Ako nám dokáže interiérový dizajn pomôcť? Vďaka nemu vieme ovplyvniť pasívny sedavý spôsob života, ktorý sa usadil v nejednej domácnosti a kancelárii, ale aj enviromentálny stres, ktorý je spôsobený nevhodným prostredím. Práve toto všetko má vplyv na vznik civilizačných ochorení, ktoré stále viac ohrozujú naše zdravie.
Dizajnéri z Fakulty architektúry STU v Bratislave sa v spolupráci s lekármi a psychológmi zaoberajú tým, ako predchádzať chorobám prostredníctvom interiérového dizajnu a poradili nám niekoľko tipov.
Aké farby zvoliť?
Farby sú neoddeliteľnou súčasťou každého interiéru, dokážu vytvoriť teplotnú rovnováhu v miestnosti, ale môžu spôsobovať aj stres. „Keď je stimulov pre naše zmysly príliš veľa, preťažuje to náš nervový systém. Veľké plochy ako sú podlahy a celé steny je lepšie voliť v neutrálnejších a pastelových farbách.
Výrazné farby je lepšie použiť len na menšie, doplnkové a hlavne jednoduchšie obmieňateľné plochy. So sýtymi a krikľavými farbami treba zaobchádzať na veľkých plochách opatrne. Pri dlhodobejšom kontakte spôsobujú únavu a podráždenie.
To isté platí aj o výrazných textúrach a vzoroch, ak sú príliš dominantné a je ich veľa,“ vysvetľuje Veronika Kotradyová z STU.
Materiály pre „zdravý interiér“
Platí pravidlo, že čím prírodnejší materiál bez pridávania ďalších chemických prostriedkov, tým menej zdravotných problémov nám môže spôsobiť. Táto stránka zariadenia domácnosti je dôležitá najmä pre alergikov a ľudí s respiračnými ochoreniami.
Okrem toho zvolené materiály v interiéri sa podieľajú aj na celkovej atmosfére prostredia. A podľa toho by sme ich mali aj vyberať.
„Lesklé povrchy sú skôr vizuálne efektné a dobre čistiteľné mokrou cestou, ale neprispievajú ku pocitu pohody v interiéri. Ak ich je priveľa, môže vznikať pri chôdzi nepríjemné echo.
Na rozdiel od prirodzene pórovitých materiálov, ako sú masívne drevo, hlina bez povrchovej úpravy alebo len s úpravou na báze olejov či voskov, nie sú schopné regulovať vlhkosť vzduchu,“ tvrdí Veronika Kotradyová.
Aj osvetlenie na nás vplýva
Ideálne umelé osvetlenie neexistuje. Malo by byť čo najpodobnejšie prirodzenému svetlu v danom čase dňa aj ročnom období. Veronika Kotradyová radí, že cez deň je lepšie zvoliť belšie svetlo a večer, keď sa máme postupne nastavovať na oddych a spánok, žltšie.
Najzdravšie je však maximalizovať v miestnosti množstvo denného svetla. „Môžeme to dosiahnuť napríklad odrazovými plochami prostredníctvom zrkadiel, ale bez rizika oslnenia. Okrem toho pomôžu svetlé farby stien a stropov.
Tiež je možné v rámci dispozičného riešenia bytu alebo domu zvoliť orientáciu denných miestností na juh, západ, juhozápad a nočných i servisných miestností na sever, východ, severovýchod,“ dodáva dizajnérka.
Dajte sa do pohybu!
„V kancelárii človek sedí zvyčajne okolo 6 hodín, v dopravných prostriedkoch 1 až 1,5 hodiny a vo voľnom čase asi 3-4 hodiny. Priemerne je to denne asi 11 hodín strávených len sedením!
Málo však vieme o tom, že nesprávne sedenie spôsobuje nielen bolesti chrbta, hlavy či šije, ale ovplyvňuje aj správne fungovanie vnútorných orgánov, na ktoré pôsobí neprirodzený tlak, cirkuláciu krvi, zdravé trávenie či náš spánok,“ vysvetľuje Ivan Petelen z Fakulty architektúry STU.
Práve preto je dôležité, aby nás zariadenie interiéru motivovalo k pohybu, malo by nás k nemu priam nabádať počas každodenných činností. Ak ide o pracovné prostredie, mali by sme mať priestor pre menenie telesných polôh. Dôležité je striedať statické a dynamické sedenie – napríklad na fitlopte alebo dynamickej stoličke, a potom ju vymeniť za štandardnú stoličku.
„Kľúčová je aj možnosť vykladať si nohy a tiež podľa možností nepoužívať operadlá. Úplne základnou vecou je vytvoriť si pracovisko na státie, prípadne s možnosťou opierania zadku s nohami na zemi (z angl. perching).
Veľmi zdravé je tiež sedenie obkročmo v rámci takzvaného sedlového sedenia, ktoré je pre chrbticu najzdravšie,“ opisuje Veronika Kotradyová a dodáva, že ďalšou možnosťou sú atraktívne schodiská a rampy, ktoré nás nenápadne nabádajú k pohybu.
Čo prinesie výskum
Tím z Fakulty architektúry STU sa v rámci projektu APVV zaoberá výskumom, ako znížiť výskyt civilizačných chorôb a zmierniť ich prejavy prostredníctvom interiérového dizajnu už druhý rok.
Dizajnéri sa zamerali na možnosti v prípade chorôb ako depresia, obezita, vysoký krvný tlak, alergie, astma, kardiovaskulárne ochorenia, bolesti chrbtice, ale aj dnes veľmi „populárny“ workoholizmus.
Výsledky výskumu a praktické rady pre odborníkov, ale aj pre bežných ľudí sa chystajú sprístupniť prostredníctvom počítačovej aplikácie a na internetovom portáli.