Letné čítanie? Letia trilery a nenáročné romány pre ženy

Na pláži pri mori, na chate alebo doma v záhrade – všade tam, kde radi oddychujeme počas letných horúčav, s nami putujú aj knihy. Aby nás pobavili, príjemne uvoľnili, podnietili k zamysleniu alebo dennému sneniu v tieni pod slnečníkom.

Aké si máme toto leto so sebou zobrať? Vybrať si nové plavky alebo tričko nie je až taký problém. Stačí sa trochu zorientovať v módnych trendoch a kúpiť si niečo, čo nám pristane. S výberom kníh je to zložitejšie. Existujú literárne trendy, ktoré vyjadrujú vkus súčasných čitateľov? Podľa odborníkov, ktorí sa venujú vydávaniu a predaju kníh, nie je odpoveď na túto otázku jednoznačná.

Čitateľský vkus

„Myslím si, že vkus slovenských čitateľov sa dramaticky nemení,“ tvrdí Albert Marenčin, riaditeľ vydavateľstva Marenčin. Rovnaký názor má aj Juraj Heger, riaditeľ vydavateľstva Slovart. Obaja zhodne tvrdia, že leto je predovšetkým časom oddychovej literatúry. Ľudia sa počas tropických horúčav neradi zaťažujú ťažkými filozofickými úvahami a psychologickými analýzami, radšej siahajú po detektívkach, thrilleroch a nenáročných románoch pre ženy.

Mária Lešková, PR manažérka vydavateľstva Ikar, zase vraví, že v posledných rokoch slovenskí čitatelia radi vyhľadávajú trilery s kriminálnou zápletkou a mysterióznym nádychom od severských autorov. Tento trend odštartoval Švéd Stieg Larsson so svojou triĺógiou Millennium. Momentálne je na našom trhu veľkou hviezdou Nór Jo Nesbo a jeho príbehy plné napätia, nečakaných zvratov a šokujúcich odhalení.

Zdá sa, že Slovákom sa páči, keď im pri čítaní steká po chrbte studený pot. „Ľudia sa zrejme radi boja,“ dodáva Mária Lešková. V ideálnom prípade je strach okorenený pôsobivou psychologickou sondou do správania hlavných postáv a záhadnou atmosférou príbehu. Zo slovenských autorov spĺňa tieto predpoklady Dominik Dán. Jeho posledný titul Kráska a netvor je rovnakým bestsellerom ako všetky jeho predchádzajúce knihy.

Osvedčené tipy a známi autori

Jedno je isté. Keď si ľudia obľúbia určitého autora, sú mu dlho verní a s napätím očakávajú každý nový titul, ktorý napíše. Staviť na osvedčené meno a pribaliť si do dovolenkovej batožiny knihu od niekoho, koho už máme dostatočne preštudovaného, je istota. Už vieme, čo môžeme od známeho spisovateľa čakať, a tak pravdepodobnosť, že by nás sklamal, je takmer nulová.

Okrem autorov napínavých trilerov sa môžu stálou čitateľskou klientelou popýšiť aj autorky typickej ženskej literatúry napríklad Táňa Keleová-Vasilková alebo Evita Urbaníková. Niektorí ľudia sa stávajú skalnými fanúšikmi určitých edícií. Majú pri nich záruku, že v nich vychádzajú diela približne rovnakej kvality, aj keď od rôznych autorov.

Vydavateľstvo Slovart vydáva napríklad dlhé roky úspešnú edíciu MM, v ktorej vychádzajú diela svetových autorov 20. storočia. Sú medzi nimi mená ako Haruki Murakami, Kurt Vonnegut alebo Isabel Allendeová. Ikar ponúka edíciu Svetový bestseller, ktorá si tiež veľmi rýchlo našla široký okruh priaznivcov. „Čitateľ ju rozozná tak, že na obálke knihy nájde zlatú pečať tejto edície,“ informuje Mária Lešková. „Sú v nej knihy rôznych žánrov: trilery, skutočné príbehy aj literatúra faktu. Spoločné majú to, že už oslovili milióny čitateľov po celom svete.“

To, že určitá kniha zapôsobila na ľudí v rôznych krajinách, je istou zárukou kvality. Automaticky to však neznamená, že sa stopercentne trafí do vášho vkusu. Internet je plný protichodných hodnotení rôznych úspešných titulov. Napríklad o bestselleri Päťdesiat odtieňov sivej sa môžete medzi čitateľskými recenziami dočítať, že „autorka sa nevie vyjadrovať, nemá slovnú zásobu ani fantáziu“, ale aj že ide o „čítanie na jeden dych“. Môžete si vybrať.

