Možno sa vám stalo, že ste sa z minulotýždňovej hubačky vracali s poloprázdnym košíkom, ktorého obsah bol skromnejší ako zvyčajne.
Zopár podpňoviek, rýdzikov a k nim nejaká pôvabnica a zabudnutý suchohríb. Ak však milujete dary prírody a vychutnávate si ich nielen pohľadom, jeseň so sebou prináša aj iné skvosty.
Na medziach, presvetlených okrajoch lesov, hájov a pri poľných cestičkách sú kríky vyzdobené pestrofarebnými bobuľami a plodmi.
Kým niektoré budú po celú zimu potravou pre vtáčatá, s inými sa vyplatí naplniť si košík a premeniť ich na zdravé drahocennosti. Voňavé a chutné, ktoré v mrazivej zime vždy privolajú spomienky na pestrofarebnú jeseň.
Pripravte sa vopred
Príroda chráni svoje skvosty a v tomto prípade to platí dvojnásobne. Kry sú obsypané pichľavými tŕňmi, ktorých je viac, ako je komu milé. Sú husté, neudržiavané.
Niet oblečenia do prírody, na ktorom by nebolo vrecko, do ktorého sa vždy vmestí plátenná taška a pár kožených rukavíc.
Ak si k tejto výbave pribalíte aj záhradnícke nožnice pre pomoc pri zbere, možno v sebe nájdete aj chuť prestrihať zarastený koridor k zabudnutej cestičke, ktorá vám odhalí nové nepoznané zákutia.
Nožnice vám pomôžu zlepšiť prístup k miestam, ktoré sú vyfarbenými plodmi najobsypanejšie.
Šípky vás postavia na nohy
Zber šípok je vyvrcholením bylinárskej sezóny. Ich osviežujúca chuť je v čajoch nenahraditeľná a nič nepomôže pri zotavovaní z nachladnutia a chrípky viac ako ich odvar.
Pri zbere ich treba zastihnúť skôr, ako ich zimné mrazy načisto popália a plody zmäknú. Nie preto, že by strácali na svojej hodnote, ale ich sušenie sa v domácich podmienkach stane takmer nemožným.
Čím väčšie plody nazbierate, tým lepšie sa vám s nimi bude pracovať. Je praktické jednou rukou letorast pridŕžať a druhou šípky oberať. I šikovný človek sa ľahko poreže na ich početných tŕňoch.
Kým porciovaný šípkový čaj z obchodu skrýva v hustých papierových vrecúškach okrem drvenej dužiny aj semienka a ostré pichľavé vlákna, domáci čaj bez nich je omnoho lepší a jemnejší. Trochu práce navyše pri sušení plodov preto stojí za to.
Každú šípku rozrežete napoly a keď ich pred sebou máte hodnú kôpku, začnete z nich opakom čajovej lyžičky vylupovať zrniečka s vláknami ako z granátového jablka.
Zostanú vám iba prázdne polovičky pevnej, krásne vyfarbenej dužiny, tu i tam prizdobené stopkou alebo hnedastou čiapočkou.
Po tom, čo ich opakovane preperiete v studenej vode a osušíte na utierke, môžete sa pustiť do ich sušenia.
Či už ich poukladáte na sito nad piecku, radiátor alebo ich vložíte do elektrickej sušičky, bude im trvať približne dva dni, kým ich lesklá šupka jemne zvráskavie a ich dužina sa stane takou krehkou, že sa medzi prstami bude lámať na kúsky.
Dôkladne presušené ich už iba podrvíte, preosejete z nich drobizg cez múčne sito a do papierového vrecka zabalíte ten najlepší šípkový čaj na svete.
Sladké a rozmarné
Mnohí nedajú dopustiť na lesné plody nazbierané počas leta, existuje však drobné, nenápadné ovocie, ktoré má omnoho plnšiu a rafinovanejšiu chuť.
Ak ste si spomenuli na šibalské trnky, ktoré zoberú z tváre aj ten najúprimnejší úsmev, možno tušíte, o čom je reč.
Keď po prvých silnejších mrazoch začnú drobné slivôčky na trnke mäknúť, je najlepší čas na ich zber.
Mráz v nich odomkol skrytú ovocnú chuť, ktorú doposiaľ silne prebíjala zvieravá trpkosť.
Niet rýchlejšieho spôsobu ich využitia ako pripraviť si niekoľko pohárov kompótu. Aj keď je v trnkách viac kôstok ako dužiny, predsa len to stojí za to.
Na kilogram dobre vyzretých trniek patrí 500 gramov cukru, z ktorého tretinu môžete nahradiť medom, kúsok škorice a pol litra vody.
Najjednoduchšie je navariť si sirup a použiť ho na zálievku. Po odstátí takto sterilizovaného kompótu vznikne jedinečná chuť, ktorú si človek zapamätá naveky.
Aby v zime bolo čosi aj na zahriatie po prechádzkach v hlbokom snehu, vymeňte pri varení sirupu vodu za ovocné víno a zavarte si aj takýto hrejivý kompót, ktorý najlepšie chutí zohriaty.
A ak by ste mali pokušenie pustiť sa aj do výroby džemu, vedzte, že pri ňom strávite viac času, ako vám bude milé.
Nezabudnite ani na hloh
Ak máte skúsenosti so sušením ovocia, určite neprehliadnite prekrásne vyfarbené hložinky na konároch tŕnistého hlohu, na ktorom neustále posedávajú vtáčatá.
Ak ich nasušíte rovnako ako šípky, budete v čajoch zo zmesi byliniek a hlohu nachádzať novú, jemnú chuť. Sú ako drobné jabĺčka so sypkou dužinou, ktoré stačí pred sušením iba prepláchnuť prúdom studenej vody.
Či ich zozbierate pred mrazmi, alebo až po nich, je iba na vás. Dôležité je len odolať pokušeniu sušiť ich v rúre, kde sa zväčša zmenia na hnedasté tvrdé guľôčky bez vône a úžitku.