Sú na vás milí a usmievajú sa, ale pri najbližšej príležitosti sa neváhajú zapojiť do klebetenia o ostatných. V ideálnom prípade o tých, ktorí im najviac prekážajú, pretože sú úspešní, inteligentní, obľúbení, pekní či štíhli. Zdá sa, že závisť je jednou z typických čŕt ohováračov. Nedokážu sa úprimne tešiť z úspechu druhých. Za dosiahnutými cieľmi iných kolegov vidia vždy protekciu, peniaze či šťastnú zhodu náhod. Nepriznajú si, že za tým všetkým môže byť mnoho prebdených nocí, tvrdej práce alebo sebadisciplíny.
Hľadáte partnera?
SME.sk spustilo serióznu zoznamku dvaja.sme.sk.
Zaregistrujte sa zadarmo
Seriózne zoznámenie
Namiesto toho, aby si z nich vzali príklad, snažia sa vykompenzovať si vlastný pocit menejcennosti znižovaním ich úspechov prostredníctvom prikrášlených či nepravdivých rečí. Vyžívajú sa v rozhovoroch, ktoré sú založené na „stopercentnej“ pravde, polopravde, špekuláciách či dokonca výmysloch. V tej chvíli majú pocit, že sú pevnejšou (a aj potrebnejšou) súčasťou pracovného kolektívu.
„Ohováranie má svoju sociálnu funkciu, funguje ako ventil, keď je človek nespokojný sám so sebou a spája kolegov, ktorí tým, že sa emocionálne vkladajú do rozhovoru, odľahčujú vlastnú nespokojnosť alebo nespokojnosť v práci,“hovorí terapeutka Monika Herdová. Pravda je taká, že je ľahké odsúdiť druhého, keď on sám sa nemôže vyjadriť. Môžete poznať pravdu lepšie ako on a vôbec, máte právo niekoho súdiť?
Ohováranie je problém
Myslieť si, že ohováranie v práci je neškodnou záležitosťou, je veľký omyl. Čo všetko dokážu klebety spôsobiť? V prvom rade sú príčinou napätých a neúprimných vzťahov na pracovisku, zvyšujú nespokojnosť zamestnancov, môžu byť príčinou hnevu, frustrácie a výnimkou nie je ani zníženie produktivity práce. Niekedy dokonca zasahujú do rodinného a osobného života, oberajú človeka o energiu a úctu k sebe samému, ale aj o nových kamarátov či priateľov.
Prečo? Najľahšie je niekoho odsúdiť len na základe šíriacich sa rečí, oblečenia či dojmu, ktorým pôsobí navonok. Skutočne spoznať človeka, to si vyžaduje veľa času a úsilia. Keby sme sa nebáli „ísť proti ostatným“ a dali šancu aj tým, ktorí v očiach druhých za to nestoja, náš život by bol plnohodnotnejší.
Riešením je rozhovor
Existuje mnoho návodov a odporúčaní, ako bojovať proti ohováraniu na pracovisku. Niekedy je najlepším rozhodnutím nevšímať si klebety, inokedy pomôže priamy rozhovor so šíriteľom klebiet. Ak ohováranie naberie nezvládnuteľné rozmery a znižuje ľudskú dôstojnosť, tak treba tento problém prebrať s nadriadeným. Bez ohľadu na uvedené riešenia existuje však ešte jedna cesta.
Slovo odborníka
K téme sa vyjadruje poradkyňa a terapeutka Monika Herdová.
Terapeutka Monika Herdová odporúča úprimnú komunikáciu voči sebe, ktorá predstavuje hľadanie skutočnej pravdy: „Je naozaj nová kolegyňa protekčne dosadená na vedúcu funkciu alebo sa v nás viac ozýva závisť, že sa nevieme tak dobre presadiť ako ona? A nie je viac pravda, že si neveríme a pochybujeme o sebe? Pravdivý pohľad na seba má silnú moc. Nielen eliminuje vytváranie koalície a poškodenie mena ostatných kolegov, ale oslabuje najmä nás. Ohováranie zabezpečuje to, že začneme sebou pohŕdať. A to sebavedomie isto neposilňuje.“
Oslobodiť sa od nebezpečného a škodlivého ohovárania nie je jednoduché, ale pokiaľ sa človek naozaj snaží a uvedomuje si, že každý má svoju hodnotu, ide to. Aj malý pokrok je krôčikom smerom vpred za lepšou verziou seba samého.
