Reportáž: Vyskúšali sme si, ako sa dnes trampuje

Zrazu všetci stíchli a z indiánskeho típí vybehli dvaja Indiáni. Za zvuku bubna zamierili rovno medzi nás – k ohnisku. Postupne odriekavali formulky na čistenie ohňa a zapaľovali kanadské ohne, ktoré predstavovali štyri svetové strany.

Napokon pristúpili k ohnisku štyria muži s fakľami – išlo o usporiadateľov potlachu, ktorí zapálili veľkú pagodu. Slávnostné zapálenie spoločného ohňa je veľká vec pre každú trampskú osadu, na tomto sa oslavovalo štyridsiate výročie dvoch trampských osád – Modrá hviezda z Pezinka a Durango z Malaciek.

Na návšteve u trampov (8 fotografií)

Už pri príchode „na flek“ za Modrou, kde sa konalo stretnutie, nás prekvapilo množstvo áut, čo parkovali pozdĺž cesty. Signál na telefóne by ste na tomto mieste hľadali asi márne, ale nikomu to neprekážalo. Rovnako ako mierne mrholenie, ktoré spestrovalo akciu po celý deň. Spolu prišlo okolo tristo ľudí. A to nielen z okolia, ale aj z iných kútov Slovenska, dokonca z Moravy a Čiech. Na takéto akcie zoberú väčšinou celú rodinu vrátane detí a víkend trávia spolu v stane.

Zelená je in

Napriek tomu, že sme okrem pozývateľa Janka, prezývaného Šuga, nikoho nepoznali, cítili sme sa veľmi príjemne, každý sa nám prihováral a bol veľmi priateľský. Kulisu dotvárala veselá vrava, gitara, spev, aj vôňa fazuľovej polievky. Samozrejmosťou bolo podávanie piva a kofoly.

A ako už na trampských akciách býva zvykom, cez deň sa konali rôzne súťaže – od lukostreľby cez hádzanie sekerou až po hry pre deti. Nikto sa nebál zapojiť – či mal len pár rokov, alebo jeho vlasy už boli prešívané striebornou niťou.

Po krátkom čase sme pochopili, že vykanie sa na takúto akciu vôbec nehodí. Veď ide o stretnutie kamarátov, ktorých spája láska k prírode. Anka z trampskej osady Zlatá líška nám vysvetľuje, že nerobia medzi sebou rozdiely. „Či máme štyri, alebo sto rokov, všetci si tykáme,“ tvrdí.

Okrem toho medzi trampmi nájdete najrôznejšie povolania, aj inžinierov či lekárov. Svoje tituly však všetci na chvíľu zahodia, aby sa nahodili do zelenej farby. Nie je povinná, ale skúste do lesa vybehnúť v bielych nohaviciach... „Kedysi sme chodili v tom, čo sme mali, väčšinou to boli menčestráky a kárované flanelové košele, to bolo vtedy in,“ vysvetľuje šesťdesiattriročná Júlia, prezývaná ako Sovička z trampskej osady Klondike Bratislava.

Potok namiesto sprchy

Keď sa lepšie poobzeráme, zbadáme, že ženy rozhodne nie sú v prevahe, ale nejaké sme predsa len stretli. Na našu otázku, či sú na potlachoch predovšetkým kuchárkami, Júlia krúti hlavou. „Niektoré sa automaticky chytia varešky, lebo ich to baví. Iné však namiesto varenia radšej narežú a povláčia drevo k ohnisku, nikde nie je písané, že sa musia postaviť do kuchyne. Aj muži varia dobre.“

Ísť na trampskú akciu väčšinou znamená nocovať niekoľko dní v stane. Júlia zažila tento rok aj vítanie jari v Lanžhote, kde bolo mínus jedenásť stupňov. Na takéto podmienky je zvyknutá. „Bývali sme v Starom Meste a bežne sme sa kúpavali v Dunaji, kúpaciu sezónu sme začínali na Veľkú noc a končili v novembri. Moje deti tiež tak vyrastali, takže nikdy neboli citlivé na chlad a na mokro,“ vysvetľuje Júlia, ktorá sa na trampských stretnutiach zúčastňuje každý týždeň.

A čo hygiena? „Niektorí nás odsudzujú, že v prírode nedodržiavame žiadnu hygienu, a potom ideme domov smradľaví. Vôbec nie. Ten, kto sa nechce, neumyje sa ani doma. A naopak, ten kto chce, postačí mu aj potok alebo studňa. Dáme si vodu do ešusu a opláchneme sa. Len v lese nie je prihrievaná voda, treba si na to zvyknúť. Dodržiavanie hygieny v potoku je však určite zdravšie ako doma v teplej vode,“ uzatvára umývaciu tému Júlia.

