Jana na svoj zážitok nikdy nezabudne. Nastúpila do preplneného autobusu mestskej dopravy a asi po piatich minútach cesty zacítila na svojom tele pravidelné rytmické pohyby. Otočila sa a s hrôzou zistila, že sa na ňu tlačí neznámy muž a pozerá na ňu vzrušeným pohľadom. Oblial ju studený pot, nevedela, čo urobiť. Našťastie, na najbližšej zastávke sa jej podarilo vystúpiť a s úľavou zistila, že dotyčný ostal v autobuse. Najbližší mesiac však radšej chodila pešo, alebo si vyberala poloprázdne spoje. Ešte aj dnes ju z tlačenice chytá panika. Podobné nepríjemné zážitky má mnoho žien, niektoré dokonca mali horší priebeh.
Exhibicionista sa vás nedotkne
Úchylných mužov stretnete kdekoľvek. V parku, na ulici, v električke, pred panelákom, často sa zdržiavajú pred školami či internátmi. Sexuálne úchylky sú rôzne, najčastejšie ide o exhibicionizmus či frotérstvo. „Exhibicionisti sú muži, ktorí nachádzajú potešenie a uspokojenie svojej sexuálnej potreby v odhaľovaní stoporeného pohlavného údu, čím sa usilujú šokovať ženy, ktoré sú nablízku a pozerajú sa na nich,“ vysvetľuje psychológ Robert Máthé.
„Praví exhibicionisti sú v podstate neškodní, ich konanie môžeme považovať za určitú formu neslušnosti – je to úchylka, pri ktorej nedochádza k žiadnemu kontaktu so ženou. Od ďalšieho odhaľovania ich spravidla odradí poznámka typu: s takým čímsi by som sa nechválila.“
Psychológ ďalej upozorňuje, že takýto typ úchylky môže byť spätý aj s ďalším, vážnejším prejavom – sadizmom, a preto je namieste, ak žena stretnutie s exhibicionistom ohlási polícii, ktorá v prípade zadržania muža pošle na psychiatrické, psychologické a sexuologické vyšetrenie. Tam sa zistí, či je, alebo nie je pre spoločnosť nebezpečný.
Nepríjemná cesta autobusom
S nezvyčajným sexuálnym správaním sa môžete stretnúť často v mestskej hromadnej doprave. „Muži, ktorí sa vzrušujú obtieraním sa o ženy v tlačenici, napríklad v autobusoch alebo v električkách, sa označujú ako frotéri. Neraz sa dopracujú až k vlastnému uspokojeniu, čo môže zanechať aj stopy na šatách ženy, ktorú si vybrali,“ hovorí Máthé o ďalšej forme nepríjemného stretnutia s deviantom.
„Ženy si ich počínanie niekedy ani nevšimnú, inokedy sa tvária, že sa nič nedeje, hoci im to nemusí byť príjemné.“ Príčina, prečo tak reagujú, je jednoduchá – nechcú zbytočne na seba upozorniť okolie, hanbia sa za to, čo sa deje. „Rozhodne by nemali vystupovať na opustenej zastávke, kde nikto nie je, lebo takýto muž by ich mohol sledovať, a nemusí ísť len o frotéra, môžete mať dočinenia aj s nebezpečným násilníkom,“ dodáva psychológ.
Veľmi nepríjemní a nebezpeční môžu byť patologickí sexuálni agresori, ktorí dokážu na ženu zaútočiť, zvaliť ju na zem, udrieť, v najhoršom prípade aj znásilniť či jej inak ublížiť. „Keď už dôjde k najhoršiemu a žene hrozí znásilnenie, nemala by sa páchateľovi vyhrážať, mohla by totiž navodiť nezvratné správanie smerujúce k jej usmrteniu ako jediného svedka jeho násilného konania,“ vystríha Robert Máthé. „Ak žena nie je špeciálne školená v sebaobrane a netrúfa si, najlepší je útek a volanie o pomoc.“
Násilníci nie sú devianti
Nie každý úchylný muž je však násilník. Sexuálneho násilia sa dopúšťajú väčšinou nedeviantní páchatelia, spravidla ľudia s poruchou osobnosti, ktorí nedodržujú zákon a spoločenské konvencie. „Väčšina sexuálnych deviantov sa nedopustí v priebehu života žiadneho trestného činu a uspokojuje svoju sexualitu náhradným spôsobom, väčšinou masturbáciou sprevádzanou fantáziami,“ vysvetľuje Máthé.
