Predsedníčka Mensy: Niekedy vyzerám ako z vtipu o blondínkach

Začnem podpásovou otázkou – čítate ženské magazíny?

Ale áno, aj keď väčšinou len náhodou a na internete. V papierovej podobe sa mi dostanú do rúk len v čakárni u lekára alebo u kaderníka (úsmev).

Dostali ste niekedy v škole aj horšie hodnotenie než jednotku?

Známky, najmä v systéme základných a stredných škôl, veľmi neodzrkadľujú schopnosti alebo nadanie žiaka, skôr zaváži systematická práca a možno aj poslušnosť. Niektoré vysoko inteligentné deti však chcú viac prejavovať svoju osobnosť alebo originalitu, čo sa nie vždy stretne s pochopením. Samé jednotky som mala len na prvom stupni ZDŠ, čo bolo do piatej triedy. Bola som skôr samotárka a nerobila som v škole problémy.

A neskôr?

Na druhom stupni som paradoxne dostala zlú známku za to, že som do písomky napísala niečo iné, ako sme sa učili v škole, ale ja som to niekde čítala. Inokedy som zasa za otázkou hľadala zložitejšiu odpoveď, myslela som si, že to predsa nemôže byť niečo také jednoduché, ako to napokon bolo. Boli aj panie učiteľky, ktoré nás obviňovali z extravagantného obliekania, a to sa odzrkadlilo na ich hodnotení. V polovici 70. rokov však bolo výstredné aj to, že sme nosili dlhšie sukne namiesto mini...

Väčšina mužov vraj preferuje za partnerku ženu s rovnakým, prípadne mierne nižším IQ. Pociťujete odstup zo strany druhého pohlavia?

Naozaj mám pocit, že muži veľmi nevyhľadávajú múdrejšie ženy, ale, samozrejme, je to individuálne. Možno to súvisí s tým, že sú viac samoľúbi a nechcú, aby ich niekto zatienil. V našich zemepisných končinách vysoká inteligencia ženám veľmi nepomôže ani pri hľadaní zamestnania. Na pohovoroch sa často hľadí skôr na výzor než na schopnosti. U mužských kandidátov by sme sa asi ťažko stretli s konštatovaním – tento záujemca je pekný, zoberme ho.

Nezneužili ste niekedy vaše členstvo v Mense ako argument, že ste múdrejšia?

Asi by som si veľmi nepomohla, pretože mnohých ľudí irituje už len samotná organizácia. Aj nedávno mi jeden známy oznámil, že inteligenciou sa chvália len hlúpi ľudia. Ale veď my sa nechválime! Stretla som sa aj s výčitkou, že sa segregujeme, že sme akýmsi spolkom vyvolených. Ale predsa aj rybári sa združujú v rybárskom zväze a podobne to funguje aj v iných spolkoch. Členov Mensy zasa spája inteligenčný kvocient nad 130, no aj u nás sa vytvárajú skupiny podľa záujmov.

Ako to vyzerá na pravidelných stretnutiach členov?

Klubovňu máme v priestoroch so silnou intelektuálnou tradíciou – v prvej historickej budove Evanjelického lýcea v Bratislave. Stretávame sa tam zhruba raz za dva týždne na prednáškach, workshopoch, hrávame tam logické hry. Okrem toho pravidelne vydávame časopis, cez prázdniny robíme detské tábory a tento rok v lete sme v Bratislave zorganizovali Európske stretnutie členov Mensy, na ktorom sa zúčastnilo vyše 400 ľudí z celého sveta. Pripravili sme pre nich prednášky, kultúrne a spoločenské akcie a poukazovali sme im veľký kus krajiny, pretože o nás takmer nič nevedeli.

Prezradiť presné číslo kvocientu, to asi smrdí samochválou, že?

Osobne toto číslo nehovorím, pretože si myslím, že ani nie je podstatné. Inteligenciu vnímam ako schopnosť chápať súvislosti, ako prostriedok, ktorý vám umožní niečo sa ľahšie naučiť. Bez emočnej inteligencie je vám však akákoľvek genialita nanič, pretože ju neviete použiť v prospech ľudí. Načo je niekomu vysoké IQ, ak si doma rieši hlavolamy?

Dá sa merať aj emočná inteligencia?

Je to pomerne nová kategória, prvýkrát ju definovali len v roku 1990. Ale testy už existujú, majú skôr psychologický charakter.

Mení sa výška inteligencie podľa chvíľkovej dispozície?

V minulosti prevládali názory, že je nemenná, ale nie je to celkom pravda. Každý človek má určitý prah, ktorý neprekročí, ale napríklad keď ste unavený alebo chorý, keď sa neviete sústrediť, môže vám vyjsť o niečo nižšie číslo.

Vidno na testoch nejaké rozdiely medzi mužmi a ženami?

