Sú biopotraviny skutočne zdravšie?

Ponuky s biopotravinami rastú ako huby po daždi. Sú skutočne také dôležité pre naše zdravie? Odpoveď by sme mohli hľadať vo výrobných metódach ekologických farmárov. Na rozdiel od bežného poľnohospodárstva podliehajú totiž iným pravidlám. Nepestujú na tej istej pôde stále tie isté plodiny. Takto sa totiž pôda rýchlo vyčerpáva, stráca úrodnosť, ktorá sa pri bežnej produkcii potom nahrádza umelými hnojivami.

Okrem toho sa plodiny chránia pred hmyzom toxickými látkami, čo sa na biofarmách nerobí. A ak, tak len minimálne. O škodlivých účinkoch pesticídov sa stále vedie medzi odborníkmi na výživu diskusia. Na internete nájdete množstvo polemík o tom, ako tieto látky vplývajú na hormonálny systém človeka.

Najväčším problémom je, že neexistujú vedecké štúdie, ktoré by tieto dohady jednoznačne potvrdili. Vplyv pesticídov nie je dostatočne preskúmaný, rovnako ako vplyv rôznych umelých dochucovadiel, konzervantov a iných umelo vyrobených chemických látok, ktoré sa s potravinami dostávajú do nášho tráviaceho traktu.

V malých množstvách sú zdraviu neškodné, to je všetko, čo vieme. „Každopádne je isté, že keď je organizmus sústavne preťažovaný spracovaním väčšieho množstva toxínov, trpia tým obličky, pečeň aj iné dôležité vnútorné orgány,“ tvrdí nutričná poradkyňa Kateřina Dušková.

V súlade s prírodou

Biofarmári hnoja pôdu len prírodným hnojivom a striedajú pestovanie rôznych plodín, takže produkty, ktoré dopestujú, získavajú energiu čisto z prírodných zdrojov. Preto sa dá predpokladať, že je ich výživná hodnota vyššia ako pri produktoch konvenčného poľnohospodárstva.

Aj keď viaceré vedecké štúdie tvrdia, že biozelenina a bioovocie neobsahujú viac vitamínov a iných dôležitých výživných látok ako ich bežne dopestovaní súrodenci, je jasné, že lepšie voňajú a aj lepšie chutia. „Odkedy sa zaoberám biopotravinami, mám oveľa väčšiu chuť na ovocie a zeleninu,“ tvrdí obchodný koordinátor firmy Debničkári Tomáš Husár. „Je to úplne iný pocit, keď paradajka chutí ako paradajka a nie ako nejaká vodnatá gumená vec.“

Tomáš Husár si myslí, že ľudia, ktorí si kupujú čerstvé bioprodukty, automaticky jedia viac ovocia a zeleniny, lebo im viac chutia. Čím to je? Biofarmári totiž nechávajú plody, ktoré pestujú, dozrieť, kým ich oberú. Zákazníkom ich predávajú čerstvé.

Konvenční poľnohospodári oberú úrodu ešte predtým než dozrie. Ide im o to, aby plody zvládli dlhú prepravu do supermarketu, ktorý je možno vzdialený stovky kilometrov. Plody pritom pomaly dozrievajú už obraté, čo však nie je to isté, ako keď ostávajú priamo v zemi alebo na konári materskej rastliny a čerpajú z nej energiu.

Jahody v zime? To ťažko

„Zelenina a ovocie, ktoré predávame, sú obraté deň alebo dva predtým, než ich dovezieme ku klientom,“ tvrdí Tomáš Husár. S partiou kamarátov rozváža po Bratislave a okolí takzvané debničky zdravia, ktoré si ľudia objednávajú cez internet. Sú naplnené čerstvou úrodou od lokálnych farmárov z blízkeho okolia.

Takýto spôsob predaja sa v posledných rokoch rozbehol po celom Slovensku. Stačí si nájsť na internete debničkára, ktorý rozváža bioprodukty v mieste vášho bydliska a objednať si, na čo máte chuť. Okrem zeleniny a ovocia sa dajú takýmto spôsobom nakupovať aj mliečne výrobky a mäso. Veľkou výhodou takýchto nákupov je čerstvosť, určitou nevýhodou sezónnosť. Jahody v zime vám žiadny debničkár nepredá.

