Karina Antovská: Šťastie je otázkou rozhodnutia

Čo vás priviedlo k takému náročnému športu ako je bikiny fitnes?

Celý život som športovala, plávala, robila ľahkú atletiku, hrala tenis. Napokon som zakotvila na niekoľko rokov pri spoločenských tancoch, až kým som sa profesionálne nerozišla s tanečným partnerom. Bála som sa, že keď skončím s aktívnym pohybom, začnem rapídne priberať, ale opak bol pravdou. Výrazne som schudla. Zhodila som trinásť kilogramov, hoci som normálne jedla. Mama ma upodozrievala, či nemám anorexiu, ale ja som sa stravovala tak ako predtým. Môj úbytok hmotnosti nemal žiadny racionálny dôvod. A tak som začala chodiť po lekároch. Absolvovala som množstvo nepríjemných vyšetrení, ale nič mi nenašli. Chudnutie sa zastavilo, až keď som začala znovu aktívne cvičiť.

To je veľmi zvláštne.

Bolo to tak. Moja obvodná lekárka, ktorá ma odmalička pozná, mi povedala – vieš čo Karinka, prestaň sa trápiť. Myslím si, že ti nič nie je, len ti chýba pohyb, na ktorý si zvyknutá a odchádzajú ti svaly. Dala som na jej radu a začala som cvičiť. Keďže som perfekcionistka a všetko, do čoho sa pustím, robím na sto percent, tak som si povedala, že keď už venujem toľko času a energie posilňovaniu, mohla by som to skúsiť aj súťažne. Vyhľadala som majsterku sveta aj Európy v body fitnes Soňu Kopčokovú a poprosila ju o pomoc. Vážila som vtedy štyridsaťosem kilogramov. Keď ma uvidela, tak len poznamenala, že šport, ktorý som si vybrala, je veľká drina a že nevie, či naň nie som priútla, ale neodmietla ma. Začali sme trénovať spolu s ňou aj s jej manželom, dodržiavala som všetko, čo mi povedali.

Kedy prišli prvé víťazstvá na súťažiach?

Tie výrazné asi po roku a pol.

Ako ste sa dokázali v takom krátkom čase dostať do vrcholovej formy?

Myslím si, že mi najviac pomohla disciplína. Je to vlastnosť, ktorú som asi zdedila po starej mame. Aj ona je perfekcionistka. Odmalička som bola taká, už ako dieťa som si ukladala dôkladne papučky k posteli, keď som išla spať. Veci v skrini mám uložené v ‚komínkoch‘, navyše som učiteľka, takže beznádejný prípad (smiech). Aj keď musím povedať, že odkedy som vydatá, zo svojich nárokov na poriadok trochu zľavujem, lebo viem, že všetkého veľa škodí. Čo sa týka tréningov, pri nich som stále maximálne systematická a dôkladná. Mám zošit, do ktorého si zapisujem všetky pokroky, je v ňom podrobne rozpísaná celá predsúťažná príprava, zaznačené všetko, čo som vyskúšala v stravovaní, čo mi zabralo a čo nie.

Spomínali ste učenie. Aký predmet vyučujete?

Som angličtinárka, tri roky som odučila na gymnáziu, bolo to pre mňa veľmi pekné obdobie. Momentálne pracujem ako edukačná konzultantka, mám na starosti interaktívne riešenie pre školy, vediem rôzne školenia a organizujem konferencie. Potrebujem sa nielen fyzicky, ale aj intelektuálne vyžiť. Zistila som, že len keď sú obe tieto zložky u mňa vyvážené, tak som spokojná a šťastná.

Ako sa dá zamestnanie skĺbiť s vrcholovým športom?

