Hranolčeky môžu byť aj zdravé

Zeler nie je práve krásavec, ale v kuchyni patrí k nenahraditeľným surovinám.

Zeler nepatrí práve k obľúbeným druhom zeleniny. Teda ak neberieme do úvahy jeho údajné afrodiziakálne účinky. Fúzatá buľva zeleru nevyzerá veľmi vábne a má príliš intenzívnu chuť, ktorú buď milujete, alebo nenávidíte. Vňať je zase kožovitá a mimoriadne aromatická.

Nenahraditeľný

Napriek týmto nedostatkom krásy je zeler v kuchyni nenahraditeľný. Viete si predstaviť napríklad zeleninový vývar, sviečkovú na smotane či legendárny waldorfský šalát bez zeleru? Či už buľva, alebo zelená vňať dodávajú jedlám známu chuť a vôňu, za ktorú môže vysoký obsah éterických olejov.

Okrem nich je zeler nabitý vitamínmi. Obsahuje celú skupinu vitamínov B, ale aj A, K a E. Zelerová vňať je dokonca bohatšia na vitamín C než citrón. Samozrejme, najviac z týchto vitamínov využijete, ak zjete zeler v surovom stave alebo vypijete zelerovú šťavu. Na tento účel je lepší stopkový zeler, ktorý je populárny najmä v juhoeurópskej alebo americkej kuchyni.

Okrem toľkých pozitív má však zeler jedno veľké mínus – pre niektorých ľudí môže byť silným alergénom. Najmä v surovom stave. Tepelnou úpravou sa tento faktor potláča.

Univerzálny

Zeler má mimoriadne široké využitie, v kuchyni z neho nezostáva takmer žiadny odpad. Používajú sa buľvy, stonky i lístky. Zo zelerových semien sa lisuje olej, ktorý sa používa v aromaterapii alebo do olejových zmesí na masáže.

Detoxikačný a protizápalový účinok zelerového oleja pomáha pri liečbe reumy, artritídy či dny. Vnútorná konzumácia oleja zo zelerových semien má zase priaznivý účinok na trávenie, uvoľňuje vetry a pomáha aj pri zápaloch močových ciest. Pre nízky kalorický obsah sa zase zeler objavuje v mnohých diétach na chudnutie.

Ako na zeler

Ak kupujete zeler na trhu alebo v supermarkete, vyberajte skôr stredné veľkosti. Veľké buľvy bývajú vo vnútri duté. Nekvalitné môžu byť aj príliš fúzaté a hrboľaté buľvy. Ak budete pripravovať jedlá z čerstvého zeleru, nekrájajte buľvy vopred. Na vzduchu zoxidujú, teda zhnednú, ak ich nakrájate vopred, ponorte ich do vody s citrónom. Zeler, podobne ako mrkvu, petržlen a ďalšiu koreňovú zeleninu skladujte na tmavom chladnom mieste.

Čo netradičné si zo zeleru pripraviť? Môžete vyskúšať náš recept na dvojfarebné zelerové hranolčeky. Zdravšiu alternatívu k smaženým zemiakovým hranolčekom môžete naservírovať so smotanovým dipom alebo ako prílohu ku grilovanému mäsu, alebo steakom.

Dvojfarebné zelerové hranolčeky

1 veľká alebo 2 menšie buľvy zeleru (asi 1 kg)
1 lyžica karí korenia
1 lyžica mletej sladkej červenej papriky
200 g kyslej smotany
2 menšie paradajky
1 väčší strúčik cesnaku
čerstvá petržlenová vňať
olej

morská soľ

Postup:
1. Najskôr si pripravte omáčku. V menšej miske zmiešajte kyslú smotanu s nadrobno nakrájanými paradajkami a pretlačeným cesnakom. Pridajte za lyžicu nadrobno nasekanej petržlenovej vňate. Ak máte radi ostré, pridajte čili papričku. Premiešajte a vložte do chladničky.
2. Do väčšieho hrnca dajte variť osolenú vodu. Medzitým ošúpte zeler a nakrájajte ho na hranolčeky hrubé asi 1 až 1,5 centimetra. Hranolčeky vhoďte do vriacej vody, povarte 1-2 minúty a vodu hneď zlejte.
3. Pripravte si dve misky a do každej dajte lyžicu oleja. Môžete použiť slnečnicový, ale aj olivový. Do jednej misy pridajte lyžicu karí korenia a do druhej lyžicu sladkej červenej papriky. Zelerové hranolčeky rozdeľte na polovice a poriadne ich v každej mise premiešajte, aby sa obalili olejom a korením. S olejom to netreba preháňať, aby neboli mastné.
4. Hranolčeky vysypte na dva plechy vyložené papierom na pečenie. Ak pripravujete menšie množstvo, postačí aj jeden plech. Pečte v rúre vyhriatej na 220 stupňov Celzia 25 až 30 minút. Podľa potreby dosoľte.