Najtvárnejšie z bielych vín je Chardonnay

V súčasnosti už ťažko nájdeme seriózny vinársky región, ani v tom najodľahlejšom kúte sveta, kde by sa Chardonnay neobjavilo.

Popri globálnom rozšírení má táto odroda jednu veľmi zaujímavú vlastnosť: flexibilitu. Vari žiadna biela odroda nie je taká variabilná, čo sa týka štýlu, aróm alebo chutí. Pod vplyvom regionálnych klimatických a geologických faktorov, terroiru, vinárskej technológie, ročníka dokážu vinári vyrobiť vína s úplne odlišným charakterom.

Chardonnay 2012

neskorý zber, Mrva & Stanko, Južnoslovenská vinohradnícka oblasť, Slovensko

• Hodnotenie: 2,5 *** (z maximálnych 5)

• Potenciál: treba otvoriť teraz, lepšie už nebude

• Cenová kategória: 11 eur

Ak neveríte, skúste porovnať minerálny, tradičný, t. j. nebarikovaný Chablis s kalifornskou „ovocno-dubovou bombou“ a pre zmenu pridajte ešte aj komplexný, bohatý a zároveň elegantný Puligny – Montrachet. Ako keby ste porovnávali vína z iných planét. A ešte sme nehovorili o tom, že Chardonnay patrí aj k základným odrodám, z ktorých sa vyrába Champagne. Ale to už bude iný článok...

Ďalšou charakteristickou vlastnosťou Chardonnay je harmónia v spojení so sudmi. Azda žiadne iné biele víno nevytvára také dokonalé manželstvo s dubovými sudmi ako Chardonnay. A keď už sme pri manželstve, legendárny priekopník kalifornského vinárstva, Robert Mondavi kedysi povedal, že špičkový Chardonnay potrebuje „Kiss of Oak“. Drevo môže prispieť k celkovému obrazu zaujímavou pridanou hodnotou: vanilka (americké sudy), krémová-maslová štruktúra, toast.

Na druhej strane treba pripomenúť aj tienisté stránky. Po prvé, niektorí vinári – v záujme šetrenia – začali používať „čipsy“ dreva, čo je hrozné: možno menej náročných konzumentov táto technológia uspokojí, ale víno sa veľmi rýchlo rozpadne a, samozrejme, aj arómy sú iné.

Po druhé, dubové sudy sa začali absolutizovať, nie výlučne, ale napríklad v Kalifornii. Vytvorila sa kategória tzv. Oak Monsters, čiže veľmi-veľmi prebarikovaných vín, pričom dub potlačil akúkoľvek inú arómu.

Nedávno som na jednej degustácii v Kalifornii ochutnal Chardonnay z vinárstva Au Bon Climat, poznajúc, že ich víno sa všeobecne považuje za silne barikované. Na môj vkus bolo naozaj priveľmi cítiť dub, ale musím priznať, že zároveň bolo veľmi kvalitné. Keď som svoj názor povedal someliérovi, on mi so smiechom ponúkol ďalšie víno s vetou, že „ak sa vám Au Bon Climat zdal byť prebarikovaný, tak skúste toto“. A to bol zážitok: ako keby som sa mal prehrýzť cez dosku.

Neuznávam však ani opačný extrém, čiže absolútne odmietanie dubových sudov, alebo dokonca celej odrody. Ku komplexnosti určitých vín je barik jednoducho nevyhnutný. Musí však arómy dopĺňať a nie utláčať.

Dnes otvoríme Chardonnay zo známeho slovenského vinárstva Mrva & Stanko, ročník 2012. Víno bolo súčasťou výberu Národného salóna vín 2013, očakávania sú teda veľké. Farba je (nie veľmi intenzívna) slamovožltá, vôňa „guľatá“, sladkasto pôsobiaca so zrelými ovociami, s jemným maslových charakterom. Trošku pripomína juhoamerické Chardonnay.

Vôňa pôsobila trošku príťažlivejšie ako chute. Tie sa prezentujú peknými stredoeurópskymi zrelými ovociami a maslovým charakterom pripomínajúcim napríklad čilské vína z tejto odrody. V dochuti začína pôsobiť tabak. Myslím si, že pred polrokom bolo víno lepšie, viac vyniklo ovocie.

V súčasnosti už ako keby bolo tak trošku za horizontom, stráca na intenzite. Pôsobí prázdnejšie, mierne aj zlenivelo. Zostal však alkohol, ktorý mierne aj páli, hoci úroveň 13 % nie je neprijateľná. Nie je to zlé víno, ale ničím výnimočné. Keď ľudia vidia nálepku „Národný salón vín 2013“, tak asi očakávajú viac.