Kto si chce behom vylepšiť figúru, mal by si začať všímať svoju tepovú frekvenciu a zamerať sa na beh, pri ktorom bude stačiť s dychom. Toto pravidlo už takmer všetci poznáme, no predsa ho nedodržiavame. Stále nás to láka behať nad naše sily, akoby nám niečo našepkávalo, že keď sa zničíme, kilá pôjdu dolu rýchlejšie.
„Na chudnutie treba behať pomaličky a čo najdlhšie,“ vysvetľuje náš bývalý úspešný maratónec a dnes bežecký tréner Marcel Matanin. „Terén by som zvolil určite po rovine, ale môžete ho aj striedať, do kopca budete bežať pomalšie. Nesnažte sa šprintovať.“
Vytrvalostný beh závisí od trénovanosti bežca, ak ste začiatočník, nemali by ste sa zbytočne presiľovať, lebo si viac uškodíte.
30 minút každý druhý deň
Odhaduje sa, že telo začne pri behu spaľovať tuky až po asi 20 – 25 minútach, ale, samozrejme, je to individuálne. „Ak chce rekreačná bežkyňa odbúrať tuky, mala by behať minimálne tridsať minút,“ vysvetľuje Matanin. „Keď si organizmus zvykne, treba beh predĺžiť.“
Ak je športovec trénovaný, pri chudnutí beh kratší ako hodinu nemá efekt. Ideálne je behať tri- až štyrikrát do týždňa, teda približne každý druhý deň. Dôležité sú aj doplňujúce cvičenia.
„Veľmi dobré je posilňovanie vrchného chrbtového svalstva, cvičenie s vlastnou váhou tela,“ odporúča Matanin. „Vôbec netreba navštevovať fitnes centrum, cvičiť môžete aj doma na karimatke pred telkou.“
S bicyklom dvojnásobok
Kompenzačné cvičenia a základné cviky na spevnenie vnútorného svalstva, ktoré drží kostru, sú pri správnom behu nevyhnutné. A nielen preto, aby ste si rýchlejšie vytvarovali krivky, ale aj preto, aby ste sa vyhli nepríjemným zraneniam ako napríklad natiahnutiu šľachy či svalu.
Beh môžete striedať aj s iným športom. Vhodné je napríklad bicyklovanie. Dá sa ním tiež schudnúť, ale platí zásada, že by ste sa mu mali venovať dvakrát viac ako behu. To znamená, že ak beháte štyridsať minút, na bicykli by ste mali stráviť hodinu a pol. Samozrejme, netreba zabúdať na úpravu jedálneho lístka a racionálne stravovanie.
Behom som schudla sedemnásť kíl
Miriam Danišová, pracuje v administratíve:
Začiatkom novembra minulého roka som v jeden deň mala všetkého plné zuby. Začínali sa moje zimné depky a k tomu sa pridali rozhádané deti. Tak som z tohto blázinca musela vypadnúť, obula som si tenisky a buchla dverami. Vzduch bol ostrejší a mne akoby sa rozšírili pľúca. Z hlavy mi vypadávali starosti jedna za druhou.
Začala som behávať po pol hodine každý deň. Manžel si môj nový koníček veľmi obľúbil a sprevádzal ma na bicykli. Behala som, aj keď bola fujavica alebo mínusové teploty, no prechladla som a po tretích liekoch som manželovi aj lekárovi sľúbila, že zmením taktiku. Prešla som na stacionárny bicykel a za 50 minút našľapala zhruba 13 km denne.
Postupne som zmenila aj stravu a po Vianociach som nastúpila do práce o sedem kíl ľahšia. Moji kolegovia ma vítali s úžasom, pretože chudnutie počas vianočných sviatkov hraničí s bláznovstvom.
Čoskoro som stacionárny bicykel zamenila za bežiaci pás. Pokojne som mohla bežať a nezáležalo, aké bolo vonku počasie. Navyše som si mohla pozornejšie sledovať tep a navoliť správne tempo. Pred behom som vždy posilňovala svaly na bruchu. Jeden deň v týždni som si dávala pauzu.
Teraz je júl, mám o sedemnásť kíl menej. Behám už vonku a keďže máme obrovskú záhradu, posilňovanie som presunula tam. Keď sa blíži ôsma hodina večer, už mám „absťák“. Obujem si tenisky a vyrazím. Manžel ma sprevádza naďalej, no už behom, nie na bicykli. Motivovala som ho. Jedného sa však bojím, že opäť raz priberiem. Udržanie hmotnosti je veru "beh na dlhú trať".