O veľký boom francúzskeho životného štýlu sa postarala pred desiatimi rokmi Mireille Guilianová, elegantná dáma s typickým parížskym mikádom, ktorá dlhé roky pracovala ako hovorkyňa obchodnej firmy so šampanským. Hoci jej v čase, keď začala písať knihy, ťahalo na šesťdesiatku, pôsobila nezvyčajne sviežim dojmom. A čo je hlavné – mala štíhlu postavu, ktorú jej mohli závidieť aj oveľa mladšie ženy.
Hľadáte partnera?
SME.sk spustilo serióznu zoznamku dvaja.sme.sk.
Seriózne zoznámenie
Aj preto jej bestseller s názvom Francúzky nepriberajú, ktorý bol napokon preložený do 40 jazykov a predalo sa z neho viac ako tri milióny výtlačkov, pôsobil dôveryhodne. Mireille v ňom opísala svoje skúsenosti s francúzskou tradičnou kuchyňou, ktorá bola v ostrom kontraste so stravovacími návykmi v Spojených štátoch, kde mimochodom strávila podstatnú časť svojho života. Napokon jej knihu nevydali Francúzi, ale Američania, ktorí sa postarali o jej propagáciu a medzinárodný úspech.
Podobný príbeh je aj za iným medzinárodným bestsellerom, ktorý sa volá Japonky nestarnú a nepriberajú. Jeho japonská autorka Naomi Moriyamová pracovala ako riaditeľka marketingu televíznej stanice HBO v New Yorku, keď jej napadlo, že by mohla zužitkovať svoju znalosť tradičného japonského stravovania a priblížiť ho ženám na celom svete.
Vo svojej knihe odhalila nielen japonské tajomstvo štíhlej línie, ale aj dlhovekosti a mladistvého vzhľadu. Ona sama vraj vyzerá tak mlado, že keď mala 43 rokov a išla do supermarketu kúpiť fľašu alkoholu, predavači si od nej pýtali občiansky preukaz, lebo neverili, že už mala 21. narodeniny.
Oslava jedla
Japonská a francúzska gastronómia nemajú na prvý pohľad veľa spoločné. Francúzi raňajkujú croissanty, pokojne si doprajú tučné syry a pokiaľ ide o víno, patria medzi jeho najväčších spotrebiteľov. Japonci zase prežívajú na miso polievkach neurčitej chuti, rybách, riasach a suši. Našincovi by sa mohla zdať ich tradičná kuchyňa mdlá a nevýrazná, aj keď je jasné, že patrí medzi najzdravšie na svete.
Prečo je teda taký príťažlivý spôsob stravovania, ktorý propagujú Mireille a Naomi?Keď si prečítate ich knihy, zistíte, že vás možno až tak veľmi nezaujali recepty, ktoré v nich nájdete. Nejde o varenie, ide o niečo viac. O pocit z jedla. A v jeho kultivovaní sú Francúzi aj Japonci skutočnými majstrami.
Jedlu prikladajú obrovskú dôležitosť, a to je v dnešnom svete uponáhľaných fast foodov veľká vec. Pripomínajú nám, že každodenná potrava je nielen stavebným prvkom pre bunky v našom tele, ale že by sa ňou mala nasýtiť aj duša.
Kvalitné prírodné suroviny, ich šetrné spracovanie a dekoratívne predmety, ktoré sa využívajú pri stolovaní, to všetko má v sebe zvláštne čaro. Či už sú to krištáľové poháre v kombinácii so starožitným porcelánom na francúzskom stole, alebo porcelánové mištičky rôznych veľkostí a farieb pri podávaní jedla v Japonsku, jedno i druhé vzbudzuje pocit výnimočnosti a povyšuje stolovanie na sviatok.
Móda a krása
Kvalitné jedlo úzko súvisí nielen so zdravím, ale aj s krásou. Preto Mireille Guillianová nadviazala na svoj prvý bestseller knihou Francúzky vedia žiť, v ktorej sa okrem sezónneho stravovania podľa ročných období venuje aj móde, starostlivosti o pleť a cvičeniu. Túto tému rozvíja aj vo svojej najnovšej knihe Francúzky nechodia na lifting, ktorá zatiaľ čaká na svoj slovenský a český preklad.
Naomi Moriyanová je typickým príkladom nielen zdravo sa stravujúcej, ale aj pestovanej dámy. V jej rodnom Japonsku si ženy bežne dávajú záležať na výzore do vysokého veku. Natierajú sa krémami s vysokým ochranným faktorom, pravidelne si robia peeling nielen na tvári, ale na celom tele a kladú dôraz na dokonalú manikúru a pedikúru.
Aj keď dnes už bežne nenosia hodvábne kimoná, nečešú si vlasy do komplikovaných tvarov a netlačia ich neprirodzene malé topánky, tak ako ich predchodkyne z minulých storočí, zmysel pre detail v líčení, vo výbere oblečenia a pri česaní v nich zostal. Ich snaha o dokonalý výzor je zarážajúca.
