Stretli sme sa v Štátnej vedeckej knižnici u vás doma v Banskej Bystrici. Akú knihu ste naposledy čítali?
Vlado: Hmmmm... (smiech)
Nebol to naposledy zoznam hráčov nominovaných na olympiádu?
Vlado: Tak áno, ale každý deň si prečítam noviny – dennú tlač, a čo sa týka kníh, väčšinou je to odborná literatúra z hokejového prostredia.
Katka, naozaj to číta?
Katka: Áno, áno, poctivo sa pripravuje.
A vy?
Katka: Ja práve čítam Šlabikár šťastia od Pavla Hiraxa Baričáka.
O hokejistoch koluje taký chýr, že v hoteloch skôr, ako vezmú do ruky knihu, radšej siahnu po tablete s počítačovou hrou. Poznáte nejakého naozaj sčítaného hokejistu?
Vlado: Mišo Handzuš je veľmi sčítaný hokejista. Často ho vidieť s knihou.
Katka, váš manžel bol dlho považovaný za najväčšieho fešáka slovenského hokeja. Kto koho pozval na prvé rande?
Vlado: Ja všetkým hovorím, že som ju stretol v knižnici.
V tejto?
Vlado: Dajme tomu aj v tejto.
Katka: Ale v skutočnosti sme sa zoznámili v bare.
Vlado: Katku som mal v oku už dávnejšie, len mi to trošku trvalo... No a v tom bare som vystriehol správnu situáciu, keď tam bola aj s jedným moíim známym, a hneď som sa k nim nanominoval.
Katka: Bola som tam v rifliach, tričku, nenalíčená a strapatá. Práve v takejto chvíli sme sa zoznámili. Neprikladala som tomu žiadnu váhu. A navyše som bola v tom čase zadaná.
Báli ste sa ísť do vzťahu, keďže vás delil oceán?
Katka: Ani som si nemyslela, že by to mohlo byť z jeho strany vážne.
Mysleli ste si, že je záletník?
Katka: Áno, myslela som si to, lebo kým nestretol mňa, tak ním aj bol.
A keď ste domov prvýkrát priviedli hokejistu, čo povedali chlapi u vás doma?
Katka: To už neboli prekvapení, lebo u nás išlo všetko veľmi pomaly. Dlho sme chodili iba na kávičku. Takže Vladko už pre nich nebol cudzí. A ja som ho ani nebrala ako hokejistu, len ako obyčajného človeka.
Vlado: Treba povedať, že som vtedy hrával v Amerike a doma som býval len cez leto.
Hľadáte partnera?
SME.sk spustilo serióznu zoznamku dvaja.sme.sk.
Seriózne zoznámenie
Sledovali ste hokej aj predtým, než ste spolu začali chodiť?
Katka: Sledovala som iba majstrovstvá sveta.
Tak potom iste budete vedieť, čo sa stalo na MS v roku 2002, keď sme za stavu 0:2 prehrávali so Švédmi...
Katka Vladovi: Pošuškaj mi.
Vlado: Ale veď ty vieš.
Katka: Jáj, tak to viem. Z trestnej lavice vyskočil a dal gól.
Športoví novinári ho považujú za váš najcennejší. Mal aj pre vás takú príchuť?
Vlado: No stále mi to pripomínajú, čo je sympatické a som rád, že nás posunul ďalej, ale rád si spomínam aj na svoj prvý gól v NHL v drese New York Islanders. Bol to zápas proti New Jersey, vystrelil som od modrej čiary spoza obrancu, puk sa trošku nadvihol a prestrelil Martina Brodeura. Bol to tak trochu náhodný gól, ale veď ja som nikdy nejaké pekné góly nedával.
A aký je život s hokejistom, dnes už trénerom?
Katka: Teraz je to iné, keď Vladko nehráva aktívne hokej. Keď sme žili v zahraničí, bola som väčšinou sama, odkázaná len sama na seba, nevedela som dobre jazyk, bola som v cudzom prostredí, na konci sveta.
