Čo majú spoločné francúzske ratatouille, grécka musaka a arabské baba ganoush? Všetky spomínané tradičné jedlá sa nezaobídu bez baklažánu. Táto ľuľkovitá zelenina, aj keď z botanického hľadiska podobne ako pri paradajkách ide o ovocie, je veľmi populárna v indickej a arabskej kuchyni, ale aj v prímorských krajinách na juhu Európy. Udomácnila sa tu zrejme preto, že má rada slnko a teplo.
Okrem paradajok a zemiakov je baklažán botanicky príbuzný s tabakom, čo naznačuje, prečo drobné semená v jeho dužine obsahujú nikotíkové alkaloidy. Tie môžu za horkosť surového plodu, preto si baklažán pred ďalším spracovaním vyžaduje špeciálnu pozornosť. Odporúča sa dužinu nasoliť a nechať niekoľko minút postáť, aby soľ horkosť vytiahla. Na povrch začnú prenikať kvapôčky tekutiny, ktoré treba osušiť papierovou utierkou. Zároveň sa špongiovitá dužina zbaví prebytočnej vody. Aj keď niektoré novo vyšľachtené druhy údajne túto procedúru nevyžadujú.
Pochúťka pre mozog
Baklažány sa vďaka mäsitej a pružnej dužine používajú ako náhrada za mäso vo vegetariánskych variáciách jedál ako hamurger či lazane a výborne sa hodia na plnenie a zapekanie. Sú takmer bez tukov a cukrov, čo znamená nízky obsah kalórií. Preto sú vhodné pre ľudí, ktorí si strážia líniu alebo držia diétu.
Baklažány okrem toho obsahujú unikátny antioxidant nasunín, ktorý chráni bunky mozgu pred voľnými radikálmi, znižuje riziko zhubných rakovinotvorných ochorení a priaznivo vplýva aj na srdcovo-cievny systém. Nachádza sa v koži baklažánu a má protektívnu funkciu aj pre samotný plod – ochraňuje ho pred slnkom. Navyše je zdrojom prenikavej fialovej farby kože. Keďže je táto látka unikátna, vedci sa ju snažia implantovať aj do bežnejších druhov zeleniny, napríklad do paradajok, ktoré „prefarbili“ na fialovo.
Baklažány sú napokon bohaté aj na vlákninu, draslík, železo či vitamíny skupiny B.
Kontroverzná zelenina
Napriek obsahu vitamínov a minerálov či ďalším spomínaným priaznivým vplyvom na zdravie človeka patria baklažány ku kontroverzným druhom zeleniny z čeľade ľuľkovitých pre obsah toxických alkaloidov, napríklad solanínu. Podobne sú na tom zemiaky, paradajky, paprika a tabak.
Alkaloidy sú jedovaté už v malých dávkach, môžu spôsobiť ochromenie nervovej sústavy a ovplyvniť činnosť tráviaceho systému a celkový metabolizmus. Prvým príznakom môže byť hnačka alebo vracanie, horúčka, prípadne zmeny na pokožke. Preto sa neodporúča konzumovať baklažány v surovom stave, pri zemiakoch zase platí výstraha na klíčiace výhonky či zazelenanie. Pre všetky plody platí, že by mali byť poriadne dozreté, najlepšie v našich končinách v ich prirodzenom vegetačnom období a pri dostatku slnka.
Pre zdravého dospelého človeka by konzumácia plodov s obsahom alkaloidov (v angličtine označovaných ako nightshades) v bežnom množstve nemala byť nebezpečná, hoci sa objavujú aj názory, že postupne „otravuje“ organizmus a vedie k odbúravaniu vápnika z kostí. Vážne problémy však môžu alkaloidy spôsobiť ľuďom precitliveným alebo alergickým na tieto látky.
Zapekaný baklažán
- 2 stredne veľké baklažány
- 2 väčšie paradajky
- 2 mozzarelly
- plechovka drvených paradajok
- parmezán na posypanie
- čerstvá bazalka
- cibuľa
- 2 strúčiky cesnaku
- olivový olej
- kryštálový cukor
- soľ, korenie

1. Tento recept môžete urobiť dvojako. Buď všetko zapečiete spolu ako lazane, alebo pred zapekaním vytvoríte „vežičky“ z baklažánu, paradajok a mozzarelly, ktoré naservírujete na paradajkovej omáčke. Tento spôsob vyzerá krajšie na tanieri, pri verzii „lasagne“ sa vám zase všetko krásne spojí a prepečie.
2. Baklažány umyte, nakrájajte ich na kolieska hrubé pol centimetra a rozložte na plech alebo na tácku. Kolieska poriadne posoľte a nechajte postáť 30 minút, aby soľ vytiahla horkosť. Zatiaľ si pripravte paradajkovú omáčku.
3. Na olivovom oleji osmažte nadrobno nasekanú cibuľu a pretlačený cesnak. Pridajte drvené paradajky z plechovky, lyžicu cukru, soľ a korenie podľa chuti. Omáčku nechajte za občasného miešania bublať na miernom plameni, kým sa nebudete musieť venovať baklažánom. Na záver pridajte do omáčky niekoľko lístkov čerstvej nasekanej bazalky, stiahnite z plameňa a udržujte v teple.
4. Z baklažánov pozbierajte papierovou utierkou kvapky tekutiny a nasucho ich opečte na grile alebo grilovacej panvici. Preložte ich naspäť na plech alebo tácku a pokvapkajte ich olivovým olejom. Mozzarellu i čerstvé paradajky nakrájajte na kolieska hrubé asi pol centimetra a nastrúhajte parmezán (asi 4 až 5 lyžíc).
5. Ak chcete servírovať baklažánové „vežičky“ naukladajte na seba grilovaný baklažán, plátok čerstvej paradajky a mozzarelly v troch alebo v štyroch vrstvách. Presuňte ich do zapekacej misky a v rúre vyhriatej na 180 stupňov Celzia zapekajte 20 až 25 minúť, kým syr na povrchu nezačne chytať zlatistú farbu. Hotovú vežičku naservírujte na paradajkovej omáčke a ozdobte čerstvou bazalkou.
6. Ak chcete vyskúšať baklažány à la lazane, potrite dno zapekacej misky paradajkovou omáčkou a rozložte na ňu plátky grilovaného baklažánu, mierne osoľte a okoreňte. Pokračujte vrstvou mozzarelly a opäť vrstvou paradajkovej omáčky. Ak vám zostali čerstvé paradajky, môžete z nich urobiť ďalšiu vrstvu. V poslednej vrstve vynechajte mozzarellu a povrch bohato posypte strúhaným parmezánom. Zapekajte v rúre vyhriatej na 180 stupňov Celzia 25 minút. Servírujte ako lazane ozdobené čerstvou bazalkou.