Podľa Márie Leškovej sa Slováci stále viac riadia odporúčaniami od blízkych ľudí, ktorých poznajú a vedia, či s nimi majú, alebo nemajú spoločný vkus, než recenziami na internete. Ústne podanie má dokonca niekedy väčší vplyv ako reklama. „Dôkazom toho je napríklad Millennium Stiega Larssona,“ tvrdí Lešková. Až keď sa medzi ľuďmi roznieslo, že ide o pútavé čítanie, tak sa stala bestsellerom.“

Pátranie po novinkách

Spoľahnúť sa na osvedčené tituly a rady kamarátov je možno fajn, ale nejeden z nás aj tak z času na čas zatúži po love v neznámych vodách. Prečo by sme to, čo nás hlboko osloví, nemohli nájsť na vlastnú päsť? Ako však pritom postupovať?

Albert Marenčin radí vystriedať viacerých predajcov, aby ste si urobili objektívny názor o tom, čo je medzi čerstvými novinkami skutočne zaujímavé. Reklamu by sme pritom vraj mali brať so zdravou rezervou. „Dnes sú kamenné kníhkupectvá tak marketingovo prepracované, že náhodný kupujúci (pokiaľ to nie je zorientovaný fajnšmeker), nemá inú šancu, iba kúpiť si to, čo sa automaticky ponúka: pri vstupe má novinkový pult, vo výške očí TOP najpredávanejšie tituly, na viditeľnom stolíku bestsellery, prípadne aktuálnu ponuku dobrých kníh,“ upozorňuje Marenčin.

„To isté platí aj pre internetových predajcov. Odporúčam chodiť čo najčastejšie do rôznych kníhkupectiev a striedať ich. Budete prekvapení, aký rozdielny vkus majú.“

Papier verzus elektronika

Ďalšou orientáciou sú newslettre vydavateľov, ktorí vám môžu na požiadanie zasielať e-mailom anotácie nových titulov, z nich sa môžete preklikať aj na ukážky z kníh. Krátke výňatky z rôznych literárnych diel nájdete aj u internetových predajcov alebo na webových stránkach vydavateľov. Niekedy však môžu byť zavádzajúce. Predajca z marketingových dôvodov vyberie najpikantnejšiu pasáž, to však automaticky neznamená, že rovnako kvalitný bude celý obsah. Jediné v čom vás zorientuje je slovník autora a jeho literárny štýl.

Práve preto nedá ešte stále dosť ľudí dopustiť na osobnú návštevu kníhkupectva, kde sa môžete vlastnoručne pohrabať v rôznych tituloch, privoňať k aróme čerstvo potlačeného papiera a začítať sa do obsahu knihy, ktorá vás niečím zaujala. Buď pri jej listovaní pocítite lásku na prvý pohľad, alebo ju odložíte a začítate sa do inej.

Zmyslový kontakt s papierovým výtlačkom je pre nás dôležitý, vnímame nielen slová, ktoré sú v knihe napísané, ale aj kvalitu jej papiera, grafiku a ilustrácie. Zrejme preto predaj klasických kníh výrazne prevyšuje záujem o ich elektronické verzie. Aj keď sú elektronické knihy skladnejšie a o nejaké to euro lacnejšie ako klasické, stále viac uprednostňujeme to na čo sme zvyknutí.

Čo radi čítate?

Juraj Heger, riaditeľ vydavateľstva Slovart:

Som veľkým fanúšikom Irvinga, Murakamiho alebo Douglasa Adamsa, z našich spisovateľov budem vždy verný Dušanovi Dušekovi, ktorý bol prvým slovenským spisovateľom, ktorého knihy som mal tú česť vydávať. Na leto odporúčam nový román legendárneho Johna Irvinga V jednej osobe a z pôvodnej tvorby, ak odhliadneme od nového Dána, strhujúci historický triler Potomkyňa od Vojtecha Czobora.

Albert Marenčin, riaditeľ vydavateľstva Marenčin:

Dočítal som výbornú knihu 1913-Léto jednoho století, priebežne kupujem dobré detektívky a mám rád literatúru faktu. Ako čítanie na leto odporúčam román Sama od Ivany Havranovej a veľkú monografiu Vily nad Bratislavou. Je to kniha nabitá zaujímavosťami a klebetami o najkrajších vilách, o ich obyvateľoch a staviteľoch od autorov Tomáša Berku a Jána M. Bahnu.

Mária Lešková, PR manažérka vydavateľstva Ikar:

Mám rada psychologické trilery, v ktorých ide autor do hĺbky, analyzuje správanie postáv tak, že ma to fascinuje. Môj vkus sa niekoľkokrát menil, ako študentka som bola doslova zamilovaná do Dostojevského, istý čas som inklinovala ku Coelhovi, dnes čítam rada napríklad Joa Nesba. Na leto odporúčam jeho novinku Prízraky, A potom ešte Potok tieňov od Joy Fieldingovej.