Ak však porovnáme dve vína v tej istej kvalitatívnej triede, niekedy sa zdá, ako keby sme pili vína z dvoch planét. Štýlovo sú úplne iné, hoci obe aromatické, krásne, bohaté.
Rizlingy z Moselu sú aromatické, ale ľahké a väčšinou s jemným zvyškovým cukrom. Na druhej strane, rizlingy z Rheingau sú komplexné, guľatejšie a čo je dôležité, tento región prezentuje azda najsuchšie nemecké rizlingy. Ale aby bol obraz ešte komplikovanejší, aj suchý charakter rizlingov z Rheingau je relatívny, napríklad v porovnaní s blízkym francúzskym Alsaskom. Nie je totiž jedno, kto hovorí, že víno je suché. K iným odpovediam sa dopracujeme, ak sa opýtame vinára z Alsaska a z Rheingau. Tradície a štýl sú iné a má to výrazný vplyv na definíciu chutí a charakteristiky vína.
Riesling 2011
Berg Roseneck, Leitz, Rheingau, Nemecko
Hodnotenie: 4 **** (z maximálnych 5)
Potenciál: 10-12 rokov
Cenová kategória: 24 eur
Na vnímanie zvyškového cukru a spôsob, akým sa definuje sladké a suché víno, sa pred časom urobil prieskum. Išlo o porovnanie nemeckej a francúzskej percepcie. Nemeckí a francúzski degustátori dostali tie isté biele vína so zvyškovým cukrom medzi 1,5 a 48 gramov/liter. Ich úlohou bolo zaradiť jednotlivé vína do štyroch kategórií, na základe zvyškového cukru (na francúzskej strane sec, demi sec, moelleux a liquoreux, na strane nemeckej trocken, halbtrocken, mild a lieblich). Pri hodnote 8 g/liter boli rozdiely vo vnímaní vín naozaj veľké: až 92 percent Nemcov charakterizovalo víno ako suché, kým podobný atribút vínu pripísalo len sedem percent Francúzov.
Rizling z oblasti Mosel sme na týchto stránkach už hodnotili (od Erdener Treppchen Spätlese 2008 od Dr. Loosena v auguste). Skúsme sa teda pozrieť, ako vyzerá suchý rizling zo susedného regiónu Rheingau. Jeden z najprominentnejších vinárov Rhengau je Josef Leitz. Jeho najlepšie vinohrady sa nachádzajú v Rüdesheim, Bad Rosacker je jeden z najlepších honov.
Farba vína je typická rizlingovo-žltá, trošku do zelena. Vôňa sa vyznačuje intenzitou, je príjemná, povedal by som až extra-aromatická. Zároveň svieža, ale aj so zrelými ovociami, so sladkastým dotykom.
Je to suché víno, ale jemný zvyškový cukor sa tam jednoznačne objavuje. Dokonalá rovnováha, harmónia, plnosť, a popri tom je krištáľovo čisté. Alkohol ho robí guľatým, prepožičiava aj štipku maslového charakteru, zjemňuje vínko, ale nerobí ho ťažším.
Acidita sa objavuje v podobe limetkovej príchute, ale prítomnosť alkoholu cítiť rozhodnejšie, nie však príliš. Je to víno s dlhou dochuťou. Ovocia v chuti sú menej suché, ako by to človek predpokladal podľa vôní, ale sú pekné – jablko, broskyňa, možno niekde aj štipka florálneho charakteru. V dochuti sa objavujú bylinky, ktoré dopĺňajú celkový obraz.
Je to „veľké víno“. Neverí v lacnú slávu, nechce byť priame alebo prítulné, hoci tá štipka zvyškového cukru sa na niečo také núka. Nie, toto víno má svoju hrdosť a chce prezentovať hlbší zmysel existencie – hĺbku, bohatosť a špecifický balans.