„Ak v duchu o sebe uvažujem ako o nedostatočnej žene, ako o mne majú uvažovať iní, keď ja sama mám o sebe takúto mienku? Prečo by ju mali mať lepšiu iní? Tu vidím začiatok. Stanoviť si vlastnú cenu. Prípadne ohováranie zastaviť vlastnou priamou a jasnou komunikáciou. Odmietnutím ohovárania stratíte síce výhody koalície, ale zostanete slobodní. Je to obrovský zisk,“ vysvetľuje Monika Herdová.
Náš tip: Ako si vážiť seba samého
Mnohí bojujú s tým, že si nedostatočne vážia seba samých a kompenzujú si to napríklad tak, že kritizujú ostatných. Problémom tak nie je úspešná, cieľavedomá či štíhla kolegyňa, ale vnímanie vlastnej hodnoty, ktorá môže súvisieť aj s obvineniami či výčitkami prameniacimi z minulosti, smerovanými proti sebe samému.
Ako si odpustiť a uvedomiť si svoju cenu? Skúste sa na to, čo ste urobili nesprávne, pozrieť očami svojho najlepšieho priateľa, milujúceho rodiča, partnera či strážneho anjela. Pozeral by sa aj on na vás takto kriticky? Obviňoval by vás? Určite nie. Zahrnul by vás odpustením a povzbudzujúcimi slovami, pretože každý má právo na omyly a zlyhania.
Ako sa nezapojiť do ohovárania
Uvedomte si, že ten, kto vyvoláva klebety, má s najväčšou pravdepodobnosťou nejaký osobný problém (napríklad nedostatok sebavedomia), ktorý sa snaží vyriešiť tak, že poukazuje na chyby niekoho iného. Ten, kto je šťastný a spokojný sám so sebou, nemá potrebu riešiť ostatných.
Nebojte sa odmietnuť účasť na ohováraní napríklad tak, že zmeníte tému rozhovoru. Aj vy môžete byť pre druhých pozitívnym príkladom toho, že viesť rozhovory sa dá aj bez negatívneho hodnotenia druhých, alebo povedzte o konkrétnom človeku niečo veľmi pozitívne. Samozrejme, za predpokladu, že to myslíte úprimne.
Ak má niekto nevhodné poznámky na niektorého kolegu, terapeutka Monika Herdová odporúča priamu komunikáciu: „Nesúhlasím s tým, aby sme o kolegovi rozprávali bez jeho prítomnosti. Navrhujem, prizvať ho k rozhovoru, aby aj on dostal možnosť vyjadriť sa.“
V prípade, že ohováranie sa už vlečie dlho, pripomeňte ostatným, že v zamestnaní treba predovšetkým podávať pracovný a nie slovný výkon.
Ste terčom ohovárania. Čo s tým?
S osobnými záležitosťami sa zdôverujte len osobám, ktorým skutočne dôverujete. Rozhovory s ostatnými kolegami veďte v priateľskom duchu o bežných témach.
Nástojčivé popieranie a vyvracanie šíriacich sa klebiet nie je najlepším riešením. Pokiaľ klebety nepresahujú únosnú mieru, nevšímajte si ich, snažte sa svoju prácu robiť tak ako doteraz. Časom pominú. Ak dáte najavo, že vás ohováranie trápi alebo vám ubližuje, dotyčného to bude ešte viac baviť.
V niektorých situáciách treba použiť priamu konfrontáciu. Treba si však uvedomiť, že človek, ktorý ohovára, si nielen neváži sám seba, ale nemá ani dostatok odvahy na to, aby vám čelil priamo. Využite vhodnú chvíľu na rozhovor s ním a zoči-voči sa ho spýtajte, čo mu na vás prekáža. Vyhnite sa hnevu, stavte na úprimnosť.
Autor: Miroslava Miková