Nebojte sa krízy

Krízy nás sprevádzajú celý život. Niekedy prídu ako blesk z čistého neba, keď nám napríklad nečakane umrie niekto blízky, dozvieme sa od lekára, že máme diagnózu, s ktorou sme nerátali alebo nám povodeň vezme strechu nad hlavou. Ale väčšina z nich prichádza postupne. Životné okolnosti sa časom zhoršujú, sú čoraz neznesiteľnejšie, až napokon nám neostáva nič iné, len si priznať, že takto to už ďalej nejde. Varovné príznaky možno prichádzali už dávnejšie, len my sme ich vytrvalo ignorovali, až kým sa krízový stav nezhoršil natoľko, že nám jednoducho prerástol cez hlavu.

Slovo odborníka

K téme sa vyjadruje psychologička Elena Tomková, poradnapsychologicka.sk

„Kríza väčšinou nie je niečo, čo k nám prišlo zo dňa na deň,“ upozorňuje psychologička Elena Tomková. Možno sme dlhodobo zotrvávali v situácii, ktorá už nezodpovedala našim aktuálnym potrebám, neriešili konflikty v práci alebo vo vzťahoch. Čím dlhšie sme problémy zametali pod koberec, s o to väčšou razanciou sa v čase krízy hlásia o slovo a pýtajú si nejaké riešenie.

Slepá ulička

Či už k nám kríza dorazila nečakane, alebo sa nám vkradla do života postupne, jedno je isté – ide o neznesiteľnú situáciu, ktorá si žiada výrazný posun vpred. Nemecký terapeut Kurt Tepperwein tvrdí, že krízový stav vznikne len vtedy, keď človek odmieta prijať zmenu. Život nás tlačí dopredu, ale my sa zdráhame, zubami-nechtami sa držíme starých osvedčených okolností, ktoré už nefungujú.

„V každej kríze sa musíme rozlúčiť s tým, čím sme boli doteraz, aby sme sa stali tým, čím sme teraz,“ píše Tepperwein vo svojej knihe Kríza ako šanca. Jediné čo nám v tom bráni, je strach z neznámeho. A ten vie byť poriadne nepríjemný. Môže sa v nás zakoreniť ako trvalý pocit úzkosti a podpísať sa negatívne na našom zdraví.

„Ľudia v krízových situáciách môžu trpieť rôznymi somatickými bolesťami, ktoré z lekárskeho hľadiska nemajú žiadnu príčinu, alebo mať problémy so spánkom,“ tvrdí Elena Tomková. Majú pocit, že sa ocitli v slepej uličke, z ktorej nedokážu vyjsť a z toho pocitu doslova chorľavejú.

Zmena ide zvnútra

Človek, ktorý uviazol v kríze, sa väčšinou cíti ako obeť okolností. Má pocit, že jeho nezávideniahodný stav zapríčinil partner, nadriadený v práci alebo politik, ktorý zle riadi spoločnosť. Zmeniť druhých ľudí však nedokáže, tak ako si má pomôcť?

Elena Tomková odporúča rozobrať najprv svoje očakávania. Čo som od situácie, do ktorej som sa dostal, chcel a prečo sa mi to nesplnilo? Pritom možno prídem na to, že chyba sa nestala mimo mňa, ale priamo vo mne. Čo ak som nedosiahol vysnívanú pozíciu v práci, lebo na ňu nemám dostatočnú kvalifikáciu? Alebo som nezískal partnera, po ktorom som túžil, lebo je to človek, ktorý sa ku mne nehodí, aj keď som si namýšľal pravý opak?

Podľa psychologičky je nastavenie pravdivého zrkadla svojim snom a očakávaniam jediná cesta k zmysluplnému riešeniu. Dokázal som realisticky zhodnotiť to, čo sa mi deje, alebo som ulietal do vzdušných zámkov? Uviaznuť v nereálnych predstavách môže každý, aj ten najväčší realista. Kríza je vlastne zrážkou skutočnosti s našimi snami. To neznamená, že by sme už nemali snívať. Len by sme mali viac prispôsobiť svoje vízie tomu, čo je reálne, aby sme zbytočne neplytvali energiou.

