Ak sa uchádzate do zamestnania, nie je dôležité mať len perfektne zostavený životopis, dlhodobú prax a zručnosti vhodné pre danú prácu. Rozhoduje aj záujem, nadšenie a podľa najnovších kritérií musíte uspieť aj v rôznych psychodiagnostických metódach.
"Pre firmy je často zaujímavejší kandidát, ktorému takpovediac svietia oči, keď rozpráva o svojej práci, skrátka taký, ktorý je nielen schopný, ale má skutočne úprimný záujem o miesto. A nielen pre peniaze," zdôrazňuje Silvia Korbašová z personálno-poradenskej spoločnosti Persea. "Mnohokrát je cennejší "zapálený", aj keď menej skúsený kandidát."
Skúška výdrže
Personalisti sa pri výbere vhodného kandidáta zameriavajú na takého, ktorý firme prinesie pridanú hodnotu, inými slovami je schopný firme ponúknuť viac, ako bežný pracovník. Jednou z metód je aj assessment centrum (AC) – skupinové hodnotenie. AC dokáže odhaliť potenciál záujemcov najmä o manažérske a obchodné pozície, kde sa vyžaduje pracovať pod stresom.
"Schopnosť adekvátne reagovať aj v nových, stresových a neštandardných podmienkach je aktuálne u potenciálnych zamestnávateľov vyžadovaná veľmi často. AC ju dokáže spoľahlivo preveriť," hovorí Korbašová, no zároveň dodáva, že ľudský prístup na testovaní dokáže kandidátom vytvoriť prostredie, ktoré podporuje prejavenie ich potenciálu, a to je hlavný cieľ.
Čo je v skutočnosti AC
Základom AC metódy je systém selekcie, teda výberu z viacerých záujemcov, väčšinou šiestich až ôsmich. Hodnotení sú zvyčajne tromi až piatimi hodnotiteľmi, ktorí si všímajú potenciál účastníkov na základe pozorovania ich správania v konkrétnych modelových situáciách, ktoré zvyčajne kopírujú situácie z reálnej praxe.
Prvýkrát bol tento princíp použitý pred druhou svetovou vojnou v americkej armáde, keď ním Američania vyberali svojich agentov do tajných služieb počas vojny. Zámerom bolo odlíšiť ľudí, ktorí vedia pracovať pod stresom od tých, ktorí to nedokážu.
AC metóda sa udomácnila v päťdesiatych rokoch ako spôsob výberu zamestnancov do veľkých prosperujúcich firiem. V roku 1956 prvou firmou, ktorá uplatnila túto metódu bola AT&T, po nej nasledovali IBM, Standard Oil, General Electric a mnohé banky pôsobiace na medzinárodných trhoch.
Dokonalé odhadnutie záujemcu?
Hodnotiace assessment centrá dokážu o človeku povedať viac ako klasické pohovory či testy. V praxi ide o niekoľkohodinové špeciálne testovanie kandidátov na danú pracovnú pozíciu. "Pozorovaním účastníkov pri riešení konkrétnych modelových úloh vieme spoľahlivo zhodnotiť aktuálnu úroveň ich kompetencií a aj odhadnúť ich potenciál do budúcna," vysvetľuje Korbašová.
Dôležité je pripomenúť, že túto metódu testovania by mali vykonávať iba odborníci, ktorí majú patričné psychologické vzdelanie. Dobre vedené AC dokáže za jeden deň zistiť o kandidátovi o zamestnanie množstvo informácií.
Navyše, keď sa k tomu pridá podnetné hĺbkové interview, či výsledky z inej psychodiagnostiky, ako je napríklad osobnostný dotazník alebo IQ test, dokáže zamestnávateľ o človeku, ktorého má pred sebou, získať celkový obraz, vrátane jeho ozajstnej motivácie a potenciáloch do budúcna.
"Využívané sú tiež písomné prípadové štúdie, v ktorých účastník rieši konkrétne situácie priamo zo "života pozície", o ktorú sa uchádza. Súčasťou môžu byť i skúšky znalosti a orientácie v odbore," dopĺňa Silvia Korbašová.
Samozrejme, nie vždy sa dá takýto postup uplatniť. Často využívaný je behaviorálny prístup, založený na počúvaní na troch úrovniach, keď si personalista všíma fakty, pocity a skutočné posolstvo kandidáta. Platí však, že uplatnenie najvhodnejšej metódy je individuálnou záležitosťou.
Ďalšie praktiky personalistov
Ak chce firma byť čo najviac efektívna, obvykle by mala staviť na dobrých pracovníkov. Existujú isté metódy, ktoré slúžia na zhodnotenie a analýzu personálneho potenciálu spoločnosti.
Personálny audit – ide o nezávislé zhodnotenie, ktoré poskytne komplexný obraz o personálnej situácii a efektivite personálneho riadenia, pričom sa do úvahy berú osobnostné a pracovné predpoklady zamestnancov, potenciál tímov. Pri personálnom audite je dôležitá aj motivácia, vzťahy na pracovisku a firemná kultúra. Výsledkom takéhoto zhodnotenia je zvýšenie produktivity, skvalitnenie tímovej práce, pracovného prostredia a všeobecnej spokojnosti na pracovisku.
Sociologické prieskumy – sú analýzy spojené so sociálnym prostredím na pracovisku. Pozitívom takýchto prieskumov je stabilizácia zamestnancov, tvorba efektívnych motivačných systémov, či už vo forme vzdelávania alebo odmeňovania.
Mystery shopping – je doslova pojem pre akési simulované obchodovanie. Špeciálne vyškolení spolupracovníci personálnej spoločnosti navštívia zadávateľa s cieľom navodiť obchodnú situáciu, na ktorej mapujú jeho správanie a prístup ku klientovi.