Či sú tieto ambície relevantné, či sa tie „veľké červené vína“ držia aj po piatich, desiatich rokoch. Dlhovekosť v našich podmienkach neznamená to isté, čo napríklad v Bordeaux, kde pre špičkové červené vína je dekáda základ, a pod dlhovekosťou sa rozumie niekoľko desaťročí.
V prípade slovenských červených hľadám víno, ktoré sa dobre drží vo fľaši po desiatich rokoch, vyvíja sa, dostane sa na inú úroveň, vyvinú sa iné charakteristiky, ale kvalita sa neznižuje. Samozrejme, ďalšou a veľmi dôležitou otázkou je, či majú vôbec Slováci radi tieto vína? Desaťročné víno je totiž úplne iné ako mladé, dynamické, ovocné červené. Je – v tom lepšom prípade, samozrejme – štruktúrovanejšie, hlbšie, zamatovejšie, s terciálnymi arómami, ako napríklad často citované lesné lístie, tabak, mokrá koža. Fanatici sa nezľaknú ani pred expresívnejšími výrazmi ako spotený kôň, ja som pravdupovediac ešte tátoša takto neidentifikoval.
Enem 2007
Víno Masaryk, Južnoslovenská vinohradnícka oblasť, Slovensko
Hodnotenie: 3 *** (z maximálnych 5)
Potenciál: najlepšie otvoriť teraz
Cenová kategória: 11 eur (nové ročníky)
Prednedávnom som v SME hodnotil Alibernet 2006 od Karpatskej perly. Verdikt bol, že sa vínko drží, ale už je za zenitom, mali by sme sa sústrediť na novšie ročníky. Dnes hodnotím víno, ktoré tiež sledujem priebežne: Cuvée Enem 2007 od skalického vinára Alojza Masaryka.
Je to jeho najznámejšie víno, aj vďaka „záhoráckej identite“, ktorá sa marketingovo šikovne využíva. Je to cuvée: slovenský novošľachtenec Nitra (80 %), domestifikovaný Ukrajinec Alibernet (10 %) a pikantný Cabernet Franc (10 %). Pred piatimi rokmi, keď bolo víno ešte mladé, som charakterizoval víno takto: farba hlboká, tmavá, dofialova, vôňa trošku dubovo-sladkastá, toast, káva, likér, drobné červené ovocie, cassis. Moja prvá myšlienka po ochutnaní bola, že ešte potrebuje čas.
Taníny sa ihneď „hlásili“, že chcú ovplyvňovať ďalší osud Enemu. Bol som veľmi zvedavý, ako sa ukážu o niekoľko rokov, v akej miere sa integrujú. Poukázal som na bohaté ovocné arómy a červené kôstkové ovocia. Cítil som aj trošku korenia, pravdepodobne ako dôsledok vplyvu odrody Cabernet Franc. Pred piatimi rokmi som mal dojem, že je to mladé robustné víno, ktoré ešte nie vždy dokáže skrotiť svoju silu, ako mladý energický žrebec.
Potrebuje čas, aby sa jednotlivé arómy, chute integrovali. Tiež som si myslel, že má potenciál ďalšieho zretia a pozitívneho vývoja vo fľaši. A teraz prišla hodina pravdy.
Na základe farby by človek nepovedal, že ide o šesťročné víno. Neukazuje ani náznaky starnutia, stále hustá, takmer až dočierna tmavofialová. Vo vôni sa objavujú príjemné pikantné korenia a sušené figy. Tu už viac cítiť vek, ale stále celkom vitálne. Chute ukazujú pekný vývoj od ovocnejších charakteristík a robustnejšieho, dynamického vína smerom k hladším, pikantnejším, korenistejším a terciálnym (tabak, lístie) charakteristikám.
Víno sa podstatne zmenilo, vyvíjalo, ale čo je najdôležitejšia správa, nejaví známky dezintegrácie, naopak, celkom dobre sa drží. Aj ovocie je ešte stále prítomné, ale má charakter višní v koňaku, a tvorí len jeden z viacerých segmentov. Dub, ktorý bol pred niekoľkými rokmi rozhodne prítomný, sa tiež zmenil. Transformoval sa na pikantnejšiu mletú škoricu a zjemnil sa do podoby cédrového dreva.
Na prekvapenie taníny sú stále pomerne silné, ale oveľa viac sa integrovali a vôbec nepôsobia surovo. Alkohol aj acidita sú v poriadku, nevyčnieva ani jeden, vytvárajú rovnováhu a diskrétne pozadie na pôsobenie chutí a aróm. Počas rokov sa teda víno zmenilo, stalo sa hladším, iným. Na druhej strane však už lepšie nebude, myslím si, že teraz treba ročník 2007 otvoriť, kým dokáže ponúknuť zážitok. K pečenej kačke sa hodí oveľa viac ako ktorékoľvek svätomartinské víno. Tak, na zdravie!