Čím je pupočníková krv vzácna?
Ide o krv, ktorá po pôrode ostáva v placente a v pupočnej šnúre. Počas deviatich mesiacov tehotenstva je pupočná šnúra tým, vďaka čomu sa bábätko správne vyvíja a rastie. Placenta tiež napomáha k jeho správnemu vývoju a chráni ho.
V pupočníkovej krvi sa nachádzajú aj kmeňové bunky. „Tie sú schopné nahradiť poškodené tkanivá alebo obnoviť funkciu tých, ktoré z nejakých dôvodov svoju funkciu stratili,“ vysvetlila ich dôležitosť odborníčka Zuzana Halásová. Ďalším zdrojom dôležitých kmeňových buniek v ľudskom tele je napríklad kostná dreň.
V minulosti boli pupočníková krv a placenta po pôrode zlikvidované ako „biologický odpad“ a boli, spolu s pupočníkovou krvou, zlikvidované. Vedci však dokázali, že majú veľký význam aj po narodení dieťaťa,“ ozrejmuje Halásová. „Sú ochorenia pri ktorých pomôžu vlastné kmeňové bunky, ale aj ochorenia, pri ktorých sa uprednostňuje použitie darcovských kmeňových buniek. Darca sa hľadá najskôr medzi najbližšími príbuznými a najlepším darcom je zhodný súrodenec. Ak sa darca nenájde medzi príbuznými, ďalšou možnosťou sú medzinárodné registre darcov kmeňových buniek,“ dopĺňa odborníčka.
Odber pupočníkovej krvi je bezbolestný
Je potrebné sa o jej použití, respektíve o uschovaní pupočníkovej krvi rozhodnúť čo najskôr, najneskôr počas tehotenstva mamičky. „Po prestrihnutí pupočnej šnúry, kedy je už dieťatko v popôrodnej opatere sa odoberie krv z ciev nachádzajúcich sa v pupočnej šnúre. Odber trvá len pár minút a je úplne bezpečný. Po pôrode placenty sa môže odobrať aj krv, ktorá v nej ostala. Touto možnosťou sa dá získať až o 40% viac kmeňových buniek ako odberom len z pupočnej šnúry,“ popisuje proces odberu Halásová.
Dôležité slovo má pred odberom samozrejme lekár, pôrodník. Ten by odber neodporučil, ak by pôrod prebiehal neštandartne s nepríjemnými, ba až život ohrozujúcimi komplikáciami.
Kontrolovane zamrazená krv
Po odbere putuje krv do laboratória. Skladuje sa pri extrémne nízkych teplotách, ktoré začínajú pri -150°C. tento dlhodobý proces uskladňovania je však pre pupočníkovú krv šetrný. Bunky nesmú byť zničené, ani sa poškodiť. Takto bezpečné a správne uskladnené môžu byť roky a pomôcť vtedy, keď si to vážnosť situácie bude vyžadovať.
Úspešný prípad využitia pupočníkovej krvi u nás
Prípady z praxe popisuje Z. Halásová z Cord Blood Center
Vôbec prvá transplantácia pupočníkovou krvou na Slovensku sa odohrala v roku 1999 a mala hneď dvoch malých hrdinov. Luciu zo Spišského Podhradia a jej brata Patrika. Keď mala Lucia sedem rokov, stal sa jej v škole úraz a následne musela ísť do nemocnice. Tam zistili, že má vyšší počet bielych krviniek. Ďalšie vyšetrenia potvrdili chronickú myeloidnú leukémiu. Lucia potrebovala transplantáciu krvotvorných kmeňových buniek, vhodný darca sa nenašiel. Náhoda však chcela, že práve v tom istom čase Luciina mama otehotnela. Na ceste bol Patrik, ktorý so sebou prinášal potenciálnu pomoc – pupočníkovú krv.
Pravdepodobnosť zhody transplantačných znakov u súrodenca je dvadsaťpäť až tridsať percent. Šanca pre Luciu bola teda vysoká. Našťastie, malý Patrik bol vhodný darca. Buniek však nebolo dosť, a tak lekári počkali, kým chlapček dovŕši jeden rok, odobrali mu kostnú dreň a doplnili ňou pupočníkovú krv. Lucia podstúpila náročný zákrok na Transplantačnej jednotke kmeňových krvotvorných buniek v DFNsP v Bratislave a dnes je z nej úspešná vysokoškoláčka.
Do dnešného dňa na Slovensku podstúpilo transplantáciu päť detí od zhodných súrodeneckých darcov a v ďalších štyroch prípadoch bolo množstvo odobratej pupočníkovej krvi dostatočné.
Úspešný prípad využitia pupočníkovej krvi vo svete
Jeden z najzaujímavejších príbehov v zahraničí bol popísaný v odbornej literatúre minulý rok. Keď mal chlapček. 2, 5 roka, prijali ho do nemocnice kvôli ťažkostiam so zažívaním a srdcovým rytmom. O dva dni po príjme mu náhle prestalo biť srdce. Trvalo viac než 25 minút, kým sa ho lekárom bojujúcim o jeho život podarilo resuscitovať.
Po piatich dňoch odhalilo neurologické vyšetrenie závažné poškodenie mozgu zapríčinené nedostatkom kyslíka. Chlapec sa nachádzal v bdelej kóme. Mal ťažké symptómy. Vážne poruchy spánku, výrazný nepokoj sprevádzaný sústavným plačom a výkrikmi, neschopnosťou počuť, komunikovať, nadviazať vizuálny kontakt či fixovať pohľad. Podľa slov ošetrujúceho lekára, prof. Arne Jensen na Ruhr-Universität Bochum v Nemecku: „V tomto prípade bola neurologická prognóza pacienta nepriaznivá, ak nie beznádejná.“
Hľadali sa možnosti alternatívnej liečby a v januári 2009, 9 týždňov po zástave srdca, podal prof. Jensen malému pacientovi infúziu s kmeňovými bunkami z jeho vlastnej pupočníkovej krvi. Už počas prvého týždňa ustalo nepretržité stonanie a chlapec začal reagovať na zvukové stimuly. Lekári sledovali progres v liečbe po 2, 5, 12, 24, 30 a 40 mesiacoch. Chlapec stále napredoval v rečových schopnostiach, chôdzi, lezení a pri vstávaní, bol schopný sedieť, sám sa kŕmiť. Oficiálna lekárska správa nemeckých odborníkov hovorí o „pozoruhodnej neurologickej funkčnej regenerácii po autológnej transplantácii buniek z pupočníkovej krvi, ktorá sa len veľmi ťažko dá vysvetliť čisto intenzívnou aktívnou rehabilitáciou."
Krv zo Slovenska pomáha vo svete
V januári tohto roka pomohla podľa agentúry TASR pupočníková krv zo Slovenska pacientovi s chronickou lymfocytárnou leukémiou v americkom Dallase.
Poplatok za ročnú úschovu pupočníkovej krvi pohybuje sa zhruba od 60 do 90 EUR
Slovenskú pupočníkovú krv dosiaľ celkovo transplantovali v dvadsiatich prípadoch dospelým a v desiatich detským pacientom. Najmladšou príjemkyňou bolo dvojmesačné dievčatko zo susedného Česka. Životodarné bunky odobraté pri narodení pritom putovali najďalej do Austrálie a najčastejšie do USA, celkovo až 10-krát. Okrem toho pomohli aj pacientom v Kanade, Brazílii, Izraeli, Maďarsku, Taliansku, Francúzsku Holandsku a Veľkej Británii.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
