Sladký jed, nenápadný zabijak, biely strašiak – hlásia titulky článkov z celého sveta. O škodlivosti cukru sa špekulovalo už dávno, ale po nedávnych mediálnych vystúpeniach amerického endokrinológa Roberta Lustiga získal povesť masového vraha. Pri niektorej strave si vieme ako-tak poradiť – lievance nahradíme bielym jogurtom, knedľu šalátom. Čím si však osladiť obľúbenú kávu, čaj alebo bábovku? Alebo nám nezostáva nič iné, len sa zmieriť s horkým životom?
Hnedá je dobrá
Väčšina záujemcov o zdravý životný štýl začne zmenou farby a snehobiele kryštáliky v cukorničke zamení za hnedé „Tmavý cukor má naozaj vyšší obsah minerálov. Najkvalitnejšie druhy sú vyrobené zo surovej trstinovej melasy a väčšinou ich spoznáme podľa názvov demerara, muscovado alebo turbinado. V našich obchodoch však častejšie zoženieme obyčajný rafinovaný cukor, ktorý bol až dodatočne zafarbený melasou,“ upozorňuje Igor Bukovský z Ambulancie klinickej výživy.
V posledných rokoch vzrástla popularita prírodných sladidiel, medzi ktoré zaraďujeme najmä med, melasu a rôzne sirupy. „Med je zmesu glukózy a fruktózy. Obsahuje rovnaké množstvo kalórií ako cukor, no aj niekoľko užitočných prírodných látok s antibakteriálnym a protizápalovým účinkom,“ hovorí Igor Bukovský. Samozrejme, platí to len pre naozajstný, nefalšovaný produkt. Vo výhodne kúpenom prifarbenom sirupe z cukru nenájdeme nič, len kalórie – a to poriadne drahé.
Ďalšou alternatívou je melasa. „Je to vlastne repný alebo trstinový sirup, ktorý vznikol ako vedľajší produkt pri výrobe cukru. Naozaj má lepšie zloženie než cukor, no treba si uvedomiť, v akých množstvách ju konzumujeme. Zjeme päť polievkových lyžíc melasy denne? Pretože až toto množstvo nám pokryje väčšinu odporúčanej dennej dávky horčíka a draslíka, tretinu železa a pätinu vápnika,“ hovorí Bukovský.
Nevýhodou melasy môže byť jej špecifická chuť, na ktorú si treba niekedy zvykať. Našťastie je tu javorový sirup, ktorý je nielen lahodný, ale aj bohatý na draslík, vápnik, mangán, zinok a ďalšie látky.
Zelený zázrak
K najmenej hriešnym náhradám cukru patrí rastlina Stevia Rebaudiana Bertoni, známa ako cukrová stévia. Vlastne je úplne nevinná – čisto prírodná, neobsahuje žiadne kalórie a nemá vedľajšie účinky.
„Jej bezpečnosť bola zhodnotená viacerými štúdiami, ktoré prebiehali asi 25 rokov. Steviozidy, teda sladivé látky stévie, nie sú karcinogénne, genotoxické alebo spojené s akoukoľvek reprodukčnou alebo vývojovou toxicitou,“ hovorí Igor Bukovský. Sladidlo vyrobené z rastliny je približne 200- až 300-krát sladšie ako cukor. S tým sa môže spájať malá nevýhoda – náročné prepočítavanie požadovaného množstva napríklad pri pečení. Iní ľudia sa sťažujú na špecifickú, mierne horkastú chuť, ktorá pripomína umelé sladidlá typu aspartám.
Stévia pribudla aj v ponukách kvetinárstiev, ktoré chcú ísť s dobou. Priame sladenie listami je síce možné, aj keď zatiaľ na vlastné riziko. „Európska únia povolila steviozidy ako sladidlo koncom roka 2011, no priame používanie rastliny zatiaľ schválené nebolo, a to pre nedostatok informácií o bezpečnosti,“ pripomína odborník.
Čierna listina
Vďaka nízkemu glykemickému indexu je vynikajúcim sladidlom pre ľudí s nadváhou, redukčnými diétami a diabetikov. Takto sa zvykne označovať agávový sirup, ktorý obsahuje vysoké množstvo fruktózy.
Igor Bukovský s týmto názorom rozhodne nesúhlasí: „Fruktóza síce nepotrebuje pre svoj pohyb po tele inzulín, ale jej kalorická hodnota je vysoká. Jej nadmerný a častý príjem môže mať následky napríklad v podobe porúch trávenia alebo v rýchlejšom ukladaní tukov v pečeni a vo svaloch.“ Z rovnakého dôvodu sú ešte horšími sladidlami koncentrovaná fruktóza, hroznový cukor alebo fruktózový sirup.
A napokon, na sladkú čiernu listinu treba zaradiť aj syntetický aspartám. „Niektorí americkí lekári považujú toto sladidlo za excitotoxín, teda látku, ktorá pôsobí na bunky stimulačne a toxicky súčasne. Podobne pôsobí aj glutamát sodný, takže ak čipsy ochutené glutamátom zapíjame nápojom s pridaným aspartámom, je to pre naše nervové bunky poriadne toxický kokteil,“ upozorňuje na záver Bukovský.
Fruktóza je veľmi zradná
Úryvok je z pripravovanej knihy Igora Bukovského: Návod na prežitie pre ženu, ktorá vyjde túto jeseň.
Nadmerný a častý príjem ovocného cukru vyvoláva plynatosť, hnačkovú stolicu, poruchy trávenia. Zvyšuje hladinu tukov v krvi, pretože bunkou nepoužitá fruktóza sa premieňa na tuk rýchlejšie ako nepoužitá glukóza. Fruktóza podporuje ukladanie a tvorbu tuku v pečeni a vo svaloch, zvyšuje riziko dny, podporuje hlad. Môže byť príčinou syndrómu dráždivého hrubého čreva, pretože až štvrtina pacientov s týmto ochorením trpí fruktózovou intoleranciou.
Jablká, datle, hrušky aj hrozno obsahujú veľa fruktózy – sú preto nebezpečné? Môžeme sa o tom hádať až do rána, ale som presvedčený, že ovocie je úplne v poriadku, teda, ak sa nechystáte zjesť na posedenie päť kíl hrozna. Fruktóza z prirodzeného ovocia je pri vstrebávaní „brzdená“ vlákninou, takže jej koncentrácia v krvi a bunkách sa nezvyšuje tak ako trebárs z fruktózy v nápojoch. Za rizikové považujem ovocné šťavy, džúsy a nektáre – a to aj čerstvo odšťavené. Nepite ich veľa.