Slnko je pre deti mimoriadne nebezpečné, varujú lekári

Súčasné horúce letné dni so sebou prinášajú rôzne nástrahy, medzi ktoré patrí aj nadmerné vystavenie detí ultrafialovému žiareniu. Ako zdôraznila vedúca odboru hygieny detí a mládeže banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Katarína Slotová, slnko je síce prospešné pre zdravie, má však aj svoje riziká.

Ukáže sa to až po rokoch

UV zložka slnečného žiarenia má aj svoje negatívne účinky. Čím je jeho vlnová dĺžka dlhšia, tým sa dostáva hlbšie do kože. Pretože tá má obmedzenú schopnosť regenerácie, môže sa stať, že niektoré bunky ostanú trvale poškodené. Kožné defekty sa pritom nemusia prejaviť okamžite, ale až po rokoch. Koža detí je tenšia a vyvíja sa imunitne i štrukturálne, preto je veľmi rizikové nárazové a niekoľkonásobné spálenie pokožky v detstve, prípadne v˙mladom veku.

Takéto prehrešky sa kumulujú a až po rokoch môžu vyústiť do malígneho nádoru. Aj ľuďom, ktorí sa nikdy nespália, môže časom hroziť malígna forma nádoru, pokiaľ sú často a dlho vystavovaní slnečnému žiareniu. Výrazná dávka UV žiarenia môže tiež oslabiť imunitné mechanizmy, a zvýšiť tak už spomenuté riziko rozvoja nádorového ochorenia, ale aj riziko rozvoja infekčného ochorenia.

Ako uviedla Slotová, podľa medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny (IARC) je UV žiarenie zaradené do najvyššej kategórie rizika vzniku rakoviny kože. Epidemiologické a experimentálne štúdie poskytujú jasné dôkazy, že slnečná UV aktivita, širokospektrálne UV žiarenie a používanie solárií môžu viesť k˙rakovine kože.

Preventívne pravidlá

"Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie vystavenie UV žiareniu v detstve a počas adolescencie sa javí ako príčinný faktor vývoja melanómových a nemelanómových rakovín v neskoršom veku. Dôležitými rizikovými faktormi sú nadmerné vystavenie v mladosti a aj celkové vystavenie UV žiareniu v priebehu života. Znížiť vystavenie detí UV žiareniu a tým aj zvýšiť prevenciu rozvoja melanómu kože je možné niektorými jednoduchými opatreniami.

Hlavný dôraz sa kladie na výchovu a zvyšovanie povedomia rodičov, detí a mladých ľudí, aby obmedzili pobyt na slnku tak, že nebudú vystavení slnečnému žiareniu počas hodín, keď je žiarenie najintenzívnejšie, a to asi dve hodiny pred poludním a dve hodiny popoludní. Nosenie slnečných okuliarov, klobúka a trička či rešpektovanie individuálneho kožného fenotypu - to sú ďalšie jednoduché, ale účinné opatrenia na znižovanie vystavenia detí UV žiareniu a tým aj na znižovanie rizika poškodenia kože vrátane rozvoja nádorových ochorení kože," uzavrela Slotová.

Vedeli ste...?

Slnečné žiarenie je elektromagnetickým vlnením, ktoré obsahuje niekoľko zložiek s rôznym biologickým účinkom, predovšetkým ultrafialové (UV) žiarenie, viditeľné svetlo a infračervené lúče. Pre človeka má z hľadiska biologickej účinnosti najväčší význam UV zložka slnečného žiarenia. Podľa vlnovej dĺžky sa delí na UVA, UVB a UVC žiarenie.

"UVA zložka slnečného žiarenia s najdlhšou vlnovou dĺžkou prechádza ozónovou vrstvou kompletne. Jej dlhodobé pôsobenie podporuje tvorbu voľných radikálov, ktoré napádajú membrány buniek, a tým spôsobujú elastoidnú degeneráciu kože s následnými prejavmi predčasného starnutia kože.

UVB žiarenie je ozónovou vrstvou pohlcované asi z 50 percent. Spôsobuje hnedé sfarbenie kože efektom neskorej pigmentácie. Nadmerná dávka UVB žiarenia spôsobuje začervenanie kože, spálenie pokožky, narušenie DNA buniek a tým aj zvyšovanie rizika vzniku zhubného ochorenia kože.

UVC žiarenie s najkratšou vlnovou dĺžkou - životu na zemi najškodlivejšie, by pri prechode ozónovou vrstvou atmosféry malo byť celkom absorbované atmosférou," priblížila Slotová.