Ktorý fast food je najzdravší?

Ako sme na tom na Slovensku

Podľa prieskumu, ktorý realizovala pre Združenie pre zdravie a výživu agentúra Focus, si aspoň občas dopraje rýchle občerstvenie až 61 % Slovákov. Takýto druh stravovania vyhľadávajú viac muži ako ženy a najviac letí medzi mladými ľuďmi vo veku od 18 do 24 rokov.

V západnej Európe a USA je rýchle občerstvenie skôr jedlom chudobných, u nás to až tak neplatí. Podľa prieskumu sú návštevníkmi rýchleho občerstvenia skôr vyššie príjmové skupiny s platom vyšším ako 1500 €, a to najmä na západnom Slovensku.

Zdroj: www.zzv.sk

Prečo nám tak chutí?

Odpovedá odborníčka na výživu Katarína Skybová: „Keď jeme jedlá, ktoré obsahujú pochutiny na zvýraznenie chute, máme tendenciu zjesť väčšiu porciu, navyše potom si zvyčajne dáme ešte niečo, aby sme zneutralizovali chuť. Takže po mastnom langoši si dáme ešte koláčik alebo zjeme kúsok chleba.

Okrem toho vďaka rôznym ochucovadlám si od fast foodu vytvárame postupne určitú závislosť. Príjem potravy vyvoláva v našom tele pozitívne zážitky. Náš mozog totiž reaguje veľmi citlivo na chemické zmeny, ktoré nastanú po jedení.

Vďaka pozitívnemu zážitku z príjmu fastfoodového jedla si nás teda výrobcovia „pestujú“ ako stáleho odberateľa, až jedného pekného dňa zistíme, že pre naše zdravie nebolo práve najlepšie zamerať sa na tento druh stravy. Zradnosť rýchleho občerstvenia je práve v tom, že nám neuškodí hneď, ale má širší vplyv na našu výživu.“

Čo ukrýva fast food

• Veľké množstvá nezdravých tukov –na prípravu rýchleho občerstvenia sapoužívajú väčšinou menejkvalitné tuky. Keďže sú tieto jedlá cenovo prístupné, nemôžeme očakávať, že v nich budú najkvalitnejšie potraviny.

• Prebytok soli a prídavných látok, ako sú rôzne ochucovadlá a zvýrazňovače chuti, vďaka ktorým má jedlo výraznejšiu chuť a rýchlejšie si ho obľúbime.

• Predpečené pečivá – odborníčka na výživu Katarína Skybová upozorňuje, že obsahujú rôzne prídavné látky, ktoré predlžujú lehotu trvanlivosti.

• Priveľa jednoduchých sacharidov, pretože sa používajú najmä výrobky z bielej múky, ako je biele pečivo či pizza. V bielej múke chýbajú dôležité minerálne látky a vitamíny.

• Nezdravú prípravu – rizikové je najmä ak bolo jedlo pripravované v prepálenom tuku. „Vtedy vznikajú obzvlášť agresívne mastné kyseliny, ktoré vážne ohrozujú naše zdravie,“ varuje Skybová.

• Vysokú energetickú hustotu – je to kalorická bomba. „Keď zjeme napríklad žemľu s plátkom dusenej šunky a paradajkou, priemerná energetická hustota tohto jedla je 528 kJ na 100 g, čo je v poriadku. Vysokú energetickú hustotu však majú potraviny, ktoré obsahujú málo vody, ako sú napríklad sucháre, oplátky, trvanlivé salámy, veľmi tvrdé syry, bravčová masť, olej, slanina. Bežná strava by mala mať na100 g priemernú energetickú hustotou okolo 500 až 600 kJ, fastfoodové jedlá však dosahujú vyššie hodnoty,“ vysvetľuje Skybová.

Po kliknutí na obrázok sa vám tabuľka zobrazí v plnom rozlíšení.