SME

Simona Martausová: Spievam o veciach, ktoré žijem

Hudobný manažér Jozef Šebo o nej povedal, že nie je vhodná do súčasnosti. Opak je však pravdou – je vhodnejšia ako kedykoľvek predtým, pretože súčasnosť potrebuje práve takú úprimnosť a pokoru, akú mladá speváčka vyžaruje.

(Zdroj: Kaja Čemová)

rozhovor_hlavna.jpg

V rádiách hrajú váš singel Normálny život. Ako by ste charakterizovali seba a svoju hudbu?

Som normálna baba, niekedy možno viac uletená, ktorá má rada hudbu, kávu a egreše. Moja tvorba je to, čo cítim, a väčšina mojich pesničiek, ak nie všetky, sú výpovede toho, čo nedokážem povedať slovami. Po hudobnej stránke je tam niečo z folku, blues. S chalanmi z kapely sme to nazvali hudbou, ktorá sa nám páči.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Odkedy spievate?

Skladať si pesničky a serióznejšie sa venovať spevu som začala až na vysokej škole. Ale spievam odmalička.

SkryťVypnúť reklamu

Talent ste zdedili po rodičoch?

Ja to tak vždy hovorím, že talent mám od Pána Boha, lebo v našej rodine nepoznám nikoho, kto by sa venoval hudbe, akurát pradedko hral na base. To som počula a videla na fotkách.

Váš prvý impulz, ktorý vás posunul v hudbe, bola asi výhra v Gospeltalente...

Áno, dovtedy som si skladala pesničky len tak pre seba. Spievala som spolužiakom alebo doma v kuchyni rodičom. Po súťaži sa to trošku viac rozbehlo, mala som prvý koncert.

Dopadol podľa vašich predstáv?

Pamätám si, že som mala veľkú trému. Keďže som nemala žiadne skúsenosti, keď som vyšla na pódium, nevedela som ani, čo sú odposluchy, a tak ma poriadne nenazvučili. Nepovedala som totiž zvukárovi, že mi má pridať zvuk, lebo som si myslela, že keď sa ja nepočujem, je to v poriadku (smiech). Ale odhliadnuc od týchto drobností, bola som veľmi šťastná, že môžem konečne verejne ľuďom predstaviť moje pesničky.

SkryťVypnúť reklamu

A potom prišiel prvý album...

Po Gospeltalente som začala viac koncertovať, najmä na kresťanských festivaloch, ale aj doma v Považskej Bystrici. Potom prišla ponuka od vydavateľstva Lux nahrať album. A vyšlo moje prvé CD Vyzliecť si človeka. Nahrala som aj videoklip k piesni Sama, ktorá vyšla na albume.

rozhovor1.jpg

Ďalším zlomom bolo zrejme stretnutie s manažérom Jozefom Šebom. Objavil vás sám?

Keď som vyhrala konkurz do divadla a začala sa drina so skúškami, uvedomila som si, že chcem stále aj spievať. Rozhodla som sa napísať Jožkovi e-mail, hoci som ho osobne nepoznala, vedela som len, že robí manažéra Janke Kirschnerovej. Páčilo sa mi, že z nej neurobil mediálnu hviezdu, nie je pretriasaná v bulvároch, ale skôr ju vedie takou slušnou cestou. Na moje veľké prekvapenie Jožko zareagoval a dohodli sme si stretnutie. Keď som naň prišla, chcel, aby som niečo zaspievala. Tak som zobrala do ruky gitaru a spievala, a to ho možno presvedčilo, že to so mnou skúsi.

SkryťVypnúť reklamu

A začal sa pripravovať nový album...

Najskôr sme si povedali, že skúsime nahrať demo. Stretli sme sa s kapelou, ktorú Jožko dal dokopy – sú v nej Igor Sabo, Martin Zajko, Pišta Lengyel a Martin Gašpar, všetko perfektní chalani – a začali sme skúšať. Za poobedie sme nahrali šesť pesničiek a podľa Jožka to bol hudobný zázrak. Chalani sa hneď na prvýkrát chytali na hudbu. Niektoré veci som zložila za pochodu. Dokonca na albume sú tri pesničky, ktoré sú nahrané priamo ako demá zo skúšky na nespevácky mikrofón. Ostal tam aj Jožkov hlas, ako kričí na nášho zvukára: „Maťkooo, točíme!“ Chalanom sa to zdalo v pohode, tak sme to už nemenili. Jožko si ešte vymyslel, že by tam chcel trubku, a tak prišiel Ďurko Bartoš, potom nám niečo nahral aj Miško Šimko na akordeón a Erich „Boboš“ Procházka na ústnu harmoniku. Za 25 dní bol na svete nový album. Veľmi ústretovo sa k nám zachoval Slovenský rozhlas, ktorý nasadil ako prvý do vysielania náš singel Normálny život.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prečo práve Normálny život?