Ľudia, ktorí sa dostali do krízy, plávajú podľa Eleny Tomkovej proti prirodzenému prúdu života. Bojujú s tým, čo prichádza zvonka namiesto toho, aby to akceptovali, a to je veľmi vyčerpávajúce. Časom sa môžu dostať do stavu, že už nič nevládzu, najradšej by celý deň len polihovali a spali. Takáto nehybnosť môže prerásť do chronickej únavy a výrazne znížiť kvalitu života.

Aby sa energia človeku vrátila, treba získať od situácie odstup, dôkladne si oddýchnuť a porozmýšľať, ako znovu načerpať silu. Z akých ľudí alebo činností môžeme získať pozitívnu podporu a pocit radosti? Keď si na túto otázku odpovieme, je dôležité vedome tieto zdroje radosti vyhľadávať, aby mali šancu zmeniť náš život k lepšiemu.

Okrem toho je dobré nezhoršovať si situáciu psychickým sebatrýznením, pocitmi viny alebo výčitkami, či už voči sebe, alebo druhým ľuďom. Keď takéto stavy prídu, je dobré stopnúť ich hneď na začiatku, kým nezískajú na sile a nestrhnú nás do depresie.

Pozitívne riešenie

Keď nedokážeme v kríze nájsť príležitosť na ďalší rast, je to väčšinou preto, že sme sa možno niekedy v minulosti pokúšali zmeniť veci k lepšiemu, ale napriek veľkej snahe sa nám to nepodarilo. „Niektorým ľuďom sa to stalo v detstve,“ vysvetľuje Elena Tomková. „Niečoho sa ako deti dožadovali, možno preto aj plakali, ale rodičia ich požiadavky ignorovali. A tak sa v nich zakorenil pocit bezmocnosti.“

Takýto stav sa dá liečiť psychoterapiou, počas ktorej nadviaže postihnutý človek bezpečný vzťah s terapeutom a uvedomí si, že na svete existujú aj ľudia, ktorí dokážu pozitívne reagovať na jeho potreby. Každopádne aj v takomto prípade je hlavná príčina krízy vnútri, nie vonku. „Pre niekoho môže byť ťažké priznať si to,“ konštatuje Elena Tomková. „Ale iná možnosť nápravy nie je.“ Až keď sa naučíme hľadať v krízach to, čo môžeme na sebe rozvíjať, máme šancu využívať ich vo svoj prospech. A to je veľmi užitočná vec, lebo krízové situácie, či chceme, alebo nie, nás sprevádzajú celý život, od narodenia až po smrť.

Ako si nevyrábať krízy

Najlepšou prevenciou je viesť vyvážený harmonický život. Kurt Tepperwein odporúča v knihe Kríza ako šanca zamyslieť sa nad týmito bodmi:

1. Povolanie ako poslanie: Dôverujte svojim snom, dajte priestor fantázii a nájdite si prácu, ktorá vás bude napĺňať. Ak sa v nej vyskytnú nepríjemné činnosti, ktoré nerobíte radi, urobte ich počas pracovného dňa ako prvé a potom sa venujte tomu, z čoho máte radosť. Tak vo vás zostane nakoniec vždy dobrý pocit.

2. Viac pohybu: Nájdite si športovú aktivitu, ktorá vás teší, a venujte sa jej pravidelne.

3. Správne dýchanie: Pri každom strese, nech je akýkoľvek, pomáha hlboký dych, ktorý je pravým opakom povrchného vystresovaného dýchania.

4. Správne jesť: Odľahčite trávenie ľahkou stravou s prírodným zložením a uľaví sa aj vašej mysli.

5. Robiť si prestávky: Popoludní si doprajte krátky štvrťhodinový spánok alebo aspoň tichú chvíľku osamote, kým sa pustíte do ďalších činností.

6. Správne dovolenkovať: Naplánujte si dovolenku tak, aby ste si na nej naozaj oddýchli a nemuseli sa na nej venovať aktivitám, ktoré vás vyčerpávajú.

7. Dať životu zmysel: Bez ohľadu na to, aký zmysel dáte svojej existencii, mal by vám predovšetkým prinášať zábavu a radosť. Ak vám život neprináša radosť, potom robíte niečo zle a mali by ste porozmýšľať nad zmenou.

Tento návod vás možno neochráni pred každou krízou, ale ak sa aj nejaká vo vašom živote vyskytne, zvládnete ju s väčšou ľahkosťou.