Oslaďte si nápoj stéviou

Niet záhradkárskej predajne, v ktorej by ju nepoznali. No môžete ju mať aj vy doma na parapete. Stévia sladká je rastlina, ktorá je teraz hitom medzi domácimi pestovateľmi.

Lipový kvet, zakvitnuté byľky harmančeka, vňať materinej dúšky, mladé výhony žihľavy a listy lesnej jahody. Všetky majú čosi spoločné. Keď si ich nazbierate na prechádzkach v prírode, kedykoľvek si z nich môžete pripraviť voňavý čaj. Čím ho však zlepšiť, aby chutil ako vzácny bylinný nektár?

No predsa ďalšou bylinkou. Priamo z okenného parapetu odtrhnete niekoľko čerstvých lístkov stévie a tie zmenia voňavý a zdravý čaj na chutný nápoj sladkastej chuti.

Zo záhradného centra za okno

Stévia je svieža rastlinka hustého, bohato rozkonáreného vzrastu. Čím viac z nej ktosi uštipuje mladé výhony, tým viac z jej zálistkov vybiehajú nové. Neustálou regeneráciou chce dosiahnuť to, po čom túži každá rastlina. Zakvitnúť, aby za sebou na konci vegetačnej sezóny zanechala zárodky novej generácie. Semienka.

Zdravá rastlinka má pevné pružné listy, sviežozelené byľky a na každom zaštipnutom mieste vytvára svetlohnedý ochranný val. Čím rozkonárenejšia je, tým lepšie sa o ňu množiteľ a predajca staral. Nenechajte sa nachytať na vytiahnuté výpestky bez bočného obrastu. Kvalita nemusí stáť veľa.

Buďte kritickí a hľaďte na úžitok. Iba malá časť rastlín dokáže na okne prezimovať. Tá, ktorú kupujete, musí byť preto dostatočne vyspelá, aby ste mali aj vy čo uštipovať. Výška 20 centimetrov a aspoň 10 bočných výhonov naznačujú kvalitu dobrého zapestovania.

Pod stálym dohľadom

Stévia nie je náročná, ak jej na okne doprajete dostatok svetla, tepla a kvetník podložíte miskou, aby ste ho mohli dostatočne zalievať. Rastlinka žije vo svojej domovine na okraji potokov, ak však zemina občas dostatočne preschne, je jej to len na osoh.

Sú iba dve nástrahy, ktoré vám môžu pokaziť náladu. Ak v chladnej noci necháte pootvorené okno, listy stratia pevnosť, ovisnú a prechladnutá rastlina v priebehu niekoľkých dní uhynie. Ak ju naopak zabudnete poliať a listy ovisnú nadol ako bezvládne stužky, môže sa stať, že ich konce odumrú a sfarbia sa dočierna.

Stévia rýchlo spotrebúva vodu a v rašelinovom substráte dokáže preschnúť na slnečnom parapete aj za dva dni. Majte ju preto pod stálym dohľadom.

Sladkastá, nie sladká

O stévii sa napísalo už toľko nezmyslov, že nejeden záujemca zažil sklamanie. Žiadna z rastliniek nenahradí za sezónu 100 kg cukru, žiadne lístočky neosladia fľašu pri zaváraní ovocia a stévia zaručene nie je sladšia ako cukor. Mnohí si totiž mýlia výťažok stevioid so samotnou stéviou.

Aká v skutočnosti je?

Dáte jej lístok do úst, prehryznete ho a pocítite jemnú arómu pelendreku s ešte jemnejším náznakom horkosti trávy. Po chvíľočke sa však v ústach rozplynie sladkastá chuť, ktorá pretrváva. Máte pocit, že je sladšia ako mladý hrášok, sladšia ako byľ mladej ďateliny, no nie taká sladká ako červený melón, tobôž nie ako cukor. Je príjemne sladkastá a svedčí jej to.

S bylinkami vynikne

Ak v šálke zalejete dva rastové vrcholy stévie vriacou vodou, čoskoro sa začne farbiť do žltozelena. Získa jemnú arómu pelendreku a sladkastý nádych bylinky samotnej. Takýto čaj je osviežujúci, do istej miery však fádny. Ani citrón nedokáže takémuto čaju dodať potrebný šmrnc.

Ak však k stévii prihodíte vrecúško harmančeka, alebo niekoľko starostlivo vysušených kúskov vlastnoručne nazbieraných byliniek, otvára sa nová nepoznaná skúsenosť. Aróma bylín sa mieša so stéviou a vzniká harmónia hodná obdivu. Chute sa spájajú a bylinkové čaje zrazu chutia aj tým, ktorí ich bez cukru doposiaľ odmietali.

Ak položíte na okno tri či štyri kvetníky so stéviou, narastie v nich dostatok výhonov na to, aby ste si ju mohli do čaju pridávať každý deň. Rastie rýchlo, netrpí. Je vždy pripravená ponúknuť vám čerstvé výhony.

Nie je všemocná

Ak si na jej sladkavú chuť privyknete, začnete experimentovať ďalej a budete hľadať cestu k sladeniu iných nápojov. Čím menej od nej očakávate, tým viac vás dokáže príjemne prekvapiť. Raz to s ňou vyskúšate v šálke silného čierneho čaju a zistíte, že musíte byť kulinárskym detektívom, aby ste ju odhalili. Inokedy len do pramenistej vody vyžmýkate šťavu z polovice pomaranča a zistíte, že so stéviou to akosi pasuje dohromady.

Nemala by chýbať na žiadnom parapete a mali by sme byť vďační záhradkárom za to, že ju dokážu zo zelených odrezkov množiť znova a znova, aby sme do každej sezóny mohli vstúpiť so sladkavou bylinkou na okennom parapete.