Našťastie, môj šéf je tiež športovec, takže má pre mňa pochopenie. Môžem pracovať z domu, keď finišujem s predsúťažnou prípravou. Vtedy si musím presne vážiť a pripravovať stravu, nemôžem jesť hocikde v reštaurácii. Aj tak som niekedy unavená, aj si poplačem. Stalo sa mi napríklad, že som deň pred majstrovstvami Slovenska moderovala sama celú konferenciu. Pritom som bola hladná a nervózna, ale napokon som to zvládla. Treba povedať, že aj vďaka manželovi, ktorý ma úžasne podporuje.

Tiež je športovec?

Nie, pracuje v gastronómii. Vo voľnom čase preferuje skôr outdoorové športy, do posilňovne chodí len vtedy, keď na seba nemáme čas – dáva si tam so mnou rande. Pri športe, ktorý robím, treba mať chápavého partnera. Uvedomujem si, že mám v tomto smere veľké šťastie. Rodinné zázemie je pre mňa rovnako dôležité ako pevná trénerská ruka a sebadisciplína. Keď máte doma pohodu, ľahšie znášate napríklad hladovky pred súťažami.

Ste vtedy nervózna?

Veľmi, manžel ma vtedy volá pitbull.

Prispôsobuje sa vám v stravovaní?

Snaží sa. Niekedy ho však prichytím, ako si ujedá z čokolády, ktorú predo mnou schováva, aby mi nerobil chúťky.

Čo je pre vás ťažšie – diéty alebo cvičenie?

Jednoznačne diéty. Cvičenie mi nerobí vôbec problémy, som ako stroj, neskutočne veľa vydržím, ale keď jete niekoľko týždňov len rybu so zeleninou, tak to už je priveľa... Keď ste hladná, tak vám nič nepomôže. Dáte si vodu, čaj, idete sa prejsť, ale stále myslíte na jedlo. Len počas spánku naň na chvíľu zabudnete. Niekedy sa mi však stane, že sa mi sníva o veľkej čokoládovej torte a zobudím sa na to, ako mi tečú slinky.

Napriek tomu tvrdíte, že vám fitnes zdravotne pomohol.

Áno, veľmi. Cítim sa oveľa lepšie nielen po fyzickej, ale aj po psychickej stránke. Tento šport mi dáva veľa energie. Pri tréningu sa mi vyplavujú do krvi endorfíny a dodávajú mi pocit šťastia. Teraz mám od trénera prikázanú dvojtýždňovú pauzu na regeneráciu, zatiaľ necvičím tretí deň a mám pocit, že už musím niečo robiť. Aspoň si zabehať alebo akokoľvek sa rozhýbať. Keď si zvyknete na pravidelný pohyb, je to ako droga, už bez toho nemôžete byť. Okrem toho vďaka fitnesu sa cítim oveľa ženskejšie. Predtým, keď som bola extrémne chudá, tak som sa sama sebe nepáčila. Teraz mám pocit, že som žensky dozrela. Naučila som sa počúvať svoje telo.

Ako si dávkujete záťaž pri tréningoch? Kedy viete, že už máte dosť?

Treba sa riadiť svojimi individuálnymi pocitmi. Každé telo je iné a inak reaguje. Mám napríklad dosť silné nohy, zrejme preto, že som súťažne tancovala, ale s chrbtom na tom až tak dobre nie som. Tréner vie vyčítať z výrazu mojej tváre, na aký cvik sa práve chystám. Keď ide o nohy, usmievam sa od ucha k uchu, keď mám precvičovať chrbát, tak nasadím trpiteľský výraz. Potom si poviem – milý chrbát, chcem pre teba niečo dobré spraviť a pustím sa do toho. Podľa mňa je základ úspechu všetkého, čo robíme, v hlave. Dôležité je mať konkrétny cieľ, ktorý chceme dosiahnuť a veriť si. Telo dokáže úžasné veci, ale keď ho hlava nepustí, tak sa ďaleko nedostane.

Zaujímate sa o psychológiu?

