutuje o zvýšenom vyplavovaní vápnika, ktoré sa pozoruje pri nižšom pH moču. Diskutuje sa o ňom kvôli domnienke, že tento vápnik sa vyplavuje z kostí práve za účelom regulácie pH. Ak je táto domnienka správna, tak napríklad strava bohatá na bielkoviny, ktorá je „kyslá“, môže spôsobovať osteoporózu (rednutie kostí).

Táto hypotéza má však jeden problém - viaceré pokusy a epidemiologické štúdie dokázali pravý opak.

Strava bohatá na živočíšne bielkoviny je preukázateľne jeden z faktorov pôsobiacim preventívne proti osteoporóze, hoci je pri nej v moči viac vápnika než pri „zásaditej“ strave. Odkiaľ ten vápnik telo berie, sa zatiaľ presne nestanovilo, ale kosti to celkom zjavne nie sú. Navyše dakto vypočítal, že ak by malo telo naozaj používať vápnik z kostí na kompenzovanie roky trvajúceho prekyslenia, tak za približne 18 rokov by boli kosti celkom bez vápnika.

To znamená, že ak by bola „kyslá“ strava takým veľkým problémom, ako nás niektorí strašia, asi by sa v našich končinách len málokto dožil staroby.

„Kyslá“ strava sa však dáva do súvislosti aj s inými chorobami. Skloňujú sa obličkové kamene (opäť vápnik v moči), ubúdanie svalstva a bolesti chrbta vo vyššom veku. V iných štúdiách sa zasa venovali významu pH pri chemoterapii a zistili, že niektoré liečivá lepšie fungujú pri zásaditejšom pH a iné pri kyslejšom. Týchto štúdií však zatiaľ nebolo veľmi veľa a zdá sa, že zatiaľ viac otázok otvorili, než zodpovedali.

?Závery:

Hypotéza (zdôrazňujem slovo hypotéza) o priaznivých účinkoch „zásaditej“ diéty sa stále skúma. Niektoré jej dogmy už boli vyvrátené, iné možno budúce výskumy potvrdia a možno vyvrátia. No ani jeden seriózny výskum zatiaľ nedokázal, žeby jej prísne dodržovanie niečomu prospievalo.

Naopak, viaceré štúdie ukázali, že napríklad v prípade osteoporózy môže byť škodlivá.

Tí, čo sa tvária, že „zásaditá" diéta je priam magický liek na všetky choroby, tak robia bez dôkazu, často celkom ignorujú alebo zrejme nevedomky prekrúcajú dokázateľné a zmerateľné fakty. Z prekyslenia organizmu sa tak stáva priam moderné náboženstvo – kto mu verí, relevantné dôkazy nepotrebuje.

Ako sa teda stravovať?

Za „kyslé“ potraviny sa považujú predovšetkým bielkoviny a pšeničné výrobky, zatiaľ čo za „zásadité“ sa berú zelenina a ovocie. Ak zabudneme na prehnané snahy o alkalizáciu moču všelijakými roztokmi z lekárne a radikálne obmedzenie stravy len na niektoré potraviny, tak pridať do nášho jedálnička zeleninu a ovocie a zredukovať podiel bielkovín odporúčajú dietológovia už celé roky.

A to aj bez strašenia s hypotézou o prekyslení organizmu.

Hlavné zdroje:

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/24557632
http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/12672913
http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2881463/
http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/21183586
http://www.biomedcentral.com/content/pdf/1475-2891-8-41.pdf
http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1359/jbmr.090515/pdf
http://64.251.27.164/Acid-Base%20Balance%20Articles/tucker.pdf
http://www.twinsuk.ac.uk/wp-content/uploads/2012/11/Welch-Ost-Int-2012.pdf
http://www.biomedcentral.com/1471-2474/11/88/
http://nutrition.highwire.org/content/133/3/866S.full
http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1051227608003026
http://jn.nutrition.org/content/133/3/855S.long
http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3195546/
http://nutrition.highwire.org/content/141/3/391.full
http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3828631/
http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/11446566
http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/21289203
http://www.seattlehealingarts.com/pracmedia/Diet%20Acidosis.pdf
http://press.endocrine.org/doi/pdf/10.1210/jc.2012-2857
http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/20717017
http://www.medicinabiomolecular.com.br/biblioteca/pdfs/Cancer/ca-2024.pdf