To by však podľa Kateřiny Duškovej nemalo mať negatívny vplyv na zdravie. Príroda nám automaticky poskytuje to, čo náš organizmus potrebuje v sezónnych intervaloch. V lete, keď je horúco, nám dáva veľa čerstvého ovocia a zeleniny. V zime, keď naše telo potrebuje viac energie, sa automaticky prelaďuje na príjem kalorickejšej mäsitej stravy.

Biomlieko a biomäso

Nemecký časopis Stern uverejnil výsledky štúdie, podľa ktorej obsahuje biomlieko o 60 percent viac omega-3 nenasýtených mastných kyselín, ktoré sú životne dôležité pre zdravie nášho kardiovaskulárneho systému.

Deje sa tak vraj preto, lebo biokravy majú kvalitnejšie krmivo. Pasú sa priamo vonku pod holým nebom. Okrem toho biomlieko len zriedka obsahuje antibiotiká, ktoré sa bežne používajú na liečenie zápalov. Pri dojení sa kravám zapaľujú vemená, a tak farmári sa bez liečby antibiotikami často nezaobídu.

Keď sa však niečo také stane na biofarme, nesmie sa mlieko niekoľko dní predávať, aby zodpovedalo prísnym podmienkam, ktorým podlieha predaj biopotravín. Niektoré toxíny však môže obsahovať každé mlieko, je jedno, či je, alebo nie je bio. Zvyškové časti dioxínov, DDT a iných toxických látok, ktoré sa dostávajú do tiel zvierat cez vodu, vzduch a pôdu, sú, bohužiaľ, všadeprítomné a súvisia s kvalitou životného prostredia.

Antibiotiká sú samostatnou kapitolou. Je známe, že dokážu nielen liečiť, ale aj podporiť rast svalovej hmoty. Aj keď sa na tento účel v Európskej únii nesmú používať, občas sa objaví správa o tom, že sa tak deje.

Mäso v biokvalite podlieha prísnym kontrolám, preto sa podobné prípady viažu vždy s veľkochovom. Nehumánne podmienky, v ktorých tam zvieratá žijú, boli už príčinou mnohých protestov, na mnohých miestach však naďalej pretrvávajú. Možno by sa dalo polemizovať s ľuďmi, ktorí tvrdia, že stres, čo prežívajú úbohé bytosti z veľkochovov, sa podpisuje na škodlivosti ich mäsa.

Jedno je však isté, keď hodíte na panvicu biorezeň, na rozdiel od toho obyčajného sa vám tepelnou úpravou nescvrkne na polovicu. Ide o to, že biofarmári nechávajú zvieratá dlhšie žiť, a tak je podiel pevnej svalovej hmoty v ich mäse väčší ako pri zvieratách z veľkochovov.

Všetko bio nemusí byť zdravé

Jesť hocičo len tak bez výberu, aj keď v biokvalite však nezaručuje, že je vaše stravovanie stopercentne zdravé. „Biozemiaky smažené v biooleji nie sú o nič zdravšie ako klasické hranolčeky,“ upozorňuje Kateřina Dušková.

Ak chceme byť zdraví a výkonní, mali by sme predovšetkým dbať na vyváženú skladbu ovocia, zeleniny, cereálnych výrobkov a živočíšnych produktov. Vyvážená strava, aj keď nie celkom bio, je určite lepšia alternatíva ako jednostranný výber veľmi kalorických biopotravín. Čokoláda, maslo, tučné syry, mäso – to všetko by sme mali jesť s mierou, aj keď si to kupujeme v tej najlepšej biokvalite.

Deti a biostrava

K najčastejším zákazníkom predajcov biopotravín patria rodičia malých detí. Aj keď hotové kašičky pre batoľatá, ktoré sa predávajú v obchodoch, podliehajú prísnym normám a bežne sa vyrábajú z bioproduktov, mnohé zodpovedné mamičky uprednostňujú vlastnoručne vyrobené z čerstvých surovín.

Biopotraviny sú pre deti vhodné nielen preto, že obsahujú menej toxických látok, ale aj menej cukru a nie sú umelo dochucované. Navyše detský organizmus, kým je vo vývoji, môže citlivejšie reagovať na rôzne umelé prísady v potravinách.