Mediátorka: Ľudia by sa mali viac počúvať

Čo vás priviedlo k vašej profesii?

Pôvodne som vyštudovala stavebnú fakultu, lebo môj otec vždy vravel, že „naša Bronička bude stavebná inžinierka“. Bolo to jeho želanie, on je totiž stavbár. Ja som si však k stavebníctvu nenašla cestu, hneď po škole som nastúpila do reklamnej brandže. Pracovala som v tejto oblasti až do veku, keď sa zrazu okolo mňa začalo rozvádzať veľa kamarátov. Viacerí z nich za mnou chodili a rozprávali mi o svojich starostiach. Robila som im bútľavú vŕbu a keďže som si často musela vypočuť verziu každého z partnerov zvlášť, snažila som sa byť nestranná. Raz mi jeden z tých kamarátov povedal, že by som mala robiť mediátorku. To slovo som dovtedy nepočula, ale zaujalo ma. Hľadala som si o tejto profesii informácie na internete a zistila som, že ju môžete robiť s akoukoľvek vysokou školou, ak si urobíte odborný kurz. Spravila som si ho popri práci, zapísali ma do zoznamu mediátorov a potom som absolvovala ešte jeden kurz, ktorý viedli odborníci z Rakúska. Tam je mediácia podstatne ďalej ako na Slovensku, dozvedela som sa zaujímavé informácie z praxe, ktoré by som inak nemala ako získať. Tak ma to nadchlo, že som sa definitívne rozhodla pre túto profesiu.

Takže ste odišli zo zamestnania a dali sa na podnikanie?

Chvíľu som robila mediátorku popri zamestnaní v reklamnej agentúre, ale potom sa začali diať v mojom živote zvláštne veci. Robila som si webovú stránku, na ktorej som chcela ľuďom, ktorí sa rozvádzajú, poskytnúť čo najviac praktických informácií. Hľadala som vhodné zdroje a pritom som v jednom kníhkupectve naďabila na tenkú, ale veľmi dobre napísanú brožúru od právničky Bronislavy Pavelkovej. V duchu som si povedala „ak je to Broňa, tak to bude pre mňa určite niečo dobré...“ A predstavte si, onedlho som sa s autorkou tej knihy stretla na oslave jedného kamaráta, ktorý mi ju predstavil ako svoju právničku. Zistili sme, že sa nielen rovnako voláme, ale navyše sme sa takmer rovnako narodili, s odstupom dvoch dní. Ja som sa tomu stretnutiu veľmi potešila, lebo som sa s ňou tak či tak chcela skontaktovať pre autorské práva na knižku, z ktorej som chcela čerpať pri tvorbe svojej stránky. Povedala mi: „Daj si tam čo chceš“ a dokonca mi ponúkla aj priestor na vykonávanie mediačnej praxe, takže sme sa stali kolegyňami.

A sadli ste si?

Absolútne. Niekedy mám pocit, akoby bola mojím druhým ja. Ako mediátorka neriešim právnické otázky, ale bez určitého právnického minima sa nezaobídem. Napríklad, keď potrebujem vysvetliť rozvádzajúcim sa rodičom, že v našom štáte majú otec aj matka rovnaké práva aj povinnosti voči deťom, že sú si úplne rovnocenní. Je fajn, že mám Bronku, s ktorou sa môžem o týchto veciach radiť a zároveň si posúvať klientov, ak je to potrebné.

Aký je rozdiel medzi návštevou u mediátora a návštevou u právnika?

Snažím sa priviesť k dohode ľudí, ktorí sa rozvádzajú, a nevedia sa zhodnúť napríklad v otázkach delenia majetku, výživného, starostlivosti o deti, ale nevykonávam pritom právnické úkony. Rozvod so sebou prináša množstvo problémov, na ktoré ľudia nie sú vôbec pripravení a ja im ich pomáham riešiť. Navyše medzi nimi viazne komunikácia, mnohí by sa najradšej navzájom utopili v lyžičke vody. Nedokážu jeden druhého počúvať, takže občas v situácii, kde ja vidím desať možných riešení, oni nevidia ani jedno. Občas si pripadám ako tlmočník. Žena povie napríklad svoju požiadavku mužovi tak, že jej nerozumie, ale keď mu ju pretlmočím inými slovami, zrazu povie „Len toto si chcela? Tak to môžem pre teba urobiť.“ Čím viac sporných otázok sa nám podarí vyriešiť vzájomnou dohodou, tým je potom rozvod jednoduchší, rýchlejší a navyše aj lacnejší, lebo ušetria poplatky za advokátov. Rozdiel je aj v tom, že advokáti vždy zastupujú len jednu stranu, cieľom nie je dohoda, ale výhra.

