Alana Dev Priya Židziková: Joga mi zmenila myseľ

Čo vás priviedlo k cvičeniu jogy?

Odmalička som bola zvyknutá na pohyb. Chodila som na aerobic, karate, wing tchun a tae-bo. Bojové umenia mi zničili chrbticu, napokon som dopadla tak, že som sa vôbec nemohla hýbať. Moja lekárka mi zakázala všetky športové aktivity, jediné, čo som mala povolené, bola joga. Už predtým som ju občas cvičila u Fredyho Ayisiho, ale až keď som sa jej začala venovať naplno, tak som zistila, ako veľa mi môže dať.

Zmenilo sa tým niečo podstatné vo vašom živote?

V prvom rade sa mi zmenilo telo. Zrazu som bola ohybná ako nikdy predtým, dokázala som zacvičiť pozície, ktoré som dovtedy nevedela zvládnuť. Ale čo je najdôležitejšie, úplne sa mi zmenil spôsob uvažovania, zmenila sa mi myseľ. Začala som inak reagovať na podnety z okolia, bola som pokojnejšia a rozvážnejšia. Lebo najväčším prínosom jogy nie je to, že si dá niekto nohu za hlavu, ale že dokáže jej princípy vnášať do bežného života, zachovať rozvahu a pokoj v stresových situáciách.

Kedy ste sa rozhodli stať profesionálnou trénerkou jogy?

To rozhodnutie prišlo, keď som už mala nejaký ten rok odcvičený. Telo si na jogu zvyká postupne, zo začiatku ma všetko bolelo, lebo som ho mala poskracované. Ale aj tak som cvičila pravidelne, trikrát do týždňa, lebo ma to veľmi bavilo. Až som jedného dňa zistila, že už toho viem dosť a vtedy mi napadlo, že by som chcela to, čo som získala, odovzdávať druhým. Keďže nie som ten typ, čo berie veci na ľahkú váhu, tak som si povedala, že si urobím trénerský kurz priamo v krajine, odkiaľ joga pochádza, v Indii.

Pobyt v indickom Rišikéši veľmi pôsobivo opisujete vo svojej knihe. Prečo ste si vybrali práve toto miesto?

Rišikéš je jedno z najväčších centier jogy na svete. Nenájdete tam turistov, ktorí si fotia Tádž Mahál, ani žobrákov zomierajúcich na ulici. Je plný hľadačov pravdy, ako som ich nazvala vo svojej knihe. Väčšinou majú za sebou dlhšiu jogovú alebo meditačnú prax a hľadajú odpovede na otázky, ktoré sa týkajú zmyslu ich života.

Na aké otázky ste hľadali odpovede vy?

Aké je moje poslanie, čo mám v živote robiť, akou cestou sa vydať… Niektoré odpovede mi prišli samy, keď som každú noc sedela na streche ašramu, iné mi dal môj majster, ktorý ma učil, a ďalšie som objavila pri Gange. O tejto posvätnej rieke som pred svojou cestou do Indie veľa počula. Píše sa o nej už v starých védskych textoch. Vraj pri nej človek dokáže nájsť sám seba. Kamarátka, ktorá už v Indii bola, mi vravela: Stačí, keď si sadneš na breh Gangy a odpovede ti budú prichádzať akoby samy od seba. Priznám sa, nevedela som si to veľmi predstaviť, ale nakoniec to bolo presne tak, ako mi povedala.

Ako si to vysvetľujete?

Môj majster mi vravel, že v Gange žijú duchovia svätých mužov a mudrcov, ktorí sa na jej brehu oddávali duchovnej praxi. Vraj preto má rieka výnimočné vibrácie.

Vo svojej knihe tvrdíte, že máte pocit, akoby ste už kedysi dávno v Indii žili. Ako ste na to prišli?

Viem, že v našich končinách, kde ľudia neveria na reinkarnáciu, to môže znieť čudne, ale je to naozaj tak. Odmalička som mala veľmi pozitívny vzťah ku všetkému orientálnemu, najmä k tancu a iným druhom umenia. Keď nám Fredy na hodinách jogy hovoril názvy jednotlivých ásan v sanskrite, tak som si ich okamžite zapamätala na prvé počutie. Rovnako to bolo aj s mantrami. Bolo to, akoby som si spomínala na niečo, čo som už dávno predtým poznala. A keď som prvýkrát vystúpila z lietadla, ktoré ma viezlo do Indie, tak som mala pocit, že som konečne doma.

Kurzy jogy v indických ašramoch bývajú náročné. Koľko hodín denne vám zabral ten váš?

Od siedmej ráno do ôsmej večer sme mali nabitý program. Cvičilo sa dvakrát denne po dve hodiny, rovnaký čas sme venovali aj meditácii. Okrem toho bolo treba zvládnuť teoretickú prípravu, filozofiu, anatómiu, teóriu ásan, spievanie mantier a očistné techniky. Bola to drina, prvý týždeň ma všetko bolelo.

Ústredným motívom vo vašej knihe je mystický vzťah s vaším majstrom. Kedy ste zistili, že sa medzi vami odohráva niečo zvláštne?