Ako sa stať trampom

Medzi trampov sa nedostane len tak hocikto, pretože si dávajú pozor na to, koho medzi seba prijmú. Najlepšie je preto nájsť si nejakého kamaráta, ktorý sa medzi nimi pohybuje, podobne ako sa to podarilo nám. Ten vás bližšie zasvätí do toho, ako to v trampskej osade funguje. Väčšinou sa potešia, keď medzi nich zavítajú aj mladé tváre.

„Niektorí majú pre tramping pochopenie, iní nie. Podaktorí si zoberú fľašu vína, aby sa opili, ale tramping nie je o tom. Ide o to, aby sme sa v prírode zabavili, zaspievali si, skamarátili sa, pospomínali na staré časy, a nie aby sme sa opili a robili hlúposti. Tramping je najmä o úcte a láske k prírode, preto usporadúvame aj rôzne brigády na čistenie lesa,“ vysvetľuje Anka, ktorá chodí na potlachy od detstva. Naučil ju to otec. Prvý raz ju zobral na tramp, keď mala dvanásť, odvtedy chodila stále. S manželom sa zoznámila, ako inak, na trampskej akcii.

Dôchodkyňu Júliu priviedol k trampingu starší brat. „Keď som mala trinásť, chcela som s ním veľmi ísť na tramp, ale nechcel ma zobrať. Tak som potichu cupitala za ním a jeho kamarátmi. Bola zima, oni si urobili na fleku oheň, ja som zápalky nemala, tak som len kúsok od nich čučala. Bola mi poriadna zima. Napokon ma zbadali a zobrali medzi seba, aby som nezmrzla,“ opisuje Júlia.

Jej brat nakoniec súhlasil, že môže s nimi chodiť, ale musela splniť niekoľko podmienok. „Prvou bolo, že musí odo mňa dostať nakladačku. Tak som dvíhala činky a naťahovala struny. Napokon sa podarilo a ja som za odmenu dostala pichľavú vojenskú deku, celtu a teľacinu. Upozornil ma tiež, ako sa mám správať, aby ostatní trampi nemali pocit, že tam idem loviť, aby som sa stala ich rovnocenným kamarátom, nie kamarátkou. Napokon som vedela dať chlapov do laty tak, že som dostala svoju prvú prezývku Ivan Hrozný,“ smeje sa Júlia.

Žabiak a Svišť

Pri zoznamovaní si všímame, že mnohí trampi majú nejakú prezývku. Niektorým sa možno nepozdáva, ale v nejakom smere ich vystihuje. Napríklad Júliina dcéra je Žabiak, lebo keď zaspávala, mala prsty na rukách od seba ako žaba. Syn bol Svišť, pretože bol všade prvý. Vnučku volajú Babčo. Vzniklo to náhodne, mala tri a pol roka, keď sa vyštverala na stoličku ku kontrabasu a snažila sa na ňom hrať. Babčo, čo tam robíš? Niekto sa jej spýtal a toto meno jej už ostalo.

„Niektorých ľudí poznám len pod prezývkou, neviem, ako sa v skutočnosti volajú, hoci sa poznáme tridsať rokov,“ vysvetľuje s úsmevom trampka Anka. O tom, ako náhodne vznikajú prezývky, sme sa v závere nášho stretnutia presvedčili aj sami. Našu otázku prerušil Ankin manžel Lajko: „Teba by som nazval Zvedavá.“

Trampský slovníček

Potlach – slávnostné stretnutie trampov pri ohni.

Flek – miesto táborenia.

Slezina – zhromaždenie trampov, je to od slova zliezať sa. Koná sa zvyčajne v obľúbenom podniku, kde sa spieva a hrá na gitare.

Típí – veľký kužeľový indiánsky stan, pôvodne vyrábaný z bizónej kože.

Šerif – vodca trampskej osady.

Placka – kúsok dreva elipsovitého tvaru, ktorý je zrezaný došikma. Zvyčajne je pomaľovaný a môžete ho dostať ako upomienkový predmet alebo ako výhru v súťaži.

Domovenka – nášivka na ľavom rukáve, ktorá predstavuje príslušnosť k určitej trampskej osade.

Výročný oheň – slávnostný oheň, ktorý sa koná počas potlachu, zvyčajne ide o oslavu okrúhleho výročia založenia osady. Na tomto ohni sa neopeká, nesmie sa doň ani nič vhadzovať. Ak by tam niekto vhodil čo i len ohorok od cigarety, šerif, ktorý potlach organizuje, môže v tej chvíli celú akciu zrušiť.

Kruh čistoty – je priestor okolo slávnostného ohňa, ktorý je ohraničený polenami alebo kameňmi. Nesmie doň vstúpiť nikto okrem človeka, ktorý je poverený udržovaním ohňa.