V tomto sa Japonky veľmi nepodobajú na Francúzky. „Nechceme, aby okolie na nás videlo, že sa príliš snažíme,“ objasňuje francúzsky postoj k vizáži parížska módna ikona Ines de la Fressangeová. Recept na krásu je podľa nej v ležérnej elegancii, bezstarostnom pestrom živote a v jemnom líčení, ktoré nekričí do diaľky „som namaľovaná“.
Za zdanlivou nenútenosťou je však premyslený výber šatníka, hodiny strávené u kaderníka a nákup kvalitnej kozmetiky. Takže, keď nahliadneme pod povrch francúzskeho „nesnaženia“ v oblasti krásy, zistíme, že sa zase až tak veľmi nelíši od japonskej snaživosti.
Francúzsky a japonský zen
Či už ide o jedlo, krásu alebo o zariadenie bytu, francúzsky aj japonský lifestyle má v sebe silu inšpirácie najmä pre svoju schopnosť povýšiť maličkosti a drobné radosti života na veci s veľkým významom. V oboch, na prvý pohľad takých veľmi odlišných kultúrach sa ľudia naučili naplno vychutnávať každú chvíľu na maximum.
Nezáleží na tom, či to robili pri výrobe vína, alebo pri sadení ryže, pri obdivovaní tanečníc v Moulin Rouge alebo na predstavení tradičného japonského divadla. Ich vnímanie sveta nás môže inšpirovať ku kvalitnejšiemu životu a nezáleží vôbec na tom, v ktorej krajine ho prežijeme.
Čo vás zaujalo vo Francúzsku a v Japonsku?
Beata Vlnková chodieva ako manažérka Asociácie somelierov Slovenska na gurmánske potulky po Francúzsku: „Napriek tomu, že Francúzi venujú toľkú pozornosť vínu a jedlu, sú štíhli a vedecké výskumy dokazujú, že i zdraví. Jedia čerstvé, sezónne a regionálne jedlá, k tomu si dajú čašu alebo dve vína, inak ako k jedlu ho však nepopíjajú. O to viac o ňom vášnivo rozprávajú a hlavne sa nikde neponáhľajú. Nikdy som nevidela Francúza, ktorý by len tak narýchlo do seba nahádzal jedlo. K raňajkám patria čerstvé biele bagety s voňavým maslom, dobrá cafe au lait, prípadne čerstvo upečený quiche. Obed je stabilným bodom denného programu a večera spoločenskou udalosťou.“
Elena Benková žila štyri roky ako manželka diplomata v Tokiu: „Japonky nikdy 
nevystavujú pleť slnku. Dokonca aj pri bicyklovaní nosia rukavičky, aby si nespálili ruky. Najprv som si myslela, že svoju typickú štíhlosť majú v génoch, ale v skutočnosti za ňu vďačia prísnych diétam. Vyhýbajú sa sladkostiam a jedia malé porcie. Japonské stolovanie je založené na tom, že jedlo je rozdelené do viacerých malých mištičiek. Všetko je krásne naaranžované, najprv sa musia nasýtiť oči, až potom žalúdok. Potraviny musia byť čerstvé. V Tokiu sa mi páčil najmä úžasný výber čerstvých rýb. Pokiaľ ide o módu, Japonky si potrpia na kvalitu, dokonca aj keď ide o spodnú bielizeň. Mám pocit, že to nerobia kvôli mužom, ale aby sa cítili dobre vo svojej koži. Vedia si užívať život aj samy, napríklad je bežné, že dcéra ide na dovolenku len s matkou. “
Prečítajte si
Francúzky nepriberajú – kultová kniha Mireille Guilianovej je stále jej najväčším úspechom, aj keď po nej už napísala niekoľko ďalších. Šarmantne opisuje tajomstvo francúzskej štíhlosti, ku ktorému sa musela, hoci je Francúzka každou bunkou svojho tela, poctivo dopracovať.
Japonky nestarnú ani nepriberajú – Naomi Moriyanová opisuje sedem pilierov tradičnej japonskej kuchyne, ktorej základom sú ryby, zelenina, ryža, sója, cestoviny, čaj, ovocie a vysvetľuje, prečo tento spôsob stravovania vedie nielen ku kráse, ale aj k dlhovekosti.
So šarmom Parížanky – charizmatická Ines de la Fressangeová vás naučí, ako sa obliekať, líčiť, starať sa o pleť, nakupovať a usporadúvať večierky presne tak, ako v Paríži.
Štíhla so suši – Makiko Samová vás naučí nielen pripravovať suši, ale aj stolovať v japonskom štýle. Jej rozprávanie je doplnené názornými fotografiami, vďaka ktorým ľahšie pochopíte, čo vám chce povedať.
Lekcie Madam Chic – túto knihu nenapísala Francúzka, ale Američanka Jennifer Scottová, ktorá bola na študijnom pobyte v Paríži a táto skúsenosť jej zmenila život. Nájdete v nej recept na udržanie štíhlosti bez cvičenia, na výber reprezentatívneho šatníka a veľa ďalších praktických rád, ktorými sa riadia obyčajné francúzske ženy.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