Nechceli ste zostať žiť v zahraničí?
Vlado: Ani nie. Vždy, keď sa skončila sezóna, išli sme ešte na Floridu oddychovať a potom domov. Ale keď som sa vrátil do Ameriky, zasa mi chýbalo Slovensko, rodina a priatelia.
Katka: To je pravda, ale život v Amerike by sme si vedeli určite predstaviť, lebo je v mnohom jednoduchší a ľudia sú tam otvorenejší a pohodovejší.
Vlado: Na Slovensku, všade kam človek príde, je pod drobnohľadom.
Keď sme pri tom, manželkám hokejistov mnohé ženy závidia. Či už možnosť cestovať, alebo hviezdne honoráre. Vy viete, koľko manžel zarába?
Katka: Teraz? No zhruba viem.
Radí sa s vami o kontraktoch a zmluvách?
Vlado: Určite nie.
Katka: Čo sa týka týchto hokejových záležitostí, vždy mi ich spomenie, ale rozhoduje sa sám.
Keby vás neživil hokej, čo by ste robili?
Vlado: Mám ukončené gymnázium, ale keďže som sa od piatich rokov motal len okolo hokeja, tak si ani neviem predstaviť, čo iné by som robil.
Hokej už nehráte. lebo vás zradilo koleno. Trénujete Banskú Bystricu a popri tom asistujete reprezentačnému trénerovi Vladimírovi Vůjtkovi. Je to náročnejšie ako byť aktívnym hráčom?
Vlado: Je to hlavne psychicky oveľa náročnejšie. Ako tréner nemám na starosti len seba, ale celý tím. Musíme pripraviť správnu taktiku na zápas, analyzovať súpera. Je toho veľa.
Pomáhajú vám nejaké rituály?
Vlado: Každý má svoje, ale ja nie som poverčivý. Aj keď ako hráč som sa vždy rovnako obliekal. Najprv som si obul ľavú korčuľu, potom pravú, potom nasadil chrániče...
Suspenzor...
Vlado: Áno, ten bol veľmi dôležitý. Na to sa nesmelo zabudnúť. Ten sme si dávali do vaku ako prvý. No a ako tréner, keď si píšem súpisku, tak najprv napíšem hráčov súpera, potom rozmýšľam, koho proti nim postavím. Ale skôr ako rituál je to zvyk.
A napríklad modlitba?
Vlado: Je tam nejaká, aby všetko dobre dopadlo.
Počas olympiády žijú hokejom aj ženy, ktoré bežne hokej veľmi nesledujú. Máme sa pripraviť na ďalšiu eufóriu ako na poslednej olympiáde vo Vancouvri, kde sme skončili na výbornom 4. mieste?
Vlado: Dúfam, že budeme dôstojne reprezentovať.
Katka: Dúfam, že obstojíme čo najlepšie.
Vlado: Je nám jasné, že favoritmi nie sme. Pre nás bude dôležité hrať dobrý hokej a potešiť slovenského fanúšika nielen hrou, ale aj výsledkami.
Jaromír Jágr má 41 rokov a ide na olympiádu ako hráč, vy máte 36. Nie je vám ľúto, že si neobujete korčule?
Vlado: Ani nie, lebo keď mi hrozila už asi deviata operácia kolena, tak som si povedal dosť. Rozum ma už nepustil ďalej, aj keď telo a srdce by chceli. Ale rozum zatiahol ručnú brzdu.
V Rusku z času na čas útočia teroristi, teraz pred olympiádou častejšie ako inokedy. Naposledy vyhlásili, že chystajú krvavý kúpeľ. Nemáte z toho strach?
Katka: Aj keby som sa bála, nič nezmôžem. Je to práca a musí to byť tak, ako to je. Nezamýšľam sa nad tým.
Vlado: Rusi budú robiť všetko pre to, aby olympiáda dopadla dobre. Niektoré veci sa dajú ovplyvniť, niektoré nie. Stať sa vám niečo môže aj doma na schodoch alebo v kúpeľni.
