Jana Provazníková: Vyrobila som si vlastný falzifikát

Vyspovedali sme dámu, ktorá dokáže sfalšovať dokumenty, pokojne aj bankovky. Ale len preto, aby ich mohla ďalej chemicky skúmať a pomáhať tak kriminalistom.

(Zdroj: Petra Bošanská)

Na chemickej fakulte STU sa zaoberáte skúmaním papiera, aby ste našli účinné nástroje na odhaľovanie falzifikátov. Ako vyzerá takáto práca?

Skúmame vlastnosti papiera, aby sme našli také, ktoré môžu pomôcť pri odhaľovaní trestných činov súvisiacich s falšovaním a nezákonným pozmeňovaním dokumentov. Napríklad keď máte nejakú zmluvu, ktorá má viac strán a jedna z nich sa vám nepozdáva, máte pocit, že na nej niečo nesedí a môže byť falošná, tak daný dokument skúmame. Na prvý pohľad vyzerajú kancelárske papiere od rôznych výrobcov rovnako, ale v skutočnosti sa odlišujú v mnohých veciach. Môžu mať odlišný typ plniva alebo je v nich iné množstvo prídavných pomocných látok, pretože papier je zložený z viacerých komponentov. Takže meriame vlastnosti papierov, aby sme zistili, či podozrivá strana zmluvy nemá odlišné hodnoty, napríklad hrúbky či priesvitnosti.

A keď sa jednoducho len niekomu minul papier v tlačiarni a otvoril nový balík?

Samozrejme, aj to sa môže stať, preto máme pri posudzovaní vždy na zreteli aj ďalšie vlastnosti – kolegovia z polygrafie skúmajú, na akej tlačiarni bol dokument vytlačený, ďalší posudzujú samotný atrament, pero a pečiatku. Lebo keď máte dve strany, ktoré by mali byť z jednej zmluvy a každá má iný papier a bolo použité iné pero či tlačiareň, prípadne aj iný podpis, je jasné, že tam niečo nehrá. Preto potrebujeme zozbierať čo najviac informácií.

Dokázal by bežný človek nejako rozpoznať, že ide o falzifikát?

Určite nie, nespozorovali by ste to. Videla som kôpku stoeurových bankoviek, na ktorých na prvý pohľad nebolo absolútne vidno, že sú falšované. Niekedy sa až čudujem, ako dokáže laik napodobniť originálnu bankovku. S vývojom tlačiarenských a iných reprodukčných zariadení narastá nielen kvalita, ale aj kvantita falzifikátov. V laboratóriu ich však dokážeme na základe určitých metód rozlíšiť. Keď kriminalisti dostanú na stôl nejaký pochybný papier alebo zmluvu, ktorá je sporná, treba čo najbezpečnejšie, najrýchlejšie, najefektívnejšie a pokiaľ možno nedeštruktívne prísť na to, či ide o falzifikát. Predsa len, je to dôkazový materiál, papier nesmieme pri skúmaní nijako poškodiť.

S akými falzifikátmi sa stretávate vo svojej práci?

Napríklad som sa stretla s tým, že niekto falšoval, respektíve pozmeňoval technický preukaz vozidla. Zrejme mal pocit, že keď dopíše niečo drobným písmom do doplnku, tak si to nikto nevšimne. Použil na to svoju domácu tlačiareň, ale keďže majú policajti na tlačiarňach špecifické nastavenie, stačilo vložiť papier pod obyčajný mikroskop a kriminalista okamžite zbadal, že ide o úplne iný atrament a nesedí ani veľkosť písma.

Čo všetko sa dá ešte sfalšovať?

Falšuje sa všetko možné, stretla som sa s rôznymi druhmi od zmlúv cez bankovky až po drobnosti, ako sú cestovné lístky. Asi nikdy by mi nenapadlo, že niekto bude falšovať obyčajný 70-centový lístok na bratislavskú MHD. Bol to krásny falzifikát. Ten človek dokázal napodobniť najmenšie detaily, pričom na lístku je veľa grafických komponentov. Rozdiel medzi naozajstným lístkom a falšovaným bol len vo vodoznaku – falšovateľ použil transparentný lak na spriesvitnenie papiera, aby imitoval ten skutočný. Časom však lak zažltne. Navyše stačilo, aby som dala pravý a falošný cestovný lístok do prístroja s UV svetlom a okamžite som videla, ktorý je nepravý.

provaznikova

Vy by ste zrejme nemali problém vyrobiť vlastný falzifikát...

