Slávnostný prejav súdruha funkcionára, zopár zlých básní o mieri, dojaté pohľady. Dlhá fronta na bonboniéry, utierky, obrusy alebo modranskú majoliku. Ešte rýchlo vlašský šalát a zopár laskoniek, pohár vína, poldeci liehoviny. O šiestej večer odchod, ešte treba vyzdvihnúť deti zo škôlky, uložiť ich, navariť... a potom už len čakať na opitého manžela, ktorý sa dotacká nadránom s ovisnutým karafiátom v rukách. Aj vy máte podobné spomienky na ôsmy marec? Oslavy MDŽ ale vždy takto nevyzerali.
Späť ku koreňom
História MDŽ siaha až do polovice 19. storočia, keď sa v uliciach New Yorku konali protesty zamestnankýň miestnych textilných tovární, ktoré bojovali za lepšie pracovné podmienky. O polstoročie neskôr, v roku 1908, sa protesty zopakovali a nabrali na sile a požiadavkách. Dva roky na to bol sviatok MDŽ podporený na medzinárodnej konferencii žien - socialistiek v Kodani, ako deň boja žien za sociálne a politické práva.
A napokon, tradíciu osláv MDŽ upevnila aj jedna tragická udalosť. Dňa 25. marca 1911 vypukol v jednej z textiliek v New Yorku ničivý požiar, ktorý pripravil o život 146 žien. Príčinou tragédie boli otrasné pracovné podmienky.
Asi najvýznamnejšou patrónkou osláv sa stala Organizácia spojených národov, ktorá MDŽ pripomína od sedemdesiatych rokov. Každoročne sa konajú spomienkové podujatia, bilancuje sa, pripomínajú sa najpálčivejšie problémy, týkajúce sa ženských práv vo svete. Lenže za železnou oponou boli oslavy ôsmeho marca trochu iné.
Predsedníčka ÚV ČZŽ Marie Kabrhelová, 5. 3. 1980.
Vyprázdnená oslava
„MDŽ znamená manifestačný nástup žien do boja o lepší zajtrajšok, nástup žien proti vojne - nepriateľke lepšieho zajtrajšku. Aj ženy si už raz musia uvedomiť, že za mier sa modliť len nestačí. Mier nemožno vyčkávať, za mier treba bojovať. Bojovať prácou a budovaním socializmu podľa zásad Národného frontu,” hlása príhovor v Slovenke v roku 1951.
Po komunistickom prevrate sa zdôrazňuje potreba nástupu žien do zamestnania, akcentuje sa boj za mier, teda proti vonkajšiemu buržoáznemu nepriateľovi. Neskôr sa už radšej nezdôrazňuje nič a sviatky MDŽ sa
premieňajú na vyprázdnené oslavy. Presne tie, na ktoré si pamätáme. Spojené s bujarou zábavou, podporenou hektolitrami alkoholu.
„Komunistický režim rozhodne nemal záujem, aby sa o historických koreňoch sviatku príliš detailne hovorilo. Mohlo by to nevhodne pripomínať, že v opovrhovaných kapitalistických krajinách možno zakladať nezávislé odbory, legálne demonštrovať, vynucovať si zlepšenie životných podmienok, žalovať vedenie továrne, vykrikovať protivládne heslá, dokonca publikovať protivládne noviny, získať vysoké odškodné za pracovný úraz, štrajkovať,“ pripomína historička Marína Zavacká v časopise História.
Páchnuci karafiát
Vlastne je len logické, že po roku 1989 začal nevinný karafiát trochu zapáchať a na sviatok MDŽ sa odrazu pozeralo ako na staromódnu komunistickú relikviu. Dnes mu imidž nezlepšujú ani niektoré politické subjekty, ktoré tento deň šikovne využívajú na získavanie voličiek.
Spomienky na staré dobré socialistické časy sa zručne prešpikujú korenistými vtipmi, ktorými politik dokáže, že je človek z mäsa a kostí. Každej dáme sa ujde pero s logom strany a hneď je o zopár voličských hlasov viac. Apolitické oslavy MDŽ sú len výnimočné a ak sú, majú formu estrád a veselíc.
