Prečo sa oplatí zjesť aspoň jedno jablko denne

Zohralo dôležitú úlohu pri vyhnaní z raja, objavení gravitácie, rozpútaní Trójskej vojny i otrávení Snehulienky.

Jablkami je popretkávaná história, objavujú sa v legendách, ľudových zvyklostiach či v rozprávkach. Samozrejme, niektorí budú tvrdiť, že najdôležitejšie jablko v histórii vymyslel Steve Jobs.

V kuchyni sa však jablká držia skôr v úzadí, hoci využitie majú široké. Dochutíte nimi šalát, omáčku k jedlám z mäsa, no najlepšie chutia v dezertoch a koláčoch. Netreba zabúdať ani na „vedľajšie“ pochúťky – jablkovú šťavu, sušené jablká, kalvados či cider.

Najzdravšie sú domáce

Divoký predchodca jabĺk pochádza zo strednej Ázie, z regiónu okolo dnešného Kazachstanu. Ten je na pôvod jablka právom hrdý. Hovorí sa, že názov bývalého hlavného mesta krajiny Alma-Ata je kombináciou dvoch kazašských slov – jablko a otec.

V súčasnosti existujú tisícky kultivarov a najviac jabĺk na svete vypestuje Čína s vysokým náskokom pred USA. Do Severnej Ameriky priniesli jablká kolonizátori z Európy. Na Slovensku stratili jablká po páde komunizmu na atraktivite a prevalcovali ich predtým menej dostupné exotickejšie druhy ovocia.

Netreba ich však zatracovať. Jablká, aj keď ich väčšina z nás považuje za bežné ovocie, sú veľmi zdravé a ich výhodou je, že sa dajú pestovať lokálne.

Kým sa dostanú na váš stôl, nemusia precestovať polovicu zemegule, a tak je väčšia šanca, že nebudú leštené alebo konzervované chemikáliami.

Striekané jablká z dovozu sa odporúča poriadne umyť horúcou vodou a opláchnuť studenou, alebo dokonca zbaviť šupky. To by ste však prišli aj o veľkú časť vitamínov a minerálov, pretože ich obsah je oveľa vyšší v jablkovej šupke v porovnaní s dužinou.

Napríklad ošúpané jablko je takmer o polovicu chudobnejšie na antioxidanty, ktoré telu pomáhajú zbavovať sa škodlivých látok a pôsobia tak preventívne proti chorobám srdca i rakovine.

Jablko pre zdravie

Zdravotných benefitov majú jablká viac. Napríklad pre zuby. Hryzenie a žuvanie čerstvého jablka posilňuje ďasná a podporuje produkciu slín v ústach, čo potláča usádzanie škodlivých baktérií na zuboch.

Výskumy ukázali, že konzumácia jabĺk, či už surových, alebo v podobe čerstvej šťavy, spomaľuje starnutie mozgových buniek. To je zasa pozitívna správa najmä na ochranu pred Alzheimerom či Parkinsonovou chorobou.

Vysoký podiel vlákniny v jablkách pomáha pri trávení, urýchľuje a zlepšuje stolicu a pomáha vylučovať cholesterol z tráviaceho traktu. Pritom obsahuje málo kalórií. Viaceré výskumy potvrdili to, čo o jablkách tvrdili ľudové porekadlá – zjesť by sme mali aspoň jedno denne.

Strúhaný jablčník s bielkovou penou

Cesto:

• 250 g masla
• 100 g práškového cukru
• 400 g hladkej múky
• 3 žĺtky
• polovica prášku do pečiva
• kôra z polovice biocitróna

Plnka:

• 1 kg jabĺk
• 5 bielkov
• 170 g kryštálového cukru
• 1 lyžička citrónovej šťavy
• hrozienka
• vlašské orechy
• škorica

Postup:
1. Maslo z chladničky nastrúhajte na väčšom strúhadle do misky a rozdrobte ho so 100 g práškového cukru. Pridajte tri žĺtky, múku a nastrúhanú kôru z polovice biocitróna. Vypracujte hladké cesto, z ktorého odoberte jednu tretinu a odložte ju do chladničky.
2. Zvyšné cesto vyvaľkajte a preložte na plech, prípadne do okrúhlej tortovej formy. Ak chcete samostatné koláčiky, môžete použiť aj formu na mafiny. Táto verzia je však prácnejšia.
3. Jablká očistite a nastrúhajte na väčšom strúhadle do misky a podľa chuti pridajte škoricu, hrozienka a nahrubšie nasekané vlašské orechy.
4. Z piatich bielkov vyšľahajte tuhý sneh, do ktorého postupne pridávajte 170 g kryštálového cukru a lyžičku citrónovej šťavy.
5. Na vyvaľkané cesto dajte jablkovú zmes a jemne rozotrite bielkovú penu. Navrch postrúhajte zvyšné vychladené cesto. Pečte v rúre rozohriatej na 180 stupňov Celzia 30 až 40 minút.