Aj som ho vyrobila (smiech). Témou mojej diplomovej práce bolo vytvoriť metodológiu na identifikáciu rôznych druhov vodoznakov a na to, aby som vedela nájsť takú, ktorá odlíši pravý papierenský aj chemický vodoznak od jeho chemickej napodobeniny, musela som si pripraviť vlastné vzorky falzifikátov, ktoré som potom bližšie skúmala a hľadala rozdiely.

Prácu chemičky si mnohí z nás predstavujú tak, že ste celý deň zavretá v laboratóriu, kde sa v bielom plášti hrbíte nad tajomnými skúmavkami...

Asi ako u väčšiny ľudí aj u mňa sa začína pracovný deň tým, že prídem do kancelárie a zapnem počítač, pretože napriek tomu, že som chemička, väčšina výskumu prebieha pri obrazovke počítača. Biely plášť som nemala oblečený od čias štúdia. To znamená, že chodím do laboratória, v ktorom mám meracie zariadenia, nepoužívam žiadne chemikálie. Keď nameriam na vzorke papiera jeho vlastnosti, pustím sa do vyhodnocovania údajov, čo zaberá väčšinu mojej práce. Keďže je to na kriminalistické účely, musíme ísť do maximálnych štatistických presností. Nie je to však rutinná práca, páči sa mi, že každý deň je úplne iný. Okrem výskumu sa venujem aj učeniu študentov, zapájam sa do vedenia katedry, organizujeme a zúčastňujeme sa na konferenciách, nadväzujeme kontakty s praxou, aby sme vedeli, čo je nové a ktorým smerom sa treba uberať vo výskume. Treba veľa študovať, zháňať si materiály, písať publikácie, niekedy mám pocit, že mi už nestačí deň (smiech).

Väčšina ľudí chémiu v škole veľmi nemusela, čím si vás získala táto oblasť?

Moja mama je chemička, tiež absolventka rovnakej školy, končila s červeným diplomom ako jedna z najlepších. Takže odmalička som sa dostávala do styku s chémiou. Navyše okrem mamy sú aj ďalší členovia rodiny chemici alebo aspoň technici, takže nejako to u nás v rodine koluje. V obývačke sme mali v knižnici namiesto románov samé chemické učebnice a skriptá, takže keď som bola vo veku, že som sa učila čítať a hľadala nové zaujímavé knižky, siahla som po chemickej odbornej učebnici a čítala som si o orbitáloch. Počas gymnázia som však chémiu dávala bokom, dokonca som z nej ani nematurovala, nechcela som sa jej venovať. Ale každý v triede vedel, že ak z nej nebude niečomu rozumieť, má ísť za mnou. Vždy som ju nejako prirodzene vedela, aj keď som ju vôbec nevyhľadávala. Dokonca som mala namierené na štúdium medzinárodných vzťahov, na právo, farmáciu alebo policajnú akadémiu.

provaznikova

Ako ste sa teda napokon ocitli na chemickej fakulte?

Mala som široký záber a dlho som sa nevedela rozhodnúť. Nikto do poslednej chvíle nevedel, čo si napokon zvolím. Moji blízki stále opakovali, tá Jana nakoniec pôjde aj tak na chemickú. Ale ja som sa tomu bránila, nechcela som sa dať zaškatuľkovať, aby som nemala možnosť rozhodnúť sa sama. V čase lámania chleba som si však bola istá jedine prihláškou na chemickú, tak som už inú ani neposielala. Myslím si, že moje boje proti tomu boli absolútne zbytočné, lebo som napokon skončila tam, kde som mala. Dobrých technikov je málo a chemikov možno spočítať na prstoch, tak som si povedala, že nemám čo stratiť.

Ale najprv ste si zvolili odbor, ktorý sa chémie príliš netýkal...

Áno, napriek tomu, že som išla študovať túto školu, zvolila som si najmenej chemický odbor – išla som študovať automatizáciu, informatizáciu a manažment. Tam som sa naučila, že sa treba do veci zahryznúť, aj keď sa zdá, že to nejde alebo tomu nerozumiem. Ale po troch rokoch bakalárskeho štúdia som mala pocit, že potrebujem zmenu. Pri ničom príliš dlho nevydržím. Hlavne ma zaujímali prírodné materiály. A papier mi bol najbližšie.

