Stresujme, ale bez stresu!

Priekopník v oblasti výskumu stresu Hans Selye pokladal za bezstresový stav jedine smrť. V 80. rokoch minulého storočia tak ľudstvu zanechal veľký odkaz. Stres našu psychiku obohacuje, lebo bez neho by sme boli nepoužiteľní. Prežívanie napätia totiž nie je iba súčasťou existencie, je to život sám. Selye hovoril otvorene o strese ako o „korení života“ a jeden z najzávažnejších civilizačných problémov súčasnosti pokladal za prirodzený vnútorný zážitok.

Slovo odborníka

K téme sa vyjadruje psychoterapeut Michal Mynář

Dvadsiate storočie mnohí vnímajú ako storočie stresu nielen preto, že odborníci pomenovali ďalší psychický neduh. Začali sa prejavovať dôsledky masovej migrácie do miest a odmietania života na vidieku. Uvažujeme o kariére, zvýšení životného štandardu, získavame podnety na zaoberanie sa vlastným prežívaním. Za krátky čas sme sa stotožnili s myšlienkou, že život v meste znamená stres. A to napriek pohodliu, ktoré prináša. Sme hystericky uponáhľaní, prepočítavame minúty strávené čakaním, cestovaním, fungujeme s pocitom, že nič nestíhame. Prečo sa vlastne cítime vystresovaní v ére, v ktorej nemusíme loviť, orať ani rozpočítavať zásoby na obdobie neúrody?

Prirodzená ochrana

Na silnejšiu fyzickú či psychickú záťaž organizmus reaguje bojom alebo útekom. Stres je spúšťačom obranného mechanizmu potrebného na prekonanie nebezpečenstva. „Prvotným cieľom je rýchle poskytnutie vnútorných zdrojov na záchranu života v extrémnej situácii. Pomocou stresových hormónov sa organizmus pripravuje na maximálny výkon. Tep sa zrýchľuje, uvoľňujú sa energetické zásoby a tiež nastávajú zmeny v zásobovaní mozgu krvou,“ vysvetľuje psychoterapeut Michal Mynář. Prudké telesné zmeny nás mnohokrát zaskočia, ale netreba ich vnímať úzkostlivo. „Organizmus nám preukazuje svoju podporu. Verí, že so situáciou sa dokážeme popasovať a dáva nám k dispozícii svoje zdroje,“ pokračuje odborník. Dôležitým krokom zostáva prehodnotenie postoja k stresu. „Ak stres vnímame ako zmobilizovanie síl, dodá nám odvahu. Budeme zápasiť ochotnejšie, lebo vieme, že náš organizmus je s nami,“ dodáva psychoterapeut.

Hŕstka zaujímavostí

• Nedostatok stresu znižuje schopnosť odolávať mu.

• Stresom trpia najmä perfekcionisti. Na príčine sú zložité ciele, ktoré sa snažia dosiahnuť v krátkom čase.

• Podľa prieskumov agentúry GfK najväčšie stresy Slovákom spôsobujú medziľudské vzťahy na pracovisku, veľké pracovné zaťaženie a nedostatočné finančné ohodnotenie.

• Dovolenka nie je zárukou, že stres pominie. Dôležité je načasovanie.

• Deti prežívajú stres rovnako ako dospelí napriek tomu, že príčiny môžu byť rôzne.

• So stresom sa každý vyrovnáva individuálne. V niektorých situáciách človek vytvára a udržiava vysoký stupeň stresu vlastným konaním.

Pokojne stresujme

Na nedostatok času narážame zväčša pri plnení pracovných úloh. Časovú tieseň však Silvia nepocítila v zamestnaní, ale v bezpečí domova. Aktívna bojovníčka sa z nej stala po rozvode. Mala päťdesiat, životné zážitky zhustené na trase pracovisko – kuchyňa, a toto málo bolo odrazu preč. Práca jej pripadala monotónna, variť viac nebolo pre koho, vyhliadky na nový vzťah pokladala za mizivé. Stres, že povestný vlak ufujazdí do neznáma a ona už nestihne žiť, jej nahlodal sebavedomie. Rozhodla sa robiť všetko preto, aby nemyslela na stroskotané manželstvo. Chodila cvičiť, navštevovala kurzy venované boju proti stresu, kupovala haldy motivačnej literatúry, verila, že svoj život od základu zmení. Čo ako chcela stresu predísť, nedarilo sa. Postupne zisťovala, o čo všetko prišla v jednotvárnej práci, v nudnom manželstve, počítala premeškané príležitosti a nakoniec dosiahla presný opak toho, o čo sa usilovala .

