Podvýživa na Slovensku ohrozuje 40 percent chorých detí

Takmer 40 percent detí vyšetrených v gastroenterologických ambulanciách ohrozuje podvýživa, šesť percent z tohto počtu je ohrozených extrémne. Vyplynulo to z prieskumu NutriAction, do ktorého sa zapojilo takmer 4000 detí vo veku od jedného do 19 rokov v 36 ambulanciách detských gastroenterológov zo všetkých krajov Slovenska. Údaje boli zozbierané v čase od 8. apríla do 3. mája 2013.

Komu hrozí?

Medzi najčastejšie diagnózy, ktoré sú spojené s rizikom podvýživy u detí na Slovensku, patria ochorenia tráviacej sústavy ako celiakia, Crohnova choroba, choroby spojené s poruchou vstrebávania alebo zvýšených strát živín.

Prieskum tiež ukázal, že tretina detí, ktoré ohrozuje podvýživa, sú v riziku z dôvodu zníženého príjmu alebo zvýšenej straty živín, čo spôsobilo zvracanie tri- a viackrát denne, hnačka päť- či viackrát za deň alebo znížený príjem stravy v priebehu troch až piatich posledných dní.

Nejde o hlad

Podvýživa vo vyspelých krajinách je podľa odborníkov nebezpečná, lebo nie je priamo viditeľná a nespája sa iba s určitým typom ochorenia. Väčšina rodičov je presvedčená, že nedostatočná výživa detí sa veľmi často stotožňuje s problémom hladu.

Ide však o disbalanciu prijatej stravy a skutočnej potreby organizmu alebo disbalanciu prijatej stravy a vydanej energie, povedala dnes na tlačovej konferencii gastroenterologička z Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou (DFNsP) v Banskej Bystrici Iveta Valachová.

Počas choroby deti potrebujú dva- až trikrát väčší príjem energie a stravy, pretože všetku stravu, ktorú prijmú, spotrebujú na rast a vývoj, a už im nezostane sila na boj s chorobou. Správne zloženie a množstvo stravy má tak podľa lekárky vplyv na úspešnosť a dĺžku liečby a zotavenia.

Vyvážená výživa

Súčasťou liečby pacienta ohrozeného podvýživou, je enterálna výživa. Je to presne vyvážená tekutá výživa vyvinutá pre pacientov so zvýšenou potrebou energie a živín. Je dostupná na lekársky predpis, ale je aj voľne predajná, uviedla detská gastroenterologička z bratislavskej DFNsP Iveta Čierna.

Nutričné riziko u detí sa v rámci prieskumu hodnotilo na základe štyroch kritérií. Lekári u pacienta brali do úvahy klinické hodnotenie nutričného stavu, ochorenie s vysokým rizikom podvýživy, nedostatočný nutričný príjem stravy, ale aj hmotnostný úbytok či stagnáciu hmotnosti.