Stalo sa vám, že sa klienti, ktorí k vám prišli, napokon nerozviedli?

Zo všetkých prípadov, ktoré prešli mojou praxou, boli také len štyri, z toho si napokon len jeden pár rozvod definitívne rozmyslel. Tam však išlo naozaj iba o maličkosti. Najväčším problémom bola svokra, ktorá sa manželom miešala do života. Napokon sa im podarilo upraviť spolužitie dohodou, ktorá by možno niekomu, kto by ju videl, pripadala smiešna, ale pre nich to boli životne dôležité veci. Nové pravidlá si vylepili na chladničku, začali sa podľa nich riadiť a odrazu to fungovalo.

Aké prípady sú najcitlivejšie?

Keď sú v hre malé deti. Rozvod je vždy škaredá záležitosť, v ktorej bojujú dve znepriatelené strany a aj ten najlepší rodič sa môže ľahko ocitnúť v situácii, že začne používať dieťa ako zbraň.

Čo je najlepšia rada pre takýchto rodičov?

Aby ubezpečili dieťa, že aj keď už otec s mamou nebudú bývať spolu, bude o ne vždy dobre postarané. Povedať im, že aj keď sa rodičia rozchádzajú, s nimi to nemá nič spoločné, lebo deti často vzťahujú vinu na seba. Okrem toho je nevhodné pred nimi ohovárať druhého rodiča, sťažovať sa naňho. Keď sa matka rozplače pred dieťaťom, že otec si našiel frajerku, nerobí dobre. Následky na psychiku dieťaťa môžu byť fatálne. Ale o tom by vám asi lepšie vedela porozprávať detská psychologička Mária Krýslová, s ktorou spolupracujem. Je to úžasná dáma, kedysi som k nej sama chodila so svojím synom.

Aj vy ste sa rozvádzali?

Nie, išlo o iný problém. Nevedeli sme vtedy zvládnuť synovo správanie. Môj manžel pred dvoma rokmi zomrel, som vdova. Takže ak sa stretnem s prípadom, keď jeden rodič chce izolovať deti od toho druhého, tak si vždy hovorím, aká je to škoda, ako by som ja bola rada, keby moje deti mali otca.

Ako vnímate pri vašej práci blížiace sa Vianoce?

Pre rodiny s deťmi, kde sa schyľuje k rozvodu, sú blížiace sa sviatky problém. Riešia otázku, či počas Vianoc ešte ostať spolu a tváriť sa ako rodina. Väčšina sa rozhodne počkať. Neskôr sa budú musieť dohodnúť na nejakých pravidlách, ako ich budú prežívať v ďalších rokoch. A problémom nie je len to, ako to prijmú deti, ale aj rodičia. Ten, kto ostáva na Štedrý večer sám, to spravidla veľmi zle znáša. Aj na takéto veci treba myslieť skôr, než niekto podá žiadosť o rozvod. Nejde len o to, že sa ľuďom zníži životná úroveň, lebo zrazu budú musieť živiť namiesto jednej dve domácnosti a deliť majetok, ale aj o to, že každý z rodičov príde o istý čas s deťmi. Či už sú to víkendy, alebo polovica prázdnin... Je dôležité premyslieť si tieto veci ešte pred podaním návrhu na rozvod.

Aké je vaše vianočné prianie?

Priala by som si, aby sa ľudia naučili navzájom viac počúvať, aby nemysleli len na seba.Aby vyhľadali odbornú pomoc skôr ako tesne pred rozvodom, keď je už veľmi ťažké manželstvo zachrániť. A občas si prajem, aby sa sudca na rozvodovom konaní opýtal manželov, či už naozaj vyčerpali všetky možnosti, či predsa len neexistuje nejaká šanca na záchranu ich vzťahu.Rozvod sa dnes berie ako bežná záležitosť, často netrvá dlhšie ako dvadsať minút. A práve to mi je niekedy ľúto.

Bronislava Švehláková (43) vyštudovala na Stavebnej fakulte STU v Bratislave, pätnásť rokov pracovala v reklamnej brandži. V roku 2008 získala osvedčenie na vykonávanie funkcie mediátora, absolvovala kurz mediácie na Bratislavskej vysokej škole práva a kurz psychológie na Filozofickej fakulte UK. Špecializuje sa na rodinnú mediáciu, najmä na rozvody manželstiev s deťmi. Bola členkou organizačného výboru IV. celoeurópskej konferencie mediátorov, ktorá sa konala na jar v Bratislave.