Keď vyjde tento rozhovor, bude Vlado s hokejistami na olympiáde. Nezabudnete na to, že je práve Deň svätého Valentína?
Vlado: Ak mi to manželka pripomenie, tak nie.
Katka: Ale veď mne nejde o Valentína. Lásku si treba dokazovať po celý rok.
Je manžel romantik? Prinesie vám občas kvety?
Katka: Áno, ale trošku menej ako kedysi. Ale nosí mi čokoládu, lebo vie, že ju mám rada. Tú dostávam pomerne pravidelne. Alebo mi varí. Nedávno mi napríklad uvaril výbornú večeru.
Vlado: Mám takých šesť-sedem receptov, v ktorých sa zdokonaľujem. Ale je to iba raz začas.
Katka: Ale potom, bože môj! Ako tá kuchyňa vyzerá...
VIZITKA
Vladimír Országh (36)
S hokejom začal ako dieťa v Banskej Bystrici. Zranené koleno ho prinútilo zavesiť korčule na klinec pred piatimi rokmi, no hokeju zostal verný. Je trénerom prvoligistu HC ´05 Banská Bystrica a asistentom reprezentačného trénera Vladimíra Vůjtka. V minulosti hral v troch kluboch kanadsko-americkej NHL: New York Islanders, Nashville Predators a St. Louis Blues. Vo švédskej lige hral za Djurgårdens IF Hockey a Luleå HF. Doma zasa obhajoval farby HKm Zvolen a rodnej Bystrice.
Katarína Országhová (31)
Študovala andragogiku a sociálnu pedagogiku na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Vladimíra sprevádzala v USA, po návrate zo zámoria začala viesť hodiny powerjogy, gravidjogy a cvičenie s tehotnými. Organizuje a spoluorganizuje rôzne workshopy či prednášky zamerané na zdravý životný štýl. V prvom rade je však mamou - dcérka Tia má 2,5 roka.
Ako to vlastne vyzerá u vás doma? Slovenské domácnosti sa väčšinu delia na tie, ktoré po večeroch sledujú ságu rodu Dolinských a príhody Dudka či Švehlovcov. Vy patríte ku ktorej skupine?
Vlado: Najprv sme začali s Panelákom.
Katka: Potom som Vladka začala vytláčať Búrlivým vínom. A nakoniec sa to skončilo tak, že večer nepozerám nič, pretože naša malá si vyžaduje, aby som ju uspávala. Idem s ňou teda o ôsmej do spálne a zaspím skôr ako ona. A Vladko je celý šťastný, že si môže pozrieť hokej alebo futbal.
Ste jednotelevízorová domácnosť, kde nemá manželka alternatívu?
Katka: Máme jeden televízor a viac by som ani nechcela.
Vlado: Do spálne určite nie.
Čo vám pomáha prekonávať ťažké chvíle?
Vlado: Ak je problém v práci, snažím sa to domov neprenášať. Ale keď je ťažko, stačí, že sa pozriem na našu malú Tiušku. To je naša láska, naše slniečko. Keď človek vidí, že je šťastná, hneď na všetko zabudne.
Katka: Aj keď sa stane niečo zlé, myslím si, že všetko je vždy tak, ako má byť. A aj keď prídu ťažké chvíle, tie nás tiež posúvajú vpred a treba sa z nich poučiť. Aj negatívna skúsenosť je v konečnom dôsledku vždy dobrá, lebo človeka niečo naučí. Všetko zlé sa môže otočiť na dobré. Ale veľmi dôležitá vo vzťahu je komunikácia a láska.
Ak máte čas pre seba, ako ho radi trávite?
Katka: Teraz býva Vladko často preč, tak si veľmi užívam, keď sa nám podarí byť všetkým trom spolu, keď sa malej môžeme venovať alebo ísť spolu na prechádzku. Radi chodíme do prírody.
Vlado: A ležíme na gauči.
Autor: Silvia Krpelanová
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