Sanjiv nás učil filozofiu a meditáciu a od prvej chvíle, ako sme sa stretli, mi bol veľmi sympatický. Zistili sme, že máme neuveriteľne veľa spoločného. Obaja sme sa zaujímali o Oshovo tantrické učenie, fascinoval nás staroveký Egypt a pyramídy. Mala som pri ňom pocit, že si rozumieme aj bez slov, akoby sme mohli jeden druhému čítať myšlienky. Viem s ním komunikovať na diaľku, hocikedy vycítim, ako sa má, či je zdravotne v poriadku, čo práve robí. A nezáleží na tom, či sme práve spolu, alebo je každý z nás na druhom konci sveta.

To znie ako zázrak.

Takéto zázraky sa dejú bežne, keď sa dokážete napojiť na univerzum, Boha, nazvite si to, ako chcete. Keď sa naučíte žiť v prítomnom okamihu a oceňovať každú chvíľu svojho života, celkom vás to zmení. Začnete vnímať veci, ktoré ste predtým nevnímali, a robiť činnosti, ktoré vám predtým možno veľmi nešli, s neuveriteľnou ľahkosťou.

Hovoríte o tom, ako ste začali písať? Vraj vám to ide akoby samo od seba.

Je to, akoby mi niekto „zhora“ diktoval text a je úplne jedno, či píšem v slovenčine, alebo v angličtine. To je na tom zvláštne. Preto sa ani nepovažujem za spisovateľku. Nie je to tak, že by som ja napísala knihu, ale bolo mi povedané, čo mám písať. Niekedy, keď som dokončila kapitolu a potom som si ju po sebe prečítala, tak som bola sama prekvapená, čo zo mňa vyšlo.

Cvičiť jogu v indickom ašrame a žiť uprostred stresov v Bratislave je veľký rozdiel. Ako sa vám podarilo udržať si harmóniu, ktorú ste získali v Indii, po návrate domov?

Dôležité je hľadať v ľuďoch to dobré bez ohľadu na to, kde práve ste a čo robíte. Lebo aj ten najväčší zločinec má v sebe rovnakú podstatu ako ten najväčší svätec. Napokon, nikto z nás nie je dokonalý, tak prečo by sme mali druhých súdiť? Za seba môžem povedať, že čím viac sa venujem duchovným technikám, tým menej na mňa vplývajú veci z vonkajšieho sveta. Kedysi, keď mi niekto niečo nepríjemné povedal, tak ma to nahnevalo alebo ranilo. Dnes ma to len mierne rozkolíše a keď to kolísanie ustane, tak sa opäť vrátim do svojho stredu.

Pomáhate si pri tom aj nejakým špeciálnym životným štýlom?

Som vegetariánka a abstinentka, pomáham si bylinkami, ale to nie je nič výnimočné. Ľudia, ktorí dlhšie cvičia jogu, automaticky prestávajú jesť mäso a piť alkohol. Nemusí ich k tomu nikto nútiť, príde to samo od seba. Keď totiž nájdete šťastie vo svojom vnútri, nepotrebujete ho už hľadať v nezdravej strave, alkohole ani v nákupoch materiálnych vecí. Také šťastie je vždy len chvíľkové. Niečo si kúpite, aby ste si urobili radosť, a o dva dni z vás tá radosť odíde, akoby ani nikdy nebola. Rovnaké je to, aj keď si myslíte, že vám šťastie zabezpečí človek, ktorého milujete, partner alebo dieťa. Ani tento druh šťastia nebýva trvalý. Jediné šťastie, ktoré pretrvá, je to, ktoré objavíte v sebe.

Ako prijíma vaše názory váš manžel?

Miško je citlivý a vnímavý človek. Veľa vecí, ktoré som sa musela prácne učiť, sú v ňom prirodzene zakorenené, takže aj keď on si to neuvedomuje, je mojím veľkým učiteľom. Myslím si, že mi dokonale rozumie. Mnohí muži by možno to, čomu sa venujem, nechápali alebo by moju snahu o duchovný rast degradovali, ale on taký nie je. Vydať sa za neho bolo pre mňa rozhodnutie, o ktorom som vôbec nemusela uvažovať.

Vraj sa rada pozeráte na hviezdy. Prečo?

Na streche ašramu v Rišikéši som mala pocit, akoby som sa priamo dotýkala hviezd. Nie je tam toľko umelého svetla ako napríklad v Bratislave, a tak ich v noci krásne vidieť. Môj majster mi hovoril: Pozeraj sa na Mesiac a na hviezdy a zažiješ bezčasovosť. A mal pravdu. Pri pohľade do vesmíru, ktorý funguje už miliardy rokov, si človek uvedomí, že svet sa netočí okolo jeho malých problémov, ale že jeho podstata je niekde inde.

Alana Dev Priya Židziková (30) je trénerkou jogy, ajurvédskou a tantrickou masérkou a majiteľkou internetového obchodu zameraného na jogu a ajurvédu. Venuje sa zdravej výžive, alternatívnej medicíne, ezoterike a duchovným terapiám. Študovala jogu, ajurvédu a tantru na Slovensku i v zahraničí. Rada píše a maľuje. Snaží sa žiť ekologicky a je vegetariánka. Je vydatá, s manželom Michalom žije v Bratislave. Používa duchovné meno Dev Priya, čo v preklade znamená Bohmi milovaná.