Dnešní krpci sú zdatní svetobežníci

Malý Paťo spoznal chorvátske more, keď mal osem mesiacov. Balenie detského príslušenstva trvalo rodičom tri dni, výsledkom boli dva obrovské kufre. Zvyšku rodiny postačil miniplecniak s oblečením, novou detektívkou Dominika Dána, bedmintonovými raketami a hrou Osadníci z Katanu. Posledné tri spomínané veci zostali počas celej dovolenky nedotknuté – nebol na ne čas.

O rok neskôr vycestovala rodina opäť. Pobyt v „oáze pokoja a relaxu“ v gréckej Kefalónii sa skončil tak, že si Janin manžel musel vyžiadať od zamestnávateľa dodatočný týždeň voľna na zotavenie. „Malý reval v lietadle ako pavián a dvakrát sa pokakal. Mora sa bál, prekážalo mu teplo a každý pokus o návštevu taverny sa skončil krikom a predčasným únikom. Denne som vyvárala aj tri rôzne jedlá, ktoré som so zaťatými zubami hádzala nedotknuté do koša,“ spomína Jana.

Na počudovanie všetkých, tretí dovolenkový pokus dopadol vynikajúco. „Na Sardínii mal už Paťo takmer tri roky. „Už vôbec nebol uvrieskaným dieťaťom, ale rovnocenným spoločníkom. Dalo sa mu dohovoriť, o všetko sa živo zaujímal a prvýkrát som mala pocit, že má z výletu radosť,“ hovorí Jana.

Psychologická príprava

Dnešní krpci sú oproti svojim predchodcom zdatní svetobežníci. Sotva sa narodia, stávajú sa hrdými vlastníkmi cestovných pasov a za rok života prelietajú viac kilometrov než ich starí rodičia za celý život.

Cestovanie s dojčenými deťmi je pomerne pohodlné a lacné – rodičia si nemusia robiť starosti s príkrmami a čistotou riadov, letenky a cestovné lístky majú zadarmo. Leňošenie na pláži však veľmi nečakajte – väčšina z nich priznáva, že situácia sa začne pomaly meniť k dobrému až pri trojročných deťoch. Ak ste sa predsa len rozhodli vycestovať a chcete si dovolenku užiť, oplatí sa pridŕžať niekoľkých rád skúsenej psychologičky.

„Nie všetci drobci zvládajú zmeny s ľahkosťou, preto nezaškodí, ak sa vopred porozprávame o tom, čo budeme na výlete robiť, kto tam s nami bude, ako dlho bude dovolenka trvať. O ceste by sme mali hovoriť pozitívne, tešiť sa a plánovať ju spolu s deťmi,“ hovorí psychologička Jana Ashford z Bratislavy.

„Ideálne je, ak môžeme aspoň rámcovo dodržiavať denný režim, na ktorý je dieťa zvyknuté. A naopak, keď to nejde a drobec sa pod vplyvom únavy správa inak, než by sme si priali, mali by sme byť tolerantní,“ upozorňuje psychologička.

Rodičom víno, deťom voda

„S deťmi sme sa naučili robiť kompromisy,“ radí Viera, hrdá mamička päťročných dvojičiek. „Minulý rok sme si vymysleli okružnú cestu autom po Taliansku. Dva dni sme strávili ochutnávaním vína v zapadnutých dedinkách v regióne Chianti, no krpci boli trpezliví, pretože sa už tešili na okruh po akvaparkoch.“

Podobný model sa dá úspešne uplatniť aj počas samotnej cesty. „Deti potrebujú pohyb,“ hovorí psychologička. „Ak sa dá, naplánujte im chvíľky, počas ktorých sa môžu vystrieť a prebehnúť.

Pri preprave lietadlom môžete nastúpiť ako poslední a detváky nechať pobehovať v letiskovej hale. Počas cesty autom si robte prestávky na odpočívadlách, kde sa môžu ako-tak vyšantiť,“ radí Jana Ashford. Malí krpci sú vďační za akékoľvek spestrenie. Ak je pre ne zážitkom obyčajná zastávka v zapľuvanom motoreste, prečo to nevyužiť?

Záchranné rekvizity

Správne predmety v príručnej batožine dokážu zázraky. „Výborná je akákoľvek zložitá a pestrofarebná hračka, staršie deti zabavia pracovné zošity, vymaľovánky, albumy s nálepkami, nová knižka, cestovný prehrávač so správnym mixom rozprávok, audioknižky do autorádia. Ideálne je, ak je to niečo nové, čo dieťa ešte nepozná.

Ak nechcete investovať do nových hračiek, vyplatí sa pár mesiacov pred cestou zopár obľúbených vecičiek odložiť a vytiahnuť ich v správnom momente,“ hovorí psychologička. A, samozrejme, hračky sú dôležité aj počas samotného pobytu.

„Keď mala Miška dva roky, vybrali sme sa na dovolenku do Turecka. Prvé dva dni na pláži sme si neužili ani my, ani dcérka, ktorá vyžadovala našu neustálu pozornosť. Až dovtedy, kým sme v turistickom obchode nekúpili obyčajné vedierko s formičkami a krhličkou. Neverili by ste, ale plastové hračky za šesť eur sa postarali celej rodine o nádhernú dovolenku,“ zveruje sa v rodičovskom internetovom fóre Miškin otec.

Mamičky, pohov!

Skúste sa trebárs v odletovej hale zadívať na ostatných rodičov malých detí. Matky majú čierne kruhy pod očami, napätý výraz v tvári a hlas, preskakujúci od nervozity. Oteckovia sa väčšinou tvária, akoby sa nechumelilo. Uvoľnene si vychutnávajú kávu alebo pivo, čítajú noviny, niektorí si dokonca popiskujú. Čím to asi bude?

Natíska sa zlomyseľné vysvetlenie – jednoducho nepremýšľajú, či nezabudli zbaliť deťom plavky. Tatinkovia kufre len tlačia, nebalia ich. Nech je to už akokoľvek, v niečom by sme sa mohli od svojich partnerov predsa len inšpirovať. Uvoľnime sa. Zabudnuté plavky neznamenajú koniec sveta.

„Raz ročne sa môj muž vyberie s kamarátmi a detvákmi na niekoľkodňovú chlapskú jazdu na chatu pri Liptovskej Mare. Naposledy som bola dlho v práci, takže celé balenie zostalo na manželovi.

Ako vysvitlo až neskôr, do miniatúrneho plecniaka zobral deťom jedny tepláky, DVD prehrávač na cestu, zubné kefky, štangľu klobásy a vyskakovací nožík. Nič viac, nič menej. Na desiatu im kúpil na čerpacej stanici čokoládové tyčinky, obedovali v miestnej krčme. Na ostatné veci som sa radšej nepýtala,“ smeje sa Zuzana, mamička päťročného Dominika a štvorročnej Dáše.

Ak by na cestu balila ona, pravdepodobne by si vopred napísala dlhý zoznam. Do neskorej noci by pripravovala a konzervovala jedlo, nadránom by sa jej snívalo o vlhčených obrúskoch. Batožina by vážila o dvadsať kilogramov viac – a, áno, veľa vecí by sa na výlete skutočne zišlo, najmä nočník a nejaké to jedlo.

Na druhej strane deti by zrejme nespoznali čaro dobrodružných nočných presunov na latrínu ani opojnú chuť poslednej fazuľovej konzervy v dome, zohriatej nad ohňom.