Prieskum: Slovenské deti žijú nezdravo

Viac ako tretina slovenských detí mladšieho školského veku pravidelne neraňajkuje a nemá dostatočný denný príjem ovocia a zeleniny. A to už nehovoríme o celkovej nesprávnej skladbe jedla, prekročených denných limitoch soli v jedle a nedostatku pohybu.

Tieto informácie priniesol Úrad verejného zdravotníctva SR spolu so Združením pre zdravie a výživu, ktorí realizovali monitoring stravovacích zvyklostí a výživových preferencií u slovenských detí vo veku od 7 do 10 rokov. Skúmanie sa vykonalo na vzorke 3 968 detí.

Miesto šunky radšej zeleninu

Podľa ich výsledkov až 37,5 percent detí neraňajkuje pravidelne, pričom najčastejšie udávaný dôvod neraňajkovania bolo nechutenstvo, nepociťovanie hladu a nedostatok času. „Je zistené, že deti, ktoré pravidelne jedávajú raňajky, majú vyváženejší príjem živín v porovnaní s deťmi, ktoré raňajky vynechávajú. U detí, ktoré pravidelne raňajkujú je aj nižšia pravdepodobnosť vzniku obezity“, komentuje výsledky lekárka a odborníčka na výživu Katarína Babinská.

Tie deti, ktoré raňajkujú, majú obvykle na tanieri pečivo, šunku, salámu a sladkosti, čo nie je práve najsprávnejšie. Súčasťou raňajok či desiaty pre dieťa by malo byť hlavne ovocie a zelenina, celozrnné pečivo, chlieb, mliečne výrobky a syr. Výsledky prieskumu však hovoria, že iba o niečo viac ako polovica z vyšetrených detí denne konzumuje mlieko a tiež pretrváva nízky príjem zeleniny a ovocia.

Obedy áno, ale bez polievky

Dobrou správou je, že vysoké percento zo vzorky skúmaných detí, až 97 percent, obeduje. Často však vynechávajú polievku. „Školské stravovacie zariadenia sa musia riadiť prísnymi hygienickými normami a obedy sú zostavované tak, že potrebnú dávku živín dodá kompletný obed, teda polievka spolu s druhým chodom.

Ak dieťa nezje polievku, oberá sa o plnohodnotný pokrm, z obeda odchádza nedostatočne nasýtené a hlad často zaháňa sladkosťami alebo výživovo menej hodnotnými potravinami“, vysvetľuje Babinská.

Následne takmer polovica detí vynechá aj olovrant, čo znamená, že večer sú viac hladné a hrozí riziko prejedania sa. „Pre dieťa je na večeru vhodné teplé jedlo, ale i studený pokrm, ktoré môžeme v rámci pestrej výživy striedať. V období rýchleho rastu možno dieťaťu dopriať i ľahkú druhú večeru“, odporúča Babinská.

Rodičia by mali pamätať na to, že dieťa, podobne ako aj dospelý, potrebuje jesť päťkrát za deň, ideálne každé tri hodiny. Pričom platí, že raňajky sú základ, obed a večera by mali byť zdravé a obsahovo vyvážené, na desiatu a olovrant je vhodné zjesť niečo malé a ľahko stráviteľné. Dodržiavanie pitného režimu by malo byť samozrejmosťou.

Školáci sa nehýbu

Monitoring ďalej spozoroval, že deti nemajú dostatok pohybu a nedosahujú potrebný energetický výdaj. V takom mladom veku až 10 percent detí má problém s nadmernou hmotnosťou. Dôvodom je podľa zistení prieskumu to, že naše deti trávia veľa času pred televízorom a počítačom. Iba polovica detí vykonáva športovú aktivitu.

„Dieťa školského veku by sa malo každý deň aspoň hodinu venovať stredne intenzívnej až intenzívnej pohybovej aktivite“, konštatuje Katarína Babinská. „Začiatok školského roka by mohol byť i pre rodičov impulzom, aby viedli dieťa k správnej výžive a pohybu. Osvojenie si správnej životosprávy sa považuje za jednu z najúčinnejších foriem prevencie civilizačných chorôb.“