Nie, odchýlky nie sú, aj keď mnohí muži by to možno uvítali (úsmev). Rozdiel je skôr v tom, že muži si na svojom výsledku viac zakladajú, kým ženy majú skôr nadhľad.

Čo hovoríte na rôzne mediálne správy o tom, že počas dovolenky klesá IQ o 20 bodov?

Sú to typické správy uhorkovej sezóny. Ale je pravda, že pre mozog nie je dobrá dlhodobá nečinnosť a nedostatok impulzov. Inteligencia však neklesá, skôr zlenivie reakčná zložka.

Mal by v mensáckych testoch rovnaké šance napríklad aj príslušník kmeňa z Mikronézie?

Otázky sú síce zamerané na vrodenú inteligenciu, to znamená, že nie sú založené na vzdelaní alebo kultúre, no myslím si, že typický človek modernej civilizácie by mal výhodu. Má za sebou nejaké vzdelanie, denne sa stretáva s množstvom podnetov, podľa hodnôt našej kultúry je schopnejší. Na druhej strane, v džungli je meradlom bystrosti a inteligencie schopnosť prežiť – takže tam by zasa vyhral na plnej čiare domorodec.

Aký máte vzťah k iracionálnym veciam?

Neviem ako vy, ale ja som mnohokrát v živote pocítila, že existuje aj niečo, čo si neviem rozumovo vysvetliť. Sú ľudia, ktorí veria iba tomu, čo je vedecky dokázané a overené. Ja si naopak myslím, že známkou inteligencie by mal byť aj istý nadhľad, schopnosť pripustiť, že ľudské poznanie má ešte veľké limity a že existuje niečo „viac“.

Popri funkcii v Mense zastávate post presbyterky evanjelickej cirkvi. Nevyčítajú vám niektorí „konflikt záujmov“?

Moja rodina patrila po praslici k starým evanjelickým rodom, ktoré boli v minulosti baštou intelektuálov a vzdelanosti. Ja vlastne pokračujem v tejto línii, pretože si myslím, že človek musí niekam patriť a mať nejakú históriu, aby mohol napredovať ďalej. A či ide o konflikt záujmov? Prečo? Medzi ľuďmi s vysokým IQ sú ateisti aj hlboko veriaci. Je to aj o tolerancii a pochopení toho druhého, radikáli nerobia dobre ani na jednej, ani na druhej strane.

Tri roky ste bývali aj v Indii, ktorá sa zvyčajne spája s bohatým duchovným životom. Dal vám tento pobyt niečo?

Myslím si, že India a hinduizmus sa zvyknú u nás dosť idealizovať. Mnohí tam prídu plní eufórie, no len čo vystúpia z lietadla, prvé, čo sa im v „duchovnom raji“ prihodí, je to, že ich miestni okradnú alebo inak podvedú. Žiaľ, India je chudobná krajina, krádeže a násilie sú tu na dennom poriadku a situáciu ešte zhoršuje kastový systém, ktorý bol síce oficiálne zrušený ešte v roku 1947, no v spoločnosti stále prežíva.

Ako sa vám tam pracovalo ako novinárke zo západného sveta?

Ak ste čítali Kafku alebo Dostojevského, tak by ste tam našli paralelu vo vybavovaní na rôznych úradoch. Niekde to zasa bolo veľmi príjemné, keď sa so mnou fotili celé školské autobusy ako s hollywoodskou hviezdou (úsmev).

Inteligencia a úspech. Myslíte si, že je medzi nimi priama súvislosť?

Hovorí sa, že najúspešnejší sú ľudia, ktorí majú IQ okolo 120 bodov, no veľa záleží aj na emočnej inteligencii. Ale čo je to presne úspech? Môj manžel napríklad hovorí, že je to dosiahnutie cieľa vo vytýčenom termíne. Celkom sa s tým nestotožňujem, pretože niekedy síce máte svoj cieľ, ale okolnosti sa menia. Takže si myslím, že úspešní sú tí, ktorí sa vedia prispôsobiť. Ale nemyslím tým napríklad prezliekanie kabátov pri zmene politickej situácie. Skôr prispôsobenie sa vývoju a tomu, čo je prospešné aj iným.

Prezradíte na záver, či sa vám stávajú „blondínkovské“ trápnosti?

Sú na dennom poriadku (smiech). Ale myslím, že nie pre moje vlasy, ale pre moju roztržitosť a uponáhľanosť. Napríklad, keď ma niekto sleduje pri cúvaní autom, spanikárim a potom naozaj vyzerám ako z vtipu o blondínkach, hoci inokedy s tým problém nemám. Ale ešte sa mi nestala príhoda z nasledujúceho vtipu: Príde blondína reklamovať fotoaparát a hovorí: „Ten foťák je pokazený, robí iba obrázky môjho pravého oka...“