Čomu by ste sa chceli venovať po skončení doktorandského štúdia?

Kedysi som mala predstavu, že pôjdem k policajtom, lákalo by ma pracovať v Kriminalistickom a expertíznom ústave. Ale momentálne sa venujem doktorandúre, rada by som na škole niečo zanechala, aby si možno nejaký študent pri skončení štúdia spomenul, že s tou „účou“ to bolo fajn. Ale záleží na situácii, nechávam túto tému ešte otvorenú. Uvidím, či budem mať chuť ísť do výskumu, do praxe alebo ostať na akademickej pôde. Riešim len to, čo je tu a teraz. Nepozerám sa veľmi do budúcna, podľa mňa to človeka zväzuje. Je fajn, keď má niekto sny, vízie a ide si za nimi. Ja nič také nemám, ale vo chvíli, keď sa treba rozhodnúť, dokážem to, lebo dám na svoje pocity. Takže uvidíme, čo prinesie zajtrajší deň.

provaznikova3.jpg

Jana Provazníková (25) pochádza z Trnavy. Po osemročnom gymnáziu sa rozhodla, že absolvuje Fakultu chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave. Počas štúdia odboru automatizácie a informatizácie sa venovala digitalizácii historických kníh a dokumentov. Inžinierske štúdium už absolvovala v odbore prírodné a syntetické polyméry, kde sa zaoberala hľadaním nových metód na identifikáciu a analýzu rôznych druhov vodoznakov. V súčasnosti si robí doktorandúru v odbore makromolekulová chémia. V spolupráci s kriminalistickým a expertíznym ústavom (KEÚ PZ) napomáha odhaľovať trestné činy súvisiace v falšovaním a nezákonným pozmeňovaním dokumentov.

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok
  2. Ako na refinancovanie hypotéky
  3. PSK Aréna stavia základy pre kvalitný a moderný hokej
  4. Maurícius: Slnečná dovolenka v zime
  5. Podnikajte vo vlastnom blízko historického centra
  6. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj
  7. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove
  8. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu
  9. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  10. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  1. Štýlové osvetlenie do obývačky: Rozhoduje i to, ako žijete
  2. PSK Aréna stavia základy pre kvalitný a moderný hokej
  3. Maurícius: Slnečná dovolenka v zime
  4. Podnikajte vo vlastnom blízko historického centra
  5. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj
  6. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove
  7. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu
  8. Športová akadémia Mateja Tótha powered by O2 už na 24 školách
  9. Na čo myslieť v rekonštrukcii bytu
  10. Nová emisia dlhopisov spoločnosti HB Reavis s výnosom 3,25 % p.
  1. Maurícius: Slnečná dovolenka v zime 9 435
  2. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj 5 912
  3. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok 3 040
  4. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania 2 379
  5. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove 2 359
  6. PSK Aréna stavia základy pre kvalitný a moderný hokej 1 306
  7. Podnikajte vo vlastnom blízko historického centra 1 044
  8. Ako na refinancovanie hypotéky 991
  9. Na čo myslieť v rekonštrukcii bytu 940
  10. Drobné nepozornosti v domácnosti môžu stáť aj tisíce eur 925

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Minúta po minúte: České voľby sa skončili, druhí môžu byť komunisti aj extrémisti

Česi rozhodli o smerovaní krajiny, favoritom je strana Andreja Babiša ANO.

KOMENTÁRE

Smer opäť prevalcuje župy a opozícia je v pohode

V jednom sa Josif Vissarionovič Džugašvili nemýlil: kádre rozhodujú o všetkom.

Neprehliadnite tiež

Viete, aké sú farebné trendy Vianoc 2017?

To, akú farbu stromčeka budeme mať, sa určuje dva roky vopred.

Všetko najlepšie, princezná Leia: Herečka Carrie Fisher by oslávila 61 rokov

Odišla nečakane, deň po jej smrti umrela aj jej slávna matka Debbie Reynoldsová.

Šesť pravidiel, ako nosiť tmavý rúž

Pravidelne na jeseň kraľujú dámskym perám tmavšie a sýtejšie odtiene. Naučte sa ich nosiť bez obáv.

Je najvyšší čas prestať nosiť vlnu, hovorí zakladateľka PETA

Ingrid Newkirková vysvetľuje, prečo je strihanie oviec kruté a neľudské.