Hľadáte partnera?

SME.sk spustilo serióznu zoznamku dvaja.sme.sk.

Zaregistrujte sa zadarmo.

Seriózne zoznámenie

Zostala bez náboja a upadla do melanchólie. „Bojovať proti stresu je nezmysel. Stres je náš spojenec a provokuje nás k akcii. Dodáva nám odvahu prekonať prekážky a prijať životné výzvy,“ myslí si Michal Mynář a dodáva, že oveľa závažnejšia je fáza nastupujúca po stresovom zážitku.

Reštart

So stresom si väčšinou poradiť dokážeme. Sám osebe nás totiž prirodzene vyburcuje k aktivite. Väčší problém býva v doplnení zásob energie, keď už stresová situácia odznela a namiesto nej nastúpilo vyčerpanie. „Stresová reakcia je náročná na energiu, lebo vyčerpáva naše rezervy. Doplnenie vyžaduje dostatok odpočinku. Ten si často zamieňame so zábavou a tu narážame na pravý dôvod väčšiny súčasných civilizačných neduhov,“ tvrdí Michal Mynář a varuje napríklad pred pasívnym ležaním pri televízore, ktoré môže byť ďalším zdrojom negatívneho prežívania. Takýto spôsob „relaxu“ nás môže viac unaviť než uvoľniť. „Dejový spád, striedanie scén prerušovaných reklamou, prepínanie programov, to všetko kladie nároky na našu pozornosť. Zavaľuje nás množstvo vizuálnych a sluchových informácií. Zatiaľ čo sedíme na gauči a napchávame sa čipsami, náš organizmus je vystavený situácii, na ktorú musí reagovať,“ vysvetľuje odborník. Ako teda správne relaxovať? „Kľúčom k plnohodnotnému odpočinku je jednoduchosť. Surfovanie po internete, četovanie, sledovanie televízie sú na psychiku náročné, nedá sa pri nich len tak odpočívať. Každý človek je však individuálny. Napríklad polhodinka strávená počúvaním hudby so zavretými očami môže byť pre niekoho príjemným relaxom, no hudba pri nejakej inej činnosti môže predstavovať záťaž,“ uzatvára psychoterapeut. Dôležité je počúvať seba samého a aktíve vyhľadávať také formy odpočinku, ktoré nás nabijú energiou.

Štyri otázky pre odborníka

Odpovedá psychoterapeut Michal Mynář

Odlišuje sa pracovný stres od stresu spôsobeného životnými situáciami?

V princípe nie, ale nesmieme paušalizovať. Všetko závisí od trvania a intenzity. Stres v práci býva dlhodobý a menej intenzívny. Mimoriadne životné situácie spôsobujú krátkodobejší, ale o to silnejší stres.

Často sa hovorí o boji proti stresu. Dá sa vyhrať?

Z hľadiska psychického zdravia a stavu pohody je vždy lepšie bojovať za niečo ako proti niečomu. Preto lobujem za lepší odpočinok.

Občas pociťujeme stres zo samotnej skutočnosti, že máme stres. Nejde o výhodný komerčný produkt?

Boj so stresom je módna záležitosť. Zo stresu sa stal strašiak. Strach, ako vieme, má veľkú kúpnu silu. Niektoré komerčné subjekty to zneužívajú. Stačí trochu postrašiť a ponúknuť riešenie. Kto odmietne, keď ide o vlastné zdravie?

Čo hovoria výskumy?

Kľúčovým faktorom dopadajúcim na organizmus nie je miera stresu, ale to, ako ho vnímame. Univerzita vo Wisconsine pred dvomi rokmi zverejnila výsledky zo skúmania vplyvu stresu na zdravie pacientov. Zistilo sa, že dlhodobá vysoká miera stresu zvyšuje riziko smrti o 43 percent, ale pozor, s jednou výnimkou. Ľudia, ktorí majú k stresu pozitívny postoj, tvorili najzdravšiu skupinu. V porovnaní s ľuďmi s dlhodobo nízkou úrovňou stresu sa u nich prejavilo menšie riziko infarktu. To znamená, že my sami rozhodujeme o tom, či zo stresu bude pomocník, alebo zabijak.

Autor: Dana Miháliková