Keď sme premýšľali, čo vyberieme ako singel, Jožko oslovil Petra Lipu, aby nám poradil. A on, napriek tomu, že je džezový spevák, vybral práve Normálny život. Nevedeli sme, ako to prijmú ľudia, keďže v tej piesni spievam o svete, ktorý je pravým opakom dneška. No skúsili sme to. Slovenský rozhlas to pustil, neskôr na naše prekvapenie zareagovali aj Rádio Viva, Rádio Kiss a Rádio Max.

Na albume je ako bonus vianočná pesnička. Prečo uprostred horúceho leta?

To je taký fór. Nie je to typická vianočná pesnička, keby sme ju vydali na Vianoce, napríklad ako samostatný singel, nikto by ju nehral. Tak sme ju zaradili ako bonus v lete na schladenie (smiech).

Momentálne ste aj spievajúcou herečkou v Radošinskom naivnom divadle. Čo vás priviedlo k tomu, aby ste si vybrali práve túto divadelnú pôdu?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Radošincov poznám odmalička. Mám rada autorské hry pána Štepku, lebo majú myšlienku, dušu a ľudskosť. V predstavení Poloblačno hrám dedinské dievčatko Aničku, čo je vedľajšia postava, a vediem tam taký skôr ľúbostný príbeh. Anička sa v skutočnosti podobá mame pána Štepku a v závere hry porodí syna Ivana, čo je podľa skutočného príbehu vlastne pán Štepka. Anička v hre hrá aj na gitaru a na bendžo, takže je v tom aj hudba.

rozhovor2.jpg

Zaujalo ma, že si hudbu aj texty píšete sama. Nie sú to totiž také tuctové, otrepané frázy. Vraj najradšej tvoríte v prírode...

Príroda je skôr prostredie, kde prichádza inšpirácia, a potom mám ešte jedno také miesto. Rada tvorím doma v kuchyni. Možno keď sa najem, tak mi lepšie páli (smiech). Väčšinou spievam o veciach, ktoré sama prežijem, veľa pesničiek je aj o chlapcoch, niektoré sú pre kamarátov či ako darček pre niekoho. Alebo keď neviem, čo so sebou, tak tvorím (smiech).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Asi najviac sa dotknú mladej duše. Je vaším zámerom odkázať niečo mladej generácii?

V momente, keď tvorím, nezamýšľam sa nad tým, že chcem piesňou niečo povedať. Iné je to na koncerte, to už je druhotné podanie. A keď sa niekto v tých slovách nájde, je to potešujúce.

Je príjemné zistiť, že ešte stále existujú v mladej generácii stvorenia ako vy. Nemali ste problém zaradiť sa? Predsa len, dnešný svet nie je vždy úprimný.

Je samozrejmé, že prídu aj smutné a bolestivé chvíľky, ale aj to je na niečo dobré. A keď ich prežívam, uvedomujem si, že to nie je len fráza. Zlé veci ma dokážu posilniť a naučiť vnímať život inak. Vážiť si napríklad maličkosti. Ale nezdá sa mi, že by som sa nevedela zaradiť. Asi mám šťastie na ľudí, ktorí svet vnímajú podobne ako ja, takže v tom nie som sama.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Často spievate o láske a vzťahoch. Máte priateľa?

Nepoviem!

A čo je podľa vás základom dobre fungujúceho vzťahu?

Nie som v tom odborník, ale podľa mňa je dôležité byť tolerantný voči druhému. A zároveň by si mal človek naplno uvedomovať, do čoho ide, spoznať sa už predtým, zistiť, aký ten druhý je. Pretože človek sa ťažko zmení počas vzťahu. A vzájomne si dôverovať a nechať tomu druhému slobodu.

Túžite mať rodinu?

Áno. Najskôr som chcela mať dve deti, potom som začala uvažovať, že by som pokojne zvládla aj sedem (smiech). Uvidíme, čo príde a ako budem vládať...

Ste zástankyňou novodobého trendu – najskôr kariéra, potom rodina?

Je pravda, že teraz by som si nevedela predstaviť mať rodinu, aj keď vek na to mám. Moja sestra mala v mojom veku už dve deti. No ja sa na to akosi ešte necítim. Ale keď príde potreba mať rodinu, asi mi v tom kariéra nebude brániť. Rodina je pre mňa dôležitejšia, viac ako kariéra.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Viem, že je to pár týždňoch po vydaní nového CD skoro, ale chystáte ďalší album?

Piesní mám síce dosť, už ich pomaly aj začínam zabúdať, ale zatiaľ stále žijem aktuálnym CD. Takže netuším, kedy bude ďalší album.

Kde vás najbližšie uvidíme spievať?

