Priekopníčkou takzvanej bezplienkovej metódy je absolventka Torontskej univerzity a poradkyňa v oblasti rodičovstva Ingrid Bauerová, ktorá ju úspešne aplikovala na svojich dvoch deťoch. Podarilo sa jej dosiahnuť, že sa začali pýtať na veľkú aj malú potrebu oveľa skôr, než sa naučili hovoriť.
Podľa Bauerovej nejde o žiadny zázrak. Treba len citlivo vnímať signály bábätka, všímať si, ako dáva prirodzeným spôsobom najavo, keď si potrebuje uľaviť. Ženy, ktoré žijú v chudobných krajinách tretieho sveta a nemajú peniaze na plienky, to vraj robia v kontakte s novorodencami bežne.
Tajuplné signály
Napríklad matky v Keni by vám povedali, že jednoducho vycítia, kedy potrebuje bábätko cikať. Matky z Indie zase vedia, že dieťa treba dať vymočiť po prebudení a asi pätnásť minút po dojčení. Číňanky komunikujú s bábätkom určitým zvukovým signálom, keď vykonáva malú alebo veľkú potrebu. Dieťa si postupne tento zvuk zapamätá a neskôr ho začne samo používať, keď sa potrebuje vypýtať.
Bezplienková metóda je predovšetkým o citlivej komunikácii medzi matkou a novorodencom a o ženskej intuícii. Prepojenie medzi matkou a dieťaťom je po pôrode veľmi silné, väčšina mamičiek bez problémov vycíti, čo si ich bábätko praje. Práve preto je dobré začať s nácvikom bezplienkovej metódy krátko po návrate z pôrodnice, najneskôr v treťom alebo štvrtom mesiaci života dieťatka.
Ako na to
Matka si všíma signály, ktoré dieťa vysiela pri cikaní a kakaní. Možno sa pritom vrtí, mrnčí, plače, kope nožičkami, prestane sa sústrediť počas dojčenia, cmúľa si palček alebo pästičku. Keď mamička postrehne, že sa bábätko chystá na potrebu, chytí dieťa do polohy vajíčka (rukami uchopí paže a nožičky bábätka, hlavičku a chrbátik oprie o svoje brucho) a nechá ho vycikať alebo vykakať nad umývadlom alebo toaletou.
Veľmi malé bábätká sa neodporúča nechať sedieť na nočníku, príliš by sa tým zaťažovala ich ešte krehká chrbtica. Pri vykonávaní potreby je vhodné upozorniť dieťa jednoduchým zvukovým signálom, že sa niečo deje. Bábätko si zvuk zapamätá a postupne ním začne samo upozorňovať matku, že potrebuje ísť na toaletu.
Ľubica Benková: Dcérka Ľubka sa začala pýtať ako dvojmesačná
S nácvikom bezplienkovej metódy som začala hneď po príchode z pôrodnice. Držala som sa rád, ktoré opísala Ingrid Bauerová vo svojej knihe Bez plienky: Kým bola dcérka ešte veľmi malá, cikali sme a kakali nad umývadlom. Vždy po prebudení a po dojčení. Vydávala som pritom zvuk „e-e“, ktorý si malá zapamätala a už ako dvojmesačná ho bežne používala zakaždým, keď sa potrebovala vypýtať na malú alebo veľkú potrebu. Teraz má už takmer pol roka a plienku zašpiní len v ozaj výnimočných prípadoch. Keď sa vypýta, posadím ju na nočník, v nákupných centrách chodíme na verejné toalety, a keď sme vonku, nechám ju vycikať sa na trávičku.