A ako to vyzerá v zahraničí? Oslavy 8. marca sú pomerne bežné. Záber tohtoročných podujatí je pestrý – od obligátnych konferencií, až po dámsku súťaž v slam-poetry (Austrália), lezecké kurzy pre ženy (Švédsko), kemp, v ktorom sa dámy naučia, ako prežiť v extrémnych podmienkach (Trinidad a Tobago), či ženskú spanilú jazdu na motorkách (Španielsko). Za zmienku stojí aj užitočná iniciatíva, ktorá vznikla minulý rok v susednom Česku, keď bol spustený portál s pracovnými ponukami pre matky s malými deťmi.
Čo sa týka Slovenska, týždeň pred sviatkom je zatiaľ ticho, no vzhľadom na blížiace sa prezidentské voľby je vysoko pravdepodobné, že sa nejaká tá veselica zomelie. Jediná akcia, o ktorej vieme naisto a zároveň je apolitická, je oslava MDŽ vo Veľkom Mederi, spojená s tradičnou zabíjačkou.
MDŽ v podaní strany Smer a Roba Kazíka, 2007.
Konkurenti
So sviatkom MDŽ sa spája ešte jedna zaujímavá vec – že má konkurenciu. Dnes sa zdá, akoby sa spoločnosť rozdelila na dva nezmieriteľné tábory – na prívržencov „moderného“ Dňa matiek a zopár zástancov „socialistického“ MDŽ. Oba sviatky pritom vznikli v USA, dokonca takmer v rovnakom čase. A ešte niečo majú tieto pamätné dni spoločné - oba poslúžili zvrhlým režimom. Medzinárodný deň žien si vybrali komunisti, Deň matiek si zvolilo fašistické Nemecko, kde mal kult matky zabezpečiť dostatočnú zásobu vojakov na fronte.
Medzinárodný deň žien vznikol na podporu práv utláčaných a diskriminovaných žien, deň matiek má zasa pripomínať náročné rodičovské poslanie. Keďže sú v kalendári s dvojmesačným odstupom, pokojne si ich môžeme pripomenúť oba.
Začať môžeme rovno zajtra, pretože MDŽ nestratil na svojej aktuálnosti ani v súčasnosti. Stačí si spomenúť na minuloročnú tragédiu v textilnej továrni v Bangladéši alebo prípady znásilnení v Indii. A netreba ísť ani veľmi ďaleko - podľa údajov Európskej komisie musia slovenské ženy pracovať o viac než dva mesiace dlhšie, aby dosiahli rovnaký príjem ako muži.
Práva žien si treba pripomínať aj dnes
O sviatku MDŽ sme sa porozprávali s Janou Cvikovou z feministickej organizácie Aspekt.
Má zmysel oslavovať MDŽ aj dnes?
Pokým sa bojíme feminizmu, určite má zmysel pripomínať si práva žien ako predpoklad pre dôstojné spolužitie detí, mužov, žien. Napríklad aj preto, že – ako píše afroamerická aktivistka a teoretička Bell Hooks – ak ženy a muži chcú poznať lásku, musia podporovať feminizmus. A aj preto, že feminizmus nie je ani protimužský, ani antisexuálny, ani protimaterský, ani protirodinný, dokonca nie je ani proti kráse či spiritualite. Feminizmus je však proti sexizmu, čiže proti znevažovaniu žien.
Čo si myslíte o konkurencii Dňa matiek a MDŽ?
Žena nerovná sa matka. A zároveň aj matka ako žena zažíva znevýhodnenia v spoločnosti, ktorá ešte stále považuje v mnohých oblastiach za normu muža. Prejaviť úctu svojej matke je nesporne dôležité, ale rovnako dôležité je vedieť, ako sa prejavy hromadnej „úcty“ často vyprázdňujú.
Prijali by ste v tento deň od muža karafiát, alebo inú pozornosť?
Karafiáty za to nemôžu, ale vďaka socializmu som na ne alergická. Poteší ma pozornosť voči sexizmu, a to od ženy aj od muža. Nedávno ma povzbudil jeden priateľ, keď po prečítaní našej najnovšej knihy Feminizmus do vrecka hovoril o tom, ako ho zaujalo hlboké humanistické posolstvo feminizmu.
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Artmama.sk
Viac na Nanicmama.sk