Najbližšie ma čakajú koncerty v Čičmanoch a vo Vsetíne. Prvý bude 21. augusta, druhý deň po tom v rámci festivalu United. A 23. septembra sme pozvaní do programu Adely Banášovej v Slovenskom národnom divadle. Ďalšie koncerty sú avizované aj na mojom webe.

rozhovor3.jpg

Simona Martausová (25) sa narodila v Považskej Bystrici, kde navštevovala aj Strednú priemyselnú školu. Po maturite pokračovala na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Tesne po skončení školy viedla divadielko v materskej škole a na ZUŠ. Neskôr vyhrala konkurz v Radošinskom naivnom divadle do hry Polooblačno. Spevu sa profesionálne začala venovať po výhre v Gospeltalente v roku 2009. O tri roky neskôr vydala svoje prvé CD Vyzliecť si človeka. V júni tohto roku jej vyšiel druhý album Dobrý deň, to som ja. Simona žije v Bratislave, má staršiu sestru Soňu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najčítanejšie na SME Žena

Komerčné články

  1. Firma z Nitry robí miliónové projekty pre Teslu či TikTok
  2. Spoločnosť EY Slovensko vyhlásila jubilejný 20.ročník súťaže EY
  3. Pulzari ukazuje, prečo algoritmy milujú dobrú kreatívu
  4. Deti odišli, byt stíchol. Prečo mnohé ženy necítia slobodu?
  5. Úspech firemnej elektromobility: eFleet Day 2025 Truck&Bus&Van
  6. Andrej Viceník, VÚB: Samosprávy potrebujú partnera, nielen banku
  7. Keď sa z brigády stane kariéra
  8. Pacienti s akútnou myeloidnou leukémiou čakajú na moderné lieky
  1. Úspech firemnej elektromobility: eFleet Day 2025 Truck&Bus&Van
  2. Deti odišli, byt stíchol. Prečo mnohé ženy necítia slobodu?
  3. Firma z Nitry robí miliónové projekty pre Teslu či TikTok
  4. Rezidencia Rúrky: Prvý bytový dom skolaudovali, ďalší už stavajú
  5. Andrej Viceník, VÚB: Samosprávy potrebujú partnera, nielen banku
  6. Pulzari ukazuje, prečo algoritmy milujú dobrú kreatívu
  7. Keď sa z brigády stane kariéra
  8. Pacienti s akútnou myeloidnou leukémiou čakajú na moderné lieky
  1. J&T GRANT Jeden Team umožní trénovať až 15 000 deťom ročne 7 469
  2. Známy operátor opäť prekvapuje: Prináša internet 2500 Mbit/s 4 014
  3. Na trhu kúpite datle aj ťavu. Maroko má vlastný púštny Hollywood 3 615
  4. Hodnotenie profesionála: Dovolenka v Katare plnom kontrastov 2 786
  5. Čo urobiť, keď sa na stene objaví trhlina? Farba ju nezachráni 2 073
  6. Bez nich by elektrina netiekla. 1 704
  7. Pacienti s akútnou myeloidnou leukémiou čakajú na moderné lieky 1 551
  8. Taký obrovský úver ich mohol úplne položiť 1 413
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
reklama
  1. Matúš Radusovsky: Bezpečnosť medu: Pravda o teple, kove a skladovaní
  2. Igor Múdry: Kyslá kapustička
  3. Matúš Radusovsky: Nie je med ako med: v rozmanitosti sa skrýva jeho sila
  4. Zdravotní Klauni: Zdravotná klaunka: Keď si nasadíme na tvár červený nos, pozeráme sa na svet inak
  5. Janka Bittó Cigániková: Klamstvá o interrupciách. Naleteli ste aj vy?
  6. Andrea Podešvová: Je nevera vždy zrada, alebo niekedy len volanie o pomoc?
  7. Tomáš Mikloško: 8 prekvapivých faktov o vzťahoch, ktoré zmenia váš pohľad na lásku
  8. Zdravotní Klauni: Otec, bezpečný prístav dieťaťa v nemocnici
  1. Ivan Čáni: Súdruh Fico, ďakujem! Vďaka vám nezomriem sprostý ani naivný. 15 599
  2. Rado Surovka: Kto zožral Ficovu návnadu ? 13 372
  3. Peter Franek: Zlá správa pre Uhríka s Mazurekom. 12 341
  4. Radko Mačuha: Muž, ktorý nehajloval. 10 921
  5. Martin Ondráš: Zákon čo legalizuje podvod? Alebo ako Slovensko stratí kontrolu nad pôdou 10 339
  6. Daniel Guľaš: Všetko dobré, Ľuboš. 9 929
  7. Ivan Čáni: Kolaborant a vlastizradca Blaha sa už aj strihá kvôli Rusom. 9 912
  8. Otilia Horrocks: Keď Monika Beňová moralizuje z miesta pre ZŤP 9 163
  1. Marian Nanias: Problémy na maďarskej jadrovej elektrárni Paks II.
  2. Marian Nanias: Nezvyčajná jadrová investícia – Maďarská JE Paks II.
  3. Anna Brawne: Džemy, hady, nebojte sa, dobre bude!
  4. Radko Mačuha: Muž, ktorý nehajloval.
  5. Marian Nanias: Problémy na tureckej JE Akkuyu.
  6. Radko Mačuha: Začnú nás stíhať za porušovanie národnej identity?
  7. Radko Mačuha: Už aj Verejné záchody chráni Ústava Slovenskej Republiky.
  8. Tupou Ceruzou: Neotravujte
SkryťZatvoriť reklamu