Štatistický úrad SR, ktorý meral stravovacie návyky Slovákov v rokoch 2007 až 2011, prišiel s nie práve najlepšími výsledkami. Denne sme skonzumovali na obyvateľa, vrátene dojčiat, 115,4 gramov tuku, čo je až o 38,5 % viac, než odporúčajú odborníci na zdravé stravovanie. Nevhodný nie je podľa Združenia pre zdravie a výživu len vysoký pomer tukov v jedle, ale aj ich nesprávna skladba.
Pravidlo vyváženia tukov
„Pri tukoch platí takzvané tretinové pravidlo SAFA:MUFA:PUFA. Tretinu by mali tvoriť nasýtené, tretinu mononenasýtené a tretinu polynenasýtené tuky“, vysvetľuje lekárka Alžbeta Béderová, špecialistka na výživu.
Nasýtené mastné kyseliny sú zlé tuky a získavame ich zo živočíšnych tukov, ako sú napríklad mäso, maslo, slanina, masť, mlieko a mliečne výrobky. Z rastlinných tukov nasýtené mastné kyseliny obsahujú napríklad kokosový a palmový olej.
Mononenasýtené mastné kyseliny sú dobrými tukmi a patrí medzi ne napríklad omega 9 kyselina olejová, ktorá sa nachádza v rastlinných olejoch a semenách, v rybách, avokáde, repkovom a olivovom oleji, v lieskových, pekanových a kešu orechoch, mandliach, arašidoch a pistáciách.
Poslednú skupinu tvoria esenciálne mastné kyseliny, napríklad omega 6 kyselina linolová alebo omega 3 kyselina alfa-linolénová. Alžbeta Béderová vysvetľuje, že esenciálnymi sa nazývajú preto, lebo si ich telo nevie vytvoriť samo a získavajú sa jedine stravou.
„Nájdeme ich v rastlinných olejoch a výrobkoch z nich vyrobených, v kvalitných margarínoch a rastlinných tukových nátierkach, v orechoch a semenách. Dôležité omega 3 mastné kyseliny EPA a DHA obsahujú predovšetkým tučné morské ryby a morské živočíchy,“ dodáva.
Tuky v strave a naše zdravie
Kým prvá skupina tukov zvyšuje riziko cholesterolu v krvi a tým aj riziko srdcovo-cievnych ochorení, ostatné dve skupiny tukov prispievajú k udržaniu normálnej hladiny triglyceridov a cholesterolu v krvi, ale najmä pozitívne vplývajú na tvorbu LDL receptorov v pečeni.
„Tieto látky zachytávajú a rozkladajú zlý cholesterol, čím klesá riziko aterosklerózy a tvorby krvných zrazenín,“ informuje lekárka.
Neznamená to však, že sa máme konzumácii nasýtených mastných kyselín úplne vyhýbať, pretože napríklad mäso a mliečne výrobky obsahujú iné dôležité látky, ktoré sú pre náš organizmus prospešné, len treba ich príjem racionálne vyvážiť v spomínanom tretinovom pomere.
Tuky by mali tvoriť zhruba tretinu z celkového odporúčaného denného príjmu energie, čo zodpovedá približne 70 g tukov na deň. Z nich by mali aspoň dve tretiny predstavovať rastlinné tuky s vysokým obsahom nenasýtených mastných kyselín.
V praxi to znamená, že ak si na jeseň doprajeme pečenú kačku s mastenými lokšami, rozhodne by sme ju mali vyvážiť v ďalšie dni jedlom, v ktorom budú vyhrávať tuky, ktoré sú pre náš organizmus zdraviu prospešnejšie.