Keď sa Marcela rozhodla založiť s manželom eventovú agentúru, mala pocit, že sa jej splnil životný sen. S Jurajom žili osem rokov, ich dieťa práve začalo chodiť do školy, konečne mali na seba viac času, a tak sa viac rozprávali o tom, kam by mal smerovať ich ďalší spoločný život.
Spokojnosť vyhrávala
Obaja vtedy pracovali vo firmách, kde mali prístup k širokému spektru kontaktov. Prvé eventy organizovali popri práci, zobrali si na to dovolenku. Klienti boli spokojní a Marcela s Jurajom zistili, že si takto môžu za pár dní zarobiť viac ako za mesiac vo vtedajšom zamestnaní. To bola pre nich obrovská motivácia.
Spokojní zákazníci postupne pribúdali a oni ich nechceli odmietať. Najprv odišla z práce Marcela a o pár mesiacov urobil to isté aj Juraj. To už mali roboty vyše hlavy a zdalo sa, že sú na najlepšej ceste rozbehnúť prosperujúcu firmu.
Prvé tri roky prežili v rýchlom pracovnom nasadení, popri tom si zrekonštruovali byt a prvýkrát v živote si dopriali luxusnú exotickú dovolenku. A aj keď spolu trávili niekedy doslova dvadsaťštyri hodín denne, nepociťovali ani náznak ponorkovej choroby. „Naopak, mala som pocit, že sme si boli úžasne blízki,“ spomína Marcela.
Idylka netrvala večne
Po troch rokoch sa ich podnikanie dostalo do krízy. Jednoducho preto, že klienti začali viac šetriť na marketingových výdavkoch, niektorí dokonca úplne odskočili. Bolo to dané celkovým ekonomickým vývojom, nedalo sa s tým nič robiť. Napriek tomu, že Marcela s Jurajom vedeli, že to nie je chyba ani jedného z nich, ich vzťah sa začal zhoršovať.
„Neviem, čo to do nás vošlo, nemalo to žiadnu logiku,“ tvrdí Marcela. Zrazu začali jeden druhého viac kritizovať a frustrovaný Juraj sa začal utiekať k alkoholu. Čím viac upadal ich spoločný biznis, tým to bolo horšie aj u nich doma. Napokon sa napätie medzi nimi tak zhustilo, že by sa dalo krájať.
Otázka dôvery
Spoločné podnikanie je vždy veľkou previerkou partnerského vzťahu. Na prvý pohľad môže takéto rozhodnutie vyzerať ako rozumná vec. Celý zisk z toho, čo spolu vytvoríte, zostáva doma, navyše jeden druhého dobre poznáte, viete, čo môžete od seba očakávať. Je to však skutočne tak? Pod vplyvom dlhodobého stresu sa môže človek radikálne meniť. A podnikanie a stres k sebe zákonite patria.
Podľa psychologičky Eleny Tomkovej záleží v prvom rade na tom, do akej miery je pár, ktorý sa rozhodne podnikať, emočne zrelý. „Tí, ktorí dokážu oddeliť pracovnú sféru od súkromnej a neprenášať konflikty z jednej sféry do druhej, majú určite lepšie predpoklady, že to úspešne zvládnu,“ konštatuje psychologička.
Ak máme doma tichú domácnosť, lebo manžel prišiel nadránom po záťahu s kamarátmi a zároveň s ním potrebujeme riešiť firemný rozpočet, môže to byť problém. Mali by sme sa riadiť rozumom, ale emócie nami lomcujú...
Dá sa s tým niečo robiť?
Podľa Eleny Tomkovej treba v takej situácii operatívne riešiť to, čo nás ťaží. Pomenovať veci pravým menom a zbytočne konflikt neprehlbovať iracionálnymi obvineniami typu „ty si ten najväčší blbec pod slnkom“ alebo „si hrozný, rovnako ako je hrozná celá tvoja rodina“. „Na také všeobecné obvinenia môže druhá strana reagovať len útokom,“ varuje Elena Tomková.