Teda to, čo títo muži robia a čo ich vedie k uspokojovaniu ich sexuálnych potrieb, majú zakódované prakticky od narodenia, je to súčasťou ich programu sexuálneho správania. Tieto okolnosti sú významné aj pri vyvodení dôsledkov ich konania.
Psychológ Robert Máthé ako súdny znalec pri svojej práci rieši tento problém často. „Vyšetrujem páchateľov, aby som zistil, či svoj skutok spáchali pod vplyvom vrodenej úchylky, alebo s inou motiváciou. Obete takéhoto činu je zase dôležité vypočuť, aby sme mohli preskúmať vierohodnosť ich výpovede a stanoviť mieru psychickej ujmy. Aj v takýchto prípadoch sa totiž môžu vyskytnúť krivé obvinenia,“ dodáva.
Ženy sú vždy obeťou
Zažiť stretnutie so sexuálnym deviantom, prípadne jeho sexuálne obťažovanie môže byť pre ženu veľmi traumatizujúcim zážitkom, ktorý môže mať vplyv nielen na jej psychický život, ale aj na jej ďalší vývoj sexuálneho a partnerského života. Najmä keď podobnú skúsenosť zažije dospievajúce dievča, ktoré ešte nezačalo sexuálne žiť.
Psychológ odporúča v takých prípadoch vyhľadať odbornú pomoc, či už psychológa, alebo psychiatra. Chrániť sa pred nepríjemnými stretnutiami možno najmä prevenciou – nechodiť sama po odľahlých miestach najmä v nočných hodinách, neprivádzať do pokušenia neznámych ľudí flirtovaním, ak s nimi nič nechcete mať.
Ak sa pýtate, či sexuálnymi úchylkami trpia aj ženy, potešíme vás, nežné pohlavie nemáva k takémuto správaniu sklony. „Sexuálne úchylky sa týkajú predovšetkým mužov, u žien som sa s nimi vôbec nestretol. Napokon, u žien je určitá miera exhibicionizmu nielen tolerovaná, ale aj podporovaná rôznymi módnymi trendmi a zo strany mužov vítaná. Neviem si veľmi predstaviť muža, ktorý by žaloval ženu, lebo sa pred ním odhalila alebo sa oňho obtierala v autobuse...“ uzatvára s úsmevom psychológ.
Základom sebaobrany nie je zápasiť
Situáciám, v ktorých by ste sa mali brániť, je najlepšie sa vyhýbať. V praxi to znamená preventívne nechodiť na opustené a nebezpečné miesta, snažiť sa nepustiť si cudzieho podozrivého muža blízko tela. Keď sa do takejto situácie už dostanete, najlepšie je ujsť. „Aj na kurzoch sebaobrany ženy učíme, aby s útočníkom nezápasili, skôr ho zaskočili, či už kopnutím medzi nohy, alebo udretím kabelkou a radšej ušli a vyhľadali pomoc,“ hovorí inštruktor sebaobrany Ján Hvizdoš.
„Nie je dobré púšťať sa do špeciálnych techník, najmä keď žena nie je trénovaná. Vhodné je aj použiť kaser.“ Všetko, samozrejme, závisí od situácie. Ženy sú prirodzene slabším súperom, preto treba používať najsilnejšie časti tela – nohy, lakte, snažiť sa útočníka poškriabať – a potom utekať. Keď vás útočník zvalí na zem, vhodné je najprv s ním spolupracovať, a keď stratí ostražitosť, snažiť sa čo najrýchlejšie dostať preč. Prílišná obrana môže u útočníka vyvolať ešte agresívnejšie správanie.