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Žena

Inzercia - Tlačové správy

  1. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať?
  2. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem
  3. Znalec slovenského brandy
  4. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho
  5. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy?
  6. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty
  7. Školy sa znova môžu zapojiť do zberu starých mobilov
  8. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  9. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  10. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  1. Samočistiace vypínače chránia pred infekciami
  2. Ako zvýšiť produktivitu vašej prevádzky?
  3. Hobbymarket OBI predstavil nový koncept predajne v Michalovciach
  4. Aktuálne radarové a slovenské hlásenia v autokamere?
  5. Tesco announces net-zero target of 2035 for its operations
  6. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  7. Lekárska prehliadka pre cudzincov je v Nitre, aj bez objednania
  8. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  9. Rozšírená realita a ovládanie na diaľku
  10. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať?
  1. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi 6 896
  2. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 5 693
  3. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov 4 581
  4. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 4 280
  5. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 3 711
  6. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 507
  7. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať? 3 483
  8. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im? 3 338
  9. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem 3 038
  10. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 2 880
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Angela Merkelová bola nemeckou kancelárkou 16 rokov.

Merkelová udržala jednotnú Európu.


12 h
Hlasovanie poštou sa už začalo.

Otázky a odpovede o voľbách v Nemecku.


24. sep
Ocenený A. Akram. Rodený Londýnčan sa srdcom cíti ako východniar.

Cudzinec nie je našinec, aj po 20 rokoch na Slovensku akoby stál medzi dverami.


24. sep

Neprehliadnite tiež

Múzeum Albertina vo Viedni

Vo Viedni vystavujú desiatky jeho diel.


Maroš Puček 13 h
Rustikálny hruškový koláč

Pripravte si jablkový pie, pité aj slivkovú galetku.


23. sep
Neochota a strach vrátiť sa po pandémii k starému (teda normálnemu) spôsobu života späť medzi ľudí sa nazýva jaskynný syndróm.

Osobné stretnutia niektorým nechýbajú.


21. sep
ILustračné foto.

Problematický je najmä Prešovský kraj.


20. sep

Blogy SME

  1. Symptomedica: Divertikuly hrubého čreva má v pokročilom veku 50% populácie.
  2. Michael Achberger: Slovenská superpotravina: výnimočné účinky pre vaše zdravie
  3. Michael Achberger: Takto schudnete bicyklovaním
  4. Zuzana Cascino: Načo si ma porodila!
  5. Martina Hilbertová: Koľko detí na Slovensku je zaočkovaných? Bude prostredie v školách bezpečné?
  6. Michael Achberger: Nadmerné potenie pri cvičení? Toto vám pomôže
  7. Šťastná domácnosť: Viem, že viete umyť okná. A toto ste skúsili?
  8. Michael Achberger: Vyskúšajte tento cvik a uľaví sa vám bolesť chrbta zo sedenia
  1. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí 26 691
  2. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič. 12 188
  3. Martin Dorčák: DPH podľa Remišovej 6 155
  4. Radovan Kulín: Kováčik má šťastie, že nevyrábal mastičky z konope 5 514
  5. Lucie Meisnerová: Svadba v polovici života 5 356
  6. Peter Chudý: Aký je motív sledovania špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica? Kompromitácia alebo príprava na spáchanie násilného trestného činu? 3 879
  7. Stanislav Martinčko: R.Fico sa stal kajúcnikom č.1 !!! 3 859
  8. Pavel Dvořák: Ako ma zmenilo desať rokov v Číne 3 732
  1. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  2. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  3. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  4. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho
  5. Adam Valček: Vyšetrovateľ dal Bödörovi pokutu za to, že mlčal
  6. Karolína Farská: Dva rozdielne protesty za slobodu
  7. Adam Valček: Neexistujúca kancelária aj termín. Výpovede proti Výbohovi nesedia
  8. Adam Valček: Kauza DPB: Predaj vyše stotisíc pokút skontrolujú, toto sú ďalšie pochybnosti
Skryť Zatvoriť reklamu