To, či napokon bude, alebo nebude spolužitie podnikateľského páru konfliktné, pritom nie je otázkou temperamentu. Podľa Eleny Tomkovej môžu žiť aj temperamentní ľudia spolu harmonicky, ak neberú konflikty, ktoré vznikajú pri ich emocionálnych výbuchoch, smrteľne vážne a nie sú pre nich veľmi zraňujúce. Podstatné je, či sa napokon vedia dohodnúť.
Vždy existuje riešenie
Napokon život podnikateľských párov má aj svoje výhody. Napríklad prináša viac príležitostí na vzájomné spoznávanie. Každodenné riešenie problémov, ktoré sa týkajú nielen domácnosti, ale aj chodu spoločnej firmy, môže vzťah ešte viac utužiť.
Rozchod v takýchto prípadoch býva komplikovanejší, ako keď ľudia spolu len bývajú. A tak sú partneri často nútení hľadať pozitívne východisko aj v prípadoch, ktoré by ich možno za iných okolností rozdelili.
Riešenie napokon našli aj Marcela s Jurajom. Aby zachránili svoju rodinu aj firmu, začali postupne rozširovať ponuku služieb pre potenciálnych zákazníkov. Nakoniec sa im podarilo spoločnými silami krízu prekonať a aj keď dnes nie sú na tom zárobkovo tak dobre ako boli vo svojich podnikateľských začiatkoch, obaja tvrdia, že skúsenosť, ktorou prešli, ich stmelila.
„Uvedomili sme si, že spolu dokážeme prežiť nielen dobré, ale aj zlé časy a že sa môžeme jeden na druhého absolútne spoľahnúť,“ dodala Marcela.
Čo môže pomôcť pri podnikaní s partnerom:
Asertívne riešenie konfliktov, pri ktorom sa vyhýbame všeobecným obvineniam a dokážeme spolu hľadať racionálne riešenie.
Pestovanie vlastných koníčkov, ktoré nám umožnia tráviť nejaký čas oddelene.
Oddeľovanie súkromných problémov od pracovných.
Úlohy vo firme by mali byť medzi partnermi rozdelené tak, aby každý mohol samostatne rozhodovať v oblasti, za ktorú zodpovedá.
Skôr než partneri spolu začnú podnikať, mali by si to na nejaký čas vyskúšať nanečisto, možno popri stálom zamestnaní, aby neboli hneď od začiatku vystavení príliš veľkému existenčnému tlaku.
Jana a Michal Lanšákovci: Vedeli sme, že nechceme sedieť v kancelárii
Keď sa zoznámili, každý z nich mal iné zamestnanie. Michal bol grafický dizajnér a Jana pracovala v IT oblasti. „Obaja sme však túžili robiť niečo, čo by bolo spojené s jedlom, keďže radi jeme,“ povedala Jana.
K podnikaniu ich napokon priviedlo jedno rodinné posedenie, na ktoré Jana upiekla výborný cheescake. Ochutnala ich vtedy ich známa z Ameriky, ktorej veľmi chutil, a navrhla mladému páru, či by sa nechceli dať na výrobu cupcakov, čo sú vlastne muffiny s polevou a krémom na vrchu.
Aby sa zdokonalili v ich výrobe, vybrali sa na kurz do Londýna, kde im pani, ktorá ho viedla, povedala, že ich nemá čo učiť, lebo už aj tak všetko vedia. „Kúpili sme si pec z druhej ruky a pol roka piekli doma v obývačke,“ spomína Michal. Ich pekárenské výtvory ochutnávali Janini kolegovia.
Dnes už má rodinná firma Lanšákovcov Giraffe Bakery za sebou druhé výročie. Mladým manželom sa medzitým narodilo dieťa, takže museli zaúčať nových zamestnancov, aby neohrozili chod firmy. „V sobotu som piekla a v nedeľu som už bola v pôrodnici,“ smeje sa Jana. Aj keď sa ich spoločné rozhovory často točia okolo firmy, nevnímajú to ako záťaž pre ich vzťah. Obaja tvrdia, že ich spoločné podnikanie viac spája ako rozdeľuje.