Odmalička ma fascinovala ľudská psychika, možnosť odhaliť, prečo sa ľudia správajú tak, ako sa správajú a čo ich pritom motivuje. Čím som staršia, tým viac zisťujem, že každý človek môže byť šťastný, ak sa tak dokáže nastaviť. Podľa mňa je šťastie vždy otázkou rozhodnutia.

Vždy ste si tak zakladali na pozitívnom myslení?

Vždy to tak nebolo. Nemala som jednoduché detstvo. Často som bola smutná alebo s niečím nespokojná, na všetko som frflala, všade som videla len to zlé... Tak to išlo až do chvíle, kým som nestretla človeka, ktorý mi otvoril oči. Je to zvláštne, ale mám pocit, že keď to potrebujete, život vám vždy prihrá nejakú pomoc. Ten človek sa veľmi podobal na mňa, ale dokázal sa zmeniť vďaka starému otcovi, ktorý mu na smrteľnej posteli povedal, aby si viac vážil život. V takých chvíľach si uvedomíte, akú obrovskú hodnotu má čas, ktorý máte vymeraný na zemi. Povedal mi – si zdravá, máš prácu, čo ti chýba? Musela som uznať, že nič. Uvedomila som si, že všetko, čo sa okolo mňa deje, vychádza len zo mňa, že ide len o môj postoj. Ak je pozitívny, všetko je v poriadku.

Ako sa vám darí zachovať si pozitívnu myseľ pri veľkej záťaži?

V poslednom čase mi pri nachádzaní vnútornej rovnováhy pomáha stále viac kontakt s prírodou. Vďačím za to manželovi. Predtým, keď som bola unavená, tak som si doma ľahla. On mi však naznačil, že by bolo lepšie, keby som sa šla prejsť. Tak som to skúsila a musím povedať, že to funguje. Príroda ma vždy dobije úžasnou energiou. Okrem toho milujem knihy, najmä tie, ktoré v sebe nesú nejaký odkaz. A rada cestujem autom. V lete sa chystáme s manželom vyjsť si len tak, kam nás oči zavedú. Zrejme napokon skončíme v Taliansku pri dobrom jedle. Už sa teším na pizzu. Lebo aj keď si dávam pozor na stravu, občas rada zhreším.

Môžete nám na záver poradiť, čo by sme mali my, obyčajné smrteľníčky so sebou robiť, ak chceme mať peknú postavu v plavkách?

Ako som už spomínala, dôležité je stanoviť si cieľ a potom urobiť konkrétne kroky, aby ste ho naplnili. Vylúčiť pečivo, jesť viac zeleniny, piť veľa vody, pravidelne jesť a veľa sa hýbať. Mnoho žien si myslí, že čím menej budú jesť, tým budú chudšie, ale tak to vôbec nefunguje. Keď chcete naštartovať metabolizmus, potrebujete jesť minimálne päťkrát denne v malých dávkach, aby telo vedelo, že nebude trpieť hladom a prestalo si ukladať zásoby. Pokiaľ ide o pohyb, tak vždy môžete začať, bez ohľadu na vek. K nám do posilňovne chodí pani, ktorá má po šesťdesiatke a ide z nej taká dobrá energia, že vždy keď ju vidím, tak sa musím usmiať. Jasné, že necvičí s extra ťažkými náradiami, ale hýbe sa a pohyb ju robí šťastnou.

Karina Antovská (28) vyštudovala na UK v Bratislave anglický jazyk a pedagogiku. Ešte počas vysokej školy začala vyučovať anglický jazyk na gymnáziu, učila aj v jazykových školách od úplne najmenších detí až po dospelých. Momentálne pracuje ako edukačná konzultantka, lektorka anglického jazyka a kondičná trénerka v posilňovni. Niekoľko rokov sa venovala spoločenským tancom. V posledných rokoch sa aktívne venuje bikiny fitnesu. Medzi jej najväčšie úspechy patria tituly dvojnásobná majsterka Slovenska, absolútna majsterka Európy, absolútna majsterka sveta a dvojnásobná absolútna víťazka Mozolani Classic.