Antické Grécko malo k vínu špecifický a rozmanitý vzťah. Popri hospodárskej dôležitosti víno zohrávalo aj mystickú - náboženskú úlohu.
Dôležitosť vína pre Grékov bola vyjadrená aj „existenciou“ boha vína Dionýza, ktorý sa v rímskej mytológii o niekoľko storočí neskôr objavil ako Bakchus. Dionýzove slávnosti patrili medzi hlavné slávnosti antického Grécka a z nich sa postupne vykryštalizovalo aj grécke divadlo, matka moderného divadelného umenia. Nemenej dôležité miesto zaujímalo víno v literatúre.
Syrah – Kotsifali 2007
„Skalani“, Boutari, Kréta, Grécko
Hodnotenie: 3 *** (z maximálnych 5)
Potenciál: 5 rokov
Cenová kategória: 26 eur
Pre hrdinov Homéra bolo víno dôverne známe, Anakreónove diela sú klasickou oslavou vína. Jeho poetická nenávisť voči tým, ktorí sediac pri plných pohároch, popíjajúc víno spomínajú vojnu a súboje ničiace dušu, je v priamom protiklade so sympatiami voči tomu, „kto dary Múz a tiež Afrodity mieša k pohode mysle, toho ja si zo srdca ctím“.
Grécke víno však nemá len bohatú a bájnu minulosť, ale aj veľmi rozmanitú súčasnosť. Grécko patrí medzi krajiny s najväčším počtom autochtónnych, čiže pôvodných domácich odrôd. Tie sú veľmi dôležité nielen pre regionálnu identitu, ale často zohrievajú srdce fajnšmekrom, ktorí vyhľadávajú miestne špeciality. Nehovoriac o tom, že rozširujú úžasnú globálnu diverzitu rôznych odrôd, bez ktorej by bol svet vína oveľa jednotvárnejší.
Bez nároku na úplnosť by som vyzdvihol odrody Agiorgitiko a Xinomavro, „kyslé čierne“ po grécky (červené odrody) a elegantné Assyrtiko (biele). K týmto autochtónnym odrodám, ale so špecifickou krétskou identitou, patrí aj Kotsifali, ktoré spolu s francúzsko-medzinárodnou odrodou Syrah tvorí základ nášho dnešného vína.
Pred samotným hodnotením najprv niekoľko slov k „dekódovaniu“ etikety. Boutari patrí medzi najväčšie grécke vinárstva, je prítomné hneď v niekoľkých regiónoch Grécka vrátane Kréty. Skalani je dedina neďaleko mesta Heraklion, víno bolo vyrobené z jediného vinohradu s rozlohou sedem hektárov. Aj na tejto relatívne malej ploche však nájdete až 15 gréckych aj medzinárodných odrôd.
Na charakter vína mali podľa výrobcu vplyv rozhodujúce dva klimatické faktory pôsobiace naraz: horúci africký vietor a balansujúce Krétske more. Víno strávilo rok v dubových sudoch, alkohol má na úrovni 14,5 % (už dvíham varovný prst).
Farba vína sa viac podobá na purpurový kabernet, chýba čierny charakter Syrahu. Vôňa nezapiera južanský rodokmeň, objavujú sa černice, sladkastá vanilka a tiež sladkasté drevo/dub.
Chute pripomínajú skôr medzinárodný štýl, majme na mysli, že Boutari je veľké vinárstvo so silnými zahraničnými obchodnými záujmami. Na rozdiel od vône už veľmi jednoznačne cítiť prítomnosť odrody Syrah. Víno je zamatové, s teplejšími tónmi, prezentuje černice kombinované kávou, takmer bez tanínov.
Na môj vkus je alkohol až príliš vysoký, dosť páli a spôsobí intenzívny pocit sladkastosti vína. Ide to aj na úkor balansu, ale trpkosť v dochuti, netypická pre Syrah, to zachraňuje. V krátkosti sa dá povedať, že ide o silné, husté, južanské víno s intenzívnymi ovociami. Pre milovníkov intenzívnejších, robustnejších vín dobrá voľba.
Autor: Robert Ondrejcsák