Kolobeh, v ktorom nonstop prichádzajú nové e-maily, telefón neprestáva zvoniť a kancelária sa odomyká aj zamyká za tmy, nie je živnou pôdou na dobrý spánok. Ak sa k tomu pridajú hodiny strávené doma pri počítači, keď je opäť v hlavnej úlohe práca, o kvalitnom oddychu sa nedá ani hovoriť.
Podľa americkej Národnej spánkovej nadácie sú ženy náchylnejšie na nekvalitný nočný spánok a únavu počas dňa než muži. Okrem toho sa častejšie v noci budia na nočné mory, keď majú za sebou napríklad náročný pracovný deň. Prečo si vlastne poobedňajší spánok doprajeme väčšinou len na dovolenkách alebo keď sme choré?
Lepšia produktivita práce?
„Zdriemnutie nie je náhradou nočného spánku, ale poskytuje výbornú pauzu na načerpanie energie na zvyšok dňa,“ hovorí Nancy Rothsteinová, ktorá je odborníčkou na spánok. Nancy pomáha rôznym spoločnostiam zvýšiť pomocou efektívneho spánku produktivitu zamestnancov.
Pripadá vám to ako šialená myšlienka? Pravda však je, že jej metódy fungujú. Na New York University dokonca založila online kurzy wellness spánku. V princípe ide o to, aby sa ľudia naučili správne oddychovať a zobudiť sa s novým prívalom energie.
S Nancy Rothsteinovou súhlasí aj klinická psychologička a špecialistka na správanie človeka počas spánku Jennifer Martinová. „Aj keď najdôležitejšie je mať dostatok spánku počas noci, zdriemnutie počas dňa má takisto veľký význam. Aj ten najkratší poobedňajší spánok dokáže napríklad zmierniť psychické napätie.“
Podľa najnovších štúdií už 8 minút a 40 sekúnd spánku v strede dňa zvyšuje upadajúcu ostražitosť. Dlhé pospávanie počas dňa si však môže dovoliť len málokto, keďže v súčasnosti takýto oddych nemôže byť spontánny a časovo neohraničený.
Hlasy proti
Sú však aj odborníci, ktorí neodporúčajú tento druh relaxu. Spánok počas dňa podľa nich nie je vhodný hneď z niekoľkých dôvodov. Znižuje večernú ospalosť a celkovo narušuje pravidelnosť spánku a spánkovú hygienu.
Okrem toho sa môže posunúť hranica, keď chceme ísť večer spať v najhorších prípadoch aj o niekoľko hodín. Počas bdenia vytvára náš organizmus akúsi spánkovú substanciu, ktorú počas spánku spotrebúvame. Ak si ju minieme počas dňa, neostane nám potrebné množstvo na plnohodnotný nočný spánok.
Treba však podotknúť, že veľmi záleží na dĺžke denného spánku a miere zaťaženia organizmu, či už psychického, fyzického, alebo kombinácie oboch. Je samozrejmé, že príliš dlhé zdriemnutie už nie je zdriemnutím a organizmus prestáva chápať, či už má „noc“, alebo nie. Zažíva podobné stavy, ako keď človek cestuje a časový posun je sedem a viac hodín. Ale kým si stihne zvyknúť, už je cestujúci opäť doma. Telo sa potom nevie rýchlo spamätať.
Ak sa však podobnými názormi nenecháte odradiť, máme pre vás tipy, ako dosiahnuť viac psychickej pohody, zlepšené sústredenie a nový príval energie počas krátkeho denného spánku.
Stratégia č. 1: Okamžitá energia
Je päť fáz spánku, každá z nich odráža iný druh progresívnej relaxácie pre telo a mozog. Prvá a druhá fáza predstavujú ľahší druh spánku, ktorý sa „stará“ o to, aby sme sa prebrali do sviežosti. Tento benefit sa prejavuje už po kvalitných 8 minútach spánku cez deň.
Ubezpečte sa, že vás nič a nikto nebude rušiť a zároveň si po stanovenom čase nastavte budík s príjemným zvukovým signálom. Príjemný by mal byť preto, aby ste sa zobudili, nie zľakli, to by príliš naštartovalo vašu srdcovú činnosť. Nancy Rothsteinová radí nespať počas dňa dlhšie ako 30 minút, pretože podľa výskumov práve 8 až 30 minút dokáže správne naladiť telo na ďalšie tri hodiny práce a plného nasadenia.
Bonusová stratégia: Pred zdriemnutím vypite nápoj obsahujúci 150 miligramov kofeínu. Ten začne účinkovať najskôr po 15 až 30 minútach od vypitia, práve včas, aby pôsobil ako prirodzený budíček, nehovoriac o predĺžení účinku stratégie č. 1.
Stratégia č. 2: Lepšia pamäť
Po 45 až 90 minútach sa telo dostáva do fázy tri a štyri, ktoré blahodarne zlepšujú pamäť. O 20 % sa zvyšuje schopnosť koordinácie aj rýchleho riešenia povinností. Emócie, ktoré vplyvom stresu dostávajú zabrať, sa v tejto fáze dostávajú do potrebnej rovnováhy. Výsledok? Budete sa cítiť pokojnejšie, menej iritované všetkým a všetkými naokolo.
Bonusová stratégia: Počas spánku ľudia dokážu vyriešiť rôzne intelektuálne úlohy. Stačí si daný problém pripomenúť predtým, než zaspíte, a po prebudení si naplánovať, že sa za správne riešenie nejako odmeníte.
Na Harvardovej univerzite robili prieskum, v ktorom položili respondentom rôzne vedomostné otázky. Jednej skupine sľúbili, že za každú správnu odpoveď dostanú po tom, ako sa vyspia, finančnú odmenu. Percento správnych odpovedí bolo vysoké. Druhá skupina nebola ničím motivovaná, a tak vyzerali aj odpovede.
3 otázky pre odborníka
Odpovedá vedúca lekárka spánkového štúdia Buona Notte Mariana Kubovčáková:
1. Ženský organizmus je náchylnejší na stres, a preto skôr podlieha únave. Čím je to spôsobené?
Osobne si nemyslím, že ženský organizmus je náchylnejší na stres, skôr naopak. Ženy toho oveľa viac stíhajú ako muži. Čo sa týka únavy, je to rovnaké u mužov aj u žien. Ak je človek unavený, nedokáže sa naplno koncentrovať na svoj pracovný výkon, začne robiť chyby, väčšinou má zhoršenú náladu a ľahšie ochorie.
2. Ako prispieva krátky poobedňajší spánok k ustáleniu rovnováhy?
V prípade, ak človeku pomáha poobedňajší spánok, je preňho určite vhodný. Aj počas krátkeho poobedňajšieho spánku môžeme naberať silu, cítiť sa lepšie, sviežejšie a plnohodnotne vykonávať všetky činnosti, ktoré si zaumienime.
3. Kedy je už spánok v poobedňajších hodinách škodlivý?
Ak trvá až do večera a človek potom má popletený deň s nocou. Poobedňajší spánok je vhodný v dĺžke 30 až 90 minút.
